2Sžo/65/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A.. O. D., správca so sídlom F. E., I., zastúpeného JUDr. Hanou Kováčikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Odborárske nám. 3, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 22213/2012/52/SKP II./RK z 30. júla 2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/210/2014-37 zo dňa 18. februára 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/210/2014- 37 zo dňa 18. februára 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/210/2014-37 zo dňa 18. februára 2016 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 22213/2012/52/SKP II./RK z 30. júla 2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 22213/2012/52/SKPII. zo 4. apríla 2014, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1 000 eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 3 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2005 Z.z.“), pretože ako správca úpadcu: ZEPRIS, s.r.o. nerešpektoval právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o priznaní hlasovacích práv, a to uznesenie sp. zn. 2R/4/2011 zo dňa 6. júna 2012, a tým zvýhodnil ostatných veriteľov na úkor veriteľa SUCHÉ MIESTO, s.r.o., a tým pri voľbe veriteľského výboru a schvaľovaní návrhu na voľbu nového správcu nepostupoval v súlade s rozhodnutím súdu a so zákonom, a týmto postupom založil nezákonnosť prijatých uznesení schôdzou veriteľov.

Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žalovaný riadne zistil skutkový stav a postupoval v súlade so zákonom č. 8/2005 Z.z., pričom napadnuté rozhodnutie má všetky zákonné náležitosti. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu ZEPRIS s.r.o. poprel pohľadávku veriteľa SUCHÉ MIESTO s.r.o., pričom poprisprávcovi popreli pohľadávku aj dvaja veritelia. Následne žalobca predložil prihlášku pohľadávky Okresnému súdu Bratislava I na rozhodnutie podľa § 32 ods. 20 zákona č. 7/2005 Z.z. O návrhu rozhodol Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 2R/4/2011 zo 6. júna 2012 tak, že veriteľovi SUCHÉ MIESTO s.r.o. priznal hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 7. júna 2012. Následne dňa 8. júna 2012 sa uskutočnila prvá schôdza veriteľov, na ktorej správca (žalobca) nepriznal hlasovacie právo veriteľovi SUCHÉ MIESTO s.r.o.

Krajský súd konštatoval, že v zmysle § 35 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. právo hlasovať na schôdzi veriteľov majú veritelia, ktorých pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená, čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, pokiaľ súd nerozhodne inak. Ak súd rozhodne inak, t. j. formou uznesenia, ktorým prizná veriteľovi hlasovacie právo, ide o prípad, na ktorý ustanovenie § 35 ods. 4 nesporne odkazuje. Rozhodnutie, ktorým súd prizná hlasovacie právo veriteľovi, je predbežne vykonateľné v zmysle ustanovenia § 198 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., to znamená, že rozhodnutie je vykonateľné už dňom doručenia. Preto podľa krajského súdu neobstojí tvrdenie žalobcu, že postupoval s odbornou starostlivosťou, keď pri voľbe veriteľského výboru a schvaľovaní návrhu na voľbu nového správcu dňa 8. júna 2012 nerešpektoval rozhodnutie súdu o priznaní hlasovacích práv zo dňa 6. júna 2012, ktoré mu bolo doručené 7. júna 2012. Tým, že správca nepriznal hlasovacie právo veriteľovi SUCHÉ MIESTO s.r.o., odňal tomuto veriteľovi možnosť hlasovať a predkladať návrhy na schôdzi veriteľov, čím porušil jeho práva konkurzného veriteľa. Týmto postupom správca závažne porušil aj svoje povinnosti predsedu schôdze veriteľov viesť schôdzu veriteľov v súlade s zákonom, zmaril priebeh schôdze veriteľov a v dôsledku jeho postupu založil nezákonnosť všetkých uznesení prijatých schôdzou veriteľov.

K obrane žalobcu nesvedčí ani jeho námietka, že voči predmetnému rozhodnutiu súdu zo 6. júna 2012 podal opravný prostriedok, pretože opravný prostriedok proti rozhodnutiu o priznaní hlasovacích môže podať len dotknutý veriteľ, t. j. veriteľ, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou súd rozhodoval, a preto ním podané odvolanie nevyvoláva právne účinky riadne podaného odvolania.

Krajský súd uviedol, že o porušení zákonných povinností správcu svedčí aj skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2R/4/2001 z 15. júna 2012 bol žalobca odvolaný z funkcie správcu, keďže nerešpektoval rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2R/4/2011 zo 6. júna 2012, teda súdu, ktorý nad ním vykonáva dohľad a ktorého rozhodnutiami je viazaný.

