2Sžo/62/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: D., D. XX, B., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica, Trieda SNP 75, Banská Bystrica, o návrhu navrhovateľky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 8021/2003-5 R.z.: 45283/2013 z 2. októbra 2013, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sp/59/2013-38 z 20. mája 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sp/59/2013-38 z 20. mája 2014 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 24Sp/59/2013-38 z 20. mája 2014 navrhovateľke nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že súd zaviazal rozsudkom navrhovateľku zaplatiť súdny poplatok podľa §2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní bola neúspešná. V predmetnej veci Centrum právnej pomoci nepriznalo navrhovateľke právnu pomoc vzhľadom na nesplnenie podmienky § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z., t. j. navrhovateľka presiahla zákonom stanovený príjem, kedy je možné právnu pomoc priznať. Pokiaľ by súd za danej situácie priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, poprel by tým svoj skôr vyslovený právny názor vo veci samej, keď považoval rozhodnutie vydané odporcom za vydané v súlade so zákonom.

Včas podaným odvolaním navrhovateľka vyjadrila názor, že súd sa nezaoberal jej celkovým odvolaním, teda požiadavkou, aby matku vyhlásil za spolu posudzovanú osobu a pridelením právneho zástupcu. Uviedla, že súd nevzal do úvahy, že žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej príjem nedosahuje ani životné minimum a neposúdil ani to, že sa musí podieľať aj na zabezpečení jej životných potrieb v zmysle zákona o rodine. Z uvedených dôvodov žiadala aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd sa podľa jeho názoru dostatočne venoval zisteniu skutkových okolností a na ich základe dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci. Navrhol uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zrušiť a konanie zastaviť.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

Podstatou konania v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti OSP je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).

V danej veci Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 24Sp/59/2013-14 z 12. decembra 2013 potvrdil rozhodnutie odporcu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci. Navrhovateľku ako neúspešnú v konaní zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 35 €. Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sp/59/2013-14 z 12. decembra 2013, ktorým bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35 € z dôvodu neúspechu navrhovateľky v konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 2Sžo/61/2014 z 18. novembra 2015 zmenil tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľka bola v predmetnom konaní úspešná a teda uložená povinnosť o zaplatenie súdneho poplatku stratila opodstatnenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil konanie, nakoľko ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.