UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: Y. P., U. XXXX/XX, W., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Andreja Kmeťa 17, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OVS1- 2013/025528/TZK zo dňa 24. septembra 2013, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.6S/290/2013 - 54 zo dňa 08. augusta 2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/290/2013 - 54 zo dňa 08. augusta 2014 p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Uznesením č. k. 6S/290/2013 - 54 z 08. augusta 2014 Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku konanie vo veci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OVS1-2013/025528/TZK zo dňa 24. septembra 2013 v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObÚ-YA/OVVS3/2012/11181, 1050-Hri zo dňa 30.11.2012.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca do vydania predmetného uznesenia súdny poplatok neuhradil, a to ani po doručení výzvy súdu na jej zaplatenie, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 19. marca 2014.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj„OSP“) v spojení s 246c OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.
Proti tomuto uzneseniu podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) žalobca odvolanie, v ktorom namietal procesnú vadu opomenutia rozhodnúť o oslobodení od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 OSP. Svoje odvolanie voči uzneseniu krajského súdu o zastavení konania odôvodnil tým, že je na jeho osobu vedených niekoľko desiatok exekúcií a má súdnym exekútorom zakázané nakladať s majetkom. Preto súdom vyrubená poplatková povinnosť mu prakticky znemožňuje domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Svoje odvolanie voči uzneseniu krajského súdu o zastavení konania teda žalobca odôvodnil výlučne skutočnosťami a tvrdeniami, ktoré mali odôvodniť priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu proti uzneseniu krajského súdu nie je možné priznať úspech.
Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobca sa žalobou podanou na krajskom súde v Žiline 28. októbra 2013, postúpenou uznesením č. 20S/118/2013-10 zo dňa 06. novembra 2013 Krajskému súdu v Bratislave domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SVS- OVS1-2013/025528/TZK zo dňa 24. septembra 2013 v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObÚ-YA/OVVS3/2012/11181, 1050- Hri zo dňa 30.11.2012.
Keďže žalobca nezaplatil súdny poplatok za žalobu súčasne s jej podaním, krajský súd mu výzvou zo dňa 13. marca 2014 uložil, aby v lehote 10 dní od jej doručenia zaplatil súdny poplatok za žalobu v sume 35 eur podľa položky č. 10 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov ZSP. Zároveň žalobcu poučil o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola žalobcovi doručená dňa 19. marca 2014.
Žalobca na výzvu nereagoval a súdny poplatok nezaplatil, preto krajský súd uznesením č. k. 6S/290/2013 - 54 zo dňa 08. augusta 2014 konanie vo veci zastavil.
Dňa 28. augusta 2014 bolo na krajskom súde doručené odvolanie proti uzneseniu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.
Listom zo dňa 06. októbra 2015 zaslal krajský súd žalobcovi tlačivo na preukázanie majetkových pomerov pre účely oslobodenia od súdneho poplatku žalobcu.
Uznesením č. k. 6S/290/2013 - 76 zo dňa 02. decembra 2015 rozhodol krajský súd o návrhu tak, že žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Ani po vydaní predmetného uznesenia žalobca súdny poplatok neuhradil.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 10 ods. 1 ZPS, ak nebol zaplatený súdny poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy, ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu arozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace. Túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť. Najvyšší súd považuje za potrebné dodať, že platobná nedisciplinovanosť účastníka je sama o sebe nežiaduca, nakoľko súdy zbytočne zaťažuje a ak účastník v tejto nedisciplinovanosti napriek výzve a upozorneniu na následky pokračuje, ide o konanie, za ktoré musí niesť procesnú zodpovednosť (pozri bližšie napr. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 59/2000 zo 16. marca 2000).
Z vyššie uvedených dôvodov preto najvyšší súd zastal názor, že postup a rozhodnutie krajského súdu bolo vydané v súlade s § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch a preto napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil (§ 250ja ods. 3 OSP v spojení s § 219 ods. 1 OSP).
O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal (§ 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250k OSP).
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 o súdoch a sudcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.