Krajský súd neprisvedčil námietke žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal so zásadou ne bis in idem a že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené. Podľa krajského súdu v zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. počas konkurzného konania súd vykonáva aj dohľad nad činnosťou správcu a v prípade, že zistí, že správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka, správcu odvolá aj bez návrhu. Nad výkonom správcovskej činnosti vykonáva dohľad aj žalovaný, a to v rozsahu ustanovenom zákonom č. 8/2005 Z.z., čím v zmysle § 27 zákona č. 8/2005 Z.z. nie je dotknutý výkon dohľadu podľa zákona č. 7/2005 Z.z. Podľa názoru krajského súdu odvolanie z funkcie správcu nemôže byť považované za sankciu, pretože sa jedná o postup súdu v konaní, ktorý vyplýva z ustanovenia § 42 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., pričom dohľad súdu nad činnosťou správcu má za cieľ zabezpečiť plynulý priebeh konkurzného konania tým, že môže zbaviť funkcie toho správcu, ktorý tomuto svojím konaním bráni. Predmetom dohľadu žalovaného nad výkonom správcovskej činnosti je dodržiavanie ustanovení zákona č. 8/2005 Z.z. a zákona č. 7/2005 Z.z., pričom žalovaný posudzuje deliktuálnu zodpovednosť správcu. Nie každé pochybenie, za ktoré súd odvolá správcu z konania, je správnym deliktom, a naopak, rozhodnutie správneho orgánu o delikte správcu nemusí viesť k zbaveniu správcu jeho funkcie súdom.

Krajský súd neprisvedčil ani námietke žalobcu týkajúcej sa zaujatosti ministra spravodlivosti. Podľa názoru krajského súdu uplatnenie námietky zaujatosti účastníkom správneho konania prichádza do úvahy výlučne vo vzťahu k zamestnancom správneho orgánu, resp, voči niektorému členovi, resp. niektorým členom komisie uskutočňujúcej správne konanie. Status ministra spravodlivosti SR je v danom smereodlišný, pretože nie je zamestnancom orgánu verejnej moci.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť, zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru krajský súd nesprávne interpretoval relevantné ustanovenia právneho predpisu. Uviedol, že pri súčasnom správcovskom a veriteľskom popretí pohľadávky zákon č. 7/2005 Z.z. predpokladá vydanie dvoch samostatných rozhodnutí o priznaní hlasovacích práv, t. j. v incidenčnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2Cbi/14/2012 a v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2R/4/2011. Uvedená podmienka musela byť splnená kumulatívne pre výkon hlasovacích práv veriteľa SUCHÉ MIESTO s.r.o. Žalobca nesúhlasí so záverom krajského súdu, ktorý ustanovenie § 198 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. (vzťahujúce sa výslovne na uznesenie v incidenčnom konaní - § 32 ods. 16 zákona č. 7/2005 Z.z.) aplikoval na rozhodnutie dozorného konkurzného súdu o veriteľskom popretí (§ 32 ods. 20 zákona č. 7/2005 Z.z.). Žalobca tiež namieta záver súdu, že popretá pohľadávka veriteľa SUCHÉ MIESTO s.r.o. bola zistená a mal sa na ňu aplikovať režim § 35 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Vzhľadom na to, že predmetná pohľadávka bola žalobcom popretá v celom rozsahu a jej určenie je predmetom konania vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2Cbi/14/2012, tvrdenie, že pohľadávka bola zistená, je v rozpore s § 35 ods. 4 a § 32 ods. 17 zákona č. 7/2005 Z.z. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I o priznaní hlasovacích práv (v konaní vedenom pod sp. zn. 2R/4/2011) nemôže nahradiť rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I v incidenčnom konaní (vedenom pod sp. zn. 2Cbi/14/2012).

Žalobca tiež namietal postup žalovaného, ktorý požiadal krajský súd o informáciu o stave konania č. 4Cokr/35/2012, avšak nečakal na odpoveď a rozhodnutie vydal bez obdŕžania informácie. Podľa názoru žalobcu žalovaný svoje rozhodnutie založil na náleze ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 333/2012-22 z 1. augusta 2012, ktoré retroaktívne aplikoval na prípad žalobcu, keďže tento nález bol vydaný až po tom, ako žalobca poprel pohľadávku veriteľa SUCHÉ MIESTO s.r.o.

Žalobca tiež namietal, že žalovaný sankcionoval žalobcu za porušenie povinností správcu, keď stotožnil nepriznanie hlasovacích práv veriteľovi SUCHÉ MIESTO s.r.o. s nečestným, nezodpovedným a nesvedomitým výkonom činnosti správcu (v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z.), pričom však v žiadnom z napadnutých rozhodnutí nekonkretizoval, ktorú povinnosť žalobca porušil, či konať čestne alebo zodpovedne alebo svedomito.

