Najvyšší súd
2 Sžo 66/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci navrhovateľky: V. H., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Prešove, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu z 8. júna 2009, č. OPÚ-2009/538-4/Ba, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6 Sp 28/2009 -17 zo dňa 7. decembra 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6 Sp 28/2009-17 zo dňa 7. decembra 2009 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 6 Sp 28/2009-17 zo 7. decembra 2009 potvrdil rozhodnutie odporcu z 8. júna 2009, č. OPÚ-2009/538-4/Ba, ktorým odporca rozhodol tak, že navrhovateľka nespĺňa podmienky na navráten ie vlastníctva alebo na priznanie práva na náhradu k žiadaným pozemkom, nachádzajúcich sa v kat. ú. Š. podľa § 1, § 2 ods. 1 a § 3 ods. 1 písm. j/ zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „reštitučný zákon“). Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho dospel k názoru, že v správnom konaní bolo preukázané, že navrhovateľka ako oprávnená osoba včas podala žiadosť o navrátenie vlastníctva, ale nepreukázala jednoznačne skutočnosti podľa § 1 a § 3 reštitučného zákona - reštitučný titul. Konštatoval, že pokiaľ navrhovateľka žiadala navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré prešli na štát kúpnymi zmluvami z 13. augusta 1976, 27. mája 1980, 29. apríla 1981, 7. mája 1981, 22. januára 1982 a 7. augusta 1989, uzatvorenými medzi jej právnymi predchodcami ako predávajúcimi a kupujúcim Okresným národným výborom v zastúpení S., inžinierskou organizáciou, v správnom konaní nepreukázala reštitučný titul podľa § 3 ods.1, písm. j) reštitučného zákona, podľa ktorého kúpna zmluva musela byť uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa názoru krajského súdu správny orgán vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, dospel k správnemu záveru korešpondujúcemu platnej právnej úprave a zistené skutočnosti aj podrobne uviedol v rozhodnutí. So skutkovými a právnymi závermi sa krajský súd stotožnil v celom rozsahu, a preto rozhodnutie odporcu potvrdil podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Proti uvedenému rozsudku sa v zákonnej lehote odvolala navrhovateľka, žiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nesúhlasila s rozhodnutím správneho orgánu ako aj s rozsudkom súdu prvého stupňa, ktorým jej nebol vydaný pôvodný majetok. Namietala, že súd prvého stupňa ako aj správny orgán neprihliadli k reálnemu skutkovému stavu veci v danom čase, čo bolo príznačné pre túto dobu a v danej veci nesprávne právne posúdili nápadné nevýhodné podmienky. Uviedla, že v posudzovanej veci v rámci reštitučného zákona boli splnené obidve podmienky, teda že kúpna zmluva bola uzavretá jednak v tiesni, jednak za nápadne nevýhodných podmienok.
Poukázala na to, že tvrdené nesplnenie nápadne nevýhodných podmienok, za akých boli predmetné zmluvy podpisované jej rodičmi je nespravodlivé, nakoľko pozemky boli zakúpené ťažkou prácou – mozoľmi jej nebohého otca a deda a suma 0,40 Kčs za m bola veľmi nízka a nezodpovedala skutočnej hodnote týchto pozemkov.
Tiež namietala, že sa nedomáha finančnej náhrady za odobraté pozemky, ale priznania náhrady za tieto pozemky.
Odporca vo svojom vyjadrení z 8. februára 2010 žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2, § 214 a § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 14. septembra 2010 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 možno podať opravný prostriedok na súde.
Podľa § 3 ods.1 písm. j/ reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
V zmysle ust. § 1 písm. a, b/ reštitučného zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zák. č. 229/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.
Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2 ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3.
V prípade, že dôvodom vydania nehnuteľností má byť reštitučný titul uvedený v § 3 ods. 1 písm. j) reštitučného zákona, je potrebné, aby tam uvedené podmienky – zmluva uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, boli plnené súčasne. V danom prípade nebolo pochýb, že predmetné zmluvy boli uzatvorené v tiesni. Predmetom dokazovania zostala skutočnosť, či boli uzavreté aj za nápadne nevýhodných podmienok.
Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že navrhovateľka ako oprávnená osoba si žiadosťou zo dňa 26. júla 2004 uplatnila nárok na vrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona ako oprávnená osoba po rodičoch A. F. a matke M. F.
Predmetom reštitučného nároku navrhovateľky boli nehnuteľnosti – pozemky nachádzajúce sa v k. ú. Š. zapísané v pozemkovoknižnej zápisnici č. 177, a to mpč. parcela č. X. vo výmere 6869m2 pozemkovoknižná zápisnica č. X. mpč. parcela X. a mpč. parcela X. vo výmere 1079m2, pozemkovoknižná zápisnica č. X. mpč. parcela X. vo výmere 2117,5m2, pozemkovoknižná zápisnica č. X. mpč. parcela X. vo výmere 2458m2, pozemkovoknižná zápisnica č. X. mpč. parcela X. vo výmere 2379m2, pozemkovoknižná zápisnica č. X. mpč. parcela č. X. vo výmere 675m2 a pozemkovoknižná zápisnica č. X. mpč. parcela X. vo výmere 3824m2.
