Najvyšší súd
2 Sžo 6/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. Z. V., 2/ Ing. R. V., 3/ K. V., zastúpených JUDr. M. B., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-42/PK-2006 zo dňa 26. apríla 2006, o odvolaní žalobcu Ing. T. V. (právneho predchodcu žalobcov 1/ až 3/), proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 262/2006-31 zo dňa 7. novembra 2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e.
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom č. k. 1 S 262/2006-31 zo dňa 7. novembra 2008 Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu Ing. T. V. o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KM-42/PK-2006 zo dňa 26. apríla 2006. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca Ing. T. V. odvolanie, ktoré bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložené dňa 15. januára 2009.
Na prejednanie odvolania nariadil najvyšší súd pojednávanie na deň 18. novembra 2009, avšak pred otvorením odvolacieho pojednávania zástupca žalovaného oznámil súdu, že žalobca Ing. T. V. zomrel dňa 16. augusta 2009. Následne najvyšší súd vykonal úkony smerujúce k identifikácii právnych nástupcov pôvodného žalobcu. Na základe osvedčenia o dedičstve súdnej komisárky JUDr. A. G. č. k. 38 D 528/2009 Dnot 61/2009 zo dňa 4. februára 2010 bolo zistené, že okruh dedičov v I. zákonnej dedičskej skupine po poručiteľovi Ing. T. V. tvoria jeho manželka Ing. Z. V. a jeho deti Ing. R. V. a K. V. Uvedení právni nástupcovia pôvodného žalobcu podaním zo dňa 22. januára 2010 požiadali súd prostredníctvom svojho právneho zástupcu o pokračovanie v konaní.
Podľa § 250 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.
Podľa § 250 ods. 2 O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Ako vyplýva z ustanovenia § 7 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Žalobou, podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 26. júna 2006, sa pôvodný žalobca Ing. T. V. domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KM-42/PK-2006 zo dňa 26. apríla 2006, ktorým bol potvrdený personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 58 zo dňa 6. marca 2006 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Rozsudkom č. k. 1 S 262/2006-31 zo dňa 7. novembra 2008 Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca Ing. T. V. odvolanie. V priebehu odvolacieho konania, predtým ako bolo o podanom odvolaní právoplatne rozhodnuté, Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že žalobca dňa 16.08.2009 zomrel. Táto skutočnosť bola súdu preukázaná na základe úmrtného listu matričného úradu v Bardejove zo dňa 17. augusta 2009.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného žalobca Ing. T. V. ako účastník konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1 S 262/2006 a následne na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2 Sžo 6/2009 svojou smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako bolo konanie právoplatne skončené.
Z obsahu § 107 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že v prípade, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, súd podľa povahy prejednávanej veci rozhodne, či konanie zastaví alebo preruší, alebo či bude v konaní pokračovať.
V konaní o preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je žalobcom fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. V predmetnom konaní pôvodný žalobca Ing. T. V. namietal porušenie práva na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, zakotveného v čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podanou žalobou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného o prepustení zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru.
Predmetom konania boli také práva, ktoré boli viazané výlučne na osobu pôvodného žalobcu Ing. T. V. Jeho smrťou došlo k zániku týchto práv. Na prejednávaný prípad nie je možné aplikovať ustanovenie § 107 ods. 3 O.s.p. a v konaní pokračovať s dedičmi pôvodného žalobcu, nakoľko toto ustanovenie sa týka prípadov, keď predmetom konania sú majetkové práva, teda také práva a záväzky, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov.
S dedičmi pôvodného žalobcu súd koná ako s právnymi nástupcami, ktorí vstúpili do procesných práv pôvodného žalobcu, avšak nie je možné s nimi konať ako s právnymi nástupcami vstupujúcimi do jeho hmotných práv, nakoľko v tomto konaní ide o také práva, ktoré smrťou poručiteľa neprechádzajú na jeho dedičov. Preto nie je možné vyhovieