2Sžo/60/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: I. C., bytom D. č. XXX, D. - Y., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, so sídlom Národná 34, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 2N 2120/12 zo dňa 20. júla 2012, o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sp/67/2012-84 z 11. júna 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sp/67/2012-84 z 11. júna 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 26Sp/67/2012-84 z 11. júna 2014 nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že navrhovateľ nesplnil jednu zo zákonných podmienok na priznanie oslobodenia, a to, že vo veci nesmie ísť o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. K tomuto právnemu záveru dospel krajský súd po zistení, že vo veci preskúmania rozhodnutia odporcu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci bolo meritórne rozhodnuté tak, že rozhodnutie odporcu bolo potvrdené krajským súdom a následne bol rozsudok krajského súdu potvrdený Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Z uvedeného je podľa krajského súdu zrejmé, že odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu nebolo dôvodné, a v konaní tak nebola splnená jedna zo zákonných podmienok na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a to, že vo veci nesmie ísť o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/219/2010 z 26. októbra 2010 uviedol, že rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musí zodpovedať tomu, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pomermi účastníka sú najmä pomery majetkové (ak je žiadateľom fyzická osoba, tak aj rodinné, sociálnea zdravotné), ktoré nie sú len dočasnej alebo prechodnej povahy, a odôvodňujú záver, že poplatník nemôže (celkom alebo sčasti) splniť poplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie súd nemôže od neho spravodlivo žiadať. Navrhovateľ bol za tých istých majetkových, sociálnych a zdravotných pomerov v iných súdnych konaniach oslobodený od súdnych poplatkov, krajský súd preto svojím rozhodnutím porušil práva navrhovateľa zaručené Ústavou SR a Všeobecnou deklaráciou ľudských práv. Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu, ktorým mu nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že jeho príjem prevyšuje hranicu stanovenú zákonom. O opravnom prostriedku navrhovateľa rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že rozsudkom č. k. 26Sp/67/2012-22 zo dňa 26. novembra 2012 rozhodnutie odporcu potvrdil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 33 eur. Na odvolanie navrhovateľa následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Sžo/17/2013 z 31. októbra 2013 napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

Z predloženého spisu krajského súdu najvyšší súd zistil, že navrhovateľ zároveň s podaním opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporcu požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom navrhovateľ zopakoval svoju žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov. Na tomto pojednávaní krajský súd vyhlásil rozsudok vo veci bez toho, aby rozhodol o žiadosti navrhovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov. Následne bol rozsudok krajského súdu potvrdený Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Až po doručení rozsudku najvyššieho súdu krajský súd vyzval navrhovateľa na vyplnenie a zaslanie tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Následne na to, ako navrhovateľ reagoval na výzvu súdu, krajský súd navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov z vyššie uvedených dôvodov nepriznal.

Podľa § 138 ods. 1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva ide vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa, bez potreby dokazovania, je nepochybné, že sa jeho návrhu nemôže vyhovieť. V prejednávanej veci videl krajský súd zrejmú bezúspešnosť v tom, že návrhu navrhovateľa v prieskumnom súdnom konaní nebolo v konečnom dôsledku vyhovené, nakoľko právoplatným rozsudkom bolo rozhodnutie odporcu potvrdené. Krajský súd teda neposudzoval zrejmú bezúspešnosť konania podľa indícií obsiahnutých v návrhu na začatie konania, ale podľa konečného výsledku konania. Takýto právny záver krajského súdu by napríklad znamenal, že v konaní podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku by bolo oslobodenie od súdnych poplatkov vylúčené, nakoľko v týchto konaniach platí súdny poplatok len navrhovateľ, ktorý nebol v konaní úspešný, a teda podľa konštrukcie krajského súdu by takýto navrhovateľ uplatňoval právo zrejme bezúspešne, čo by vylučovalo jeho oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 OSP.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s týmto názorom krajského súdu nesúhlasí, nakoľko je nelogický a nemá oporu v zákone. V prejednávanej veci musí najvyšší súd poukázať aj na nesprávny postup krajského súdu, ktorý reagoval na žiadosť navrhovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov až po právoplatnom rozhodnutí vo veci, aj keď žiadosť o oslobodenie bola podaná súčasne s návrhom na začatie konania. Tiež je v tejto súvislosti potrebné poukázať na to, že v čase, keď krajský súd vyzvalnavrhovateľa na preukázanie jeho pomerov, už boli dané a súdu známe okolnosti, z ktorých vyvodil dôvod na nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Takýto postup súdu bol teda len čisto formálny a účastník konania už vlastne nemohol reagovaním na výzvu ovplyvniť rozhodnutie súdu vo svoj prospech.

Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil postup krajského súdu ako aj jeho rozhodnutie ako nezákonné, a preto podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom žiadosť navrhovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov krajský súd posúdi z hľadiska všetkých kritérií ustanovených v § 138 OSP a o žiadosti znovu rozhodne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.