Podľa žalobcu žiadne zákonné ustanovenie neukladá žalobcovi povinnosť priznať ním popretému veriteľovi hlasovacie právo, ak o popretí nerozhodol súd v incidenčnom konaní. Konanie žalobcu preto nebolo v rozpore s platným zákonom a žalovaný nebol oprávnený žalobcu za toto konanie sankcionovať.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, podľa § 10 ods. 2 v spojení s § 250ja O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Predmetom súdneho konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1 000 eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 3 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z., pretože ako správca úpadcu: ZEPRIS, s.r.o. nerešpektoval právoplatné avykonateľné rozhodnutie súdu o priznaní hlasovacích práv, a to uznesenie sp. zn. 2R/4/2011 zo dňa 6. júna 2012, a tým zvýhodnil ostatných veriteľov na úkor veriteľa SUCHÉ MIESTO, s.r.o., a tým pri voľbe veriteľského výboru a schvaľovaní návrhu na voľbu nového správcu nepostupoval v súlade s rozhodnutím súdu a so zákonom, a týmto postupom založil nezákonnosť prijatých uznesení schôdzou veriteľov.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť čestne, zodpovedne a svedomito; správca je povinný dohliadať aj na čestnosť, zodpovednosť a svedomitosť konania svojich zamestnancov, ako aj osôb, ktoré poveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti.

Podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2005 Z.z. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vykonáva dohľad nad správcami a ukladá správcom sankcie podľa tohto zákona.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z.z. predmetom dohľadu je dodržiavanie ustanovení tohto zákona a osobitného predpisu (Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. ministerstvo uloží správcovi pokutu do 3 310 eur, ak poruší povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo osobitným predpisom.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

Podľa § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

Podľa § 32 ods. 16 zákona č. 7/2005 Z.z. rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.

Podľa § 32 ods. 19 zákona č. 7/2005 Z.z. pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.

Podľa § 32 ods. 20 zákona č. 7/2005 Z.z. prihlášku pohľadávky, ktorá bola účinne popretá veriteľom, správca predloží na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu súdu spolu s listinami, ktoré predložil prihlasujúci veriteľ a popierajúci veriteľ, a svojím stanoviskom, či pohľadávka je a v akom rozsahu evidovaná v účtovníctve, či je a v akom rozsahu namietaná úpadcom a či ju uznáva alebo ju neuznáva a v akom rozsahu a z akého dôvodu. Súd na základe týchto listín bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou. Rozhodnutie súd doručí správcovi a veriteľovi, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou rozhodoval; rozhodnutie sa nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti rozhodnutiu je oprávnený podať odvolanie veriteľ, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou súd rozhodoval.

Podľa § 35 ods. 4 vety prvej zákona č. 7/2005 Z.z. ak súd nerozhodol inak, právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden hlas.

Podľa § 198 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. rozhodnutie, ktorým súd priznal hlasovacie a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou podľa § 32 ods. 16, je predbežne vykonateľné.

Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žalobca závažne porušil svoje povinnosti správcu, keď nerešpektoval vykonateľné uznesenie Okresného súdu Bratislava I o priznaní hlasovacích práv sp. zn. 2R/4/2011 zo dňa 6. júna 2012 a na schôdzi veriteľov nepriznal hlasovacie právo veriteľovi SUCHÉ MIESTO s.r.o. Krajský súd poukázal na to, že rozhodnutie, ktorým súd prizná hlasovacie právo veriteľovi, je predbežne vykonateľné podľa ustanovenia § 198 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.

Najvyšší súd po oboznámení sa s prejednávanou vecou dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho dospel krajský súd k záveru o predbežnej vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava I o priznaní hlasovacích práv sp. zn. 2R/4/2011 zo dňa 6. júna 2012. Krajský súd poukázal na ustanovenie § 198 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré explicitne odkazuje na rozhodnutie súdu podľa § 32 ods. 16, pričom citované uznesenie o priznaní hlasovacích práv bolo vydané v konaní podľa § 32 ods. 20 zákona č. 7/2005 Z.z. V odôvodnení rozsudku krajský súd neozrejmil, z akého dôvodu aplikoval na prejednávanú vec citované ustanovenie právneho predpisu.

Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov. Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne.

Najvyšší súd poukazuje na to, že úlohou súdu v preskúmavacom konaní je posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu v medziach žaloby. V prejednávanej veci krajský súd nepostupoval striktne týmto spôsobom a na žalobné námietky reagoval viac - menej zopakovaním argumentácie a konštatovaní žalovaného z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia.

Ako vyplýva z uvedeného, odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé a zákonné. Svojím postupom krajský súd porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie a v konečnom dôsledku mu odňal možnosť konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a vec podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec v medziach podanej žaloby a argumentácie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, znova vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní. Súčasne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.