Pri uplatňovaní nároku navrhovateľka ako reštitučný titul uviedla § 3 ods. 1 reštitučného zákona, nakoľko pozemky prešli na štát na výstavbu Sídliska S., ktoré boli zaradené do štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva a výkup pozemkov realizoval Okresný národný výbor Prešov, finančný odbor v zastúpení S., inžinierskou organizáciou Košice na základe kúpnych zmlúv z 13. augusta 1976, 27. mája 1980, 29. apríla 1981, 7. mája 1981, 22. januára 1982 a 7. augusta 1989. Predmetné kúpne zmluvy boli uzavreté medzi právnymi predchodcami navrhovateľky ako predávajúcimi a Okresným národným výborom, v zastúpení S., inžinierskou organizáciou ako kupujúcim. V článku 2 predmetných kúpnych zmlúv je uvedené, že kúpna cena bola medzi stranami dohodnutá v sume po 0,40 Kčs za 1m2. V článku 5 predmetných zmlúv sa konštatuje, že kupujúci potrebuje predmetné nehnuteľnosti pre stavbu Sídliska S., ktorá je zaradená do štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, a že sú dané predpoklady na vyvlastnenie, keby nedošlo k uzavretiu tejto zmluvy.
Krajský súd správne preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu v rozsahu napadnutom odvolaním navrhovateľkou a správne sa vysporiadal so všetkými námietkami ňou vznesenými. Pokiaľ navrhovateľka v konaní tvrdila, že predmetné zmluvy boli uzatvorené za nápadne nevýhodných podmienok, krajský súd správne poukázal na to, že kúpna cena bola stanovená podľa vtedy platnej vyhlášky SCU a MF SSR č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností, ktorá bola účinná od 1. júna 1969 do 31.decembra 1984, kde v § 15 ods. 1 bolo stanovené, že za ostat né pozemky než sú uvedené v § 14 patrí peňažná náhrada vo výške 0,40 Kčs za 1m2. Kúpna zmluva zo dňa 7. augusta 1989 bola uzavretá za účinnosti vyhlášky MF CM SSR č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov, a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov, kde v § 14 ods. 4 je stanovené, že cena iných pozemkov než uvedených v ods. 1 až 3 je 0,40 Kčs za 1m2.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že pri skúmaní naplnenia znakov nápadne nevýhodných podmienok treba vždy hodnotiť, či ide o nevýhodnosť takej intenzity, že ju možno kvalifikovať ako nápadnú voči stavu, ktorý existoval v dobe uzavretia kúpnej zmluvy vzhľadom k podmienkam vtedy obvyklým (medzi inými pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sž-o-Ks 1/2004).
Pri posudzovaní tvrdenej nevýhodnosti podmienok je preto potrebné prihliadnuť najmä na to, aké plnenie bolo predávajúcim na základe kúpnej zmluvy poskytnuté, a na aké plnenie mali právny nárok. Ak je medzi týmito plneniami zjavný hodnotový nepomer možno posúdiť podmienky existujúce v okamihu uzatvorenia kúpnej zmluvy ako nápadne nevýhodné. Pojem nápadne nevýhodných podmienok je potrebné vykladať tak, že išlo predovšetkým o rozpor s cenovými predpismi platnými v čase uzavierania kúpnej zmluvy (napr. rozsudok NS SR č. 5 Cdo 93/97 z 30. októbra 1997).
V danom prípade ocenenie predávaných nehnuteľností bolo vykonané v súlade s vyššie citovanou vyhláškou a stanovenú kúpnu cenu preto aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za neprimeranú vtedajšej hodnote predávaných nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu podmienky, za ktorých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy nenapĺňajú obsah defi nície nápadne nevýhodných podmienok.
Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní namietala nesprávny postup súdu v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy, odvolací súdu upozorňuje na to, že predmetom tohto konania je preskúmavanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu z 8. júna 2009 č. OPÚ-2009/538-4/Ba a preto na tieto námietky nemožno v tomto konaní prihliadať. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými námietkami navrhovateľky.
Skutočnosti, ktorými navrhovateľka v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré navrhovateľka namietala už v konaní pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.
Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľky nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Prešove, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
Odvolací súd navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c OSP v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože jej nevzniklo právo na náhradu trov tohto konania v dôsledku jej neúspechu v odvolacom konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 14. septembra 2010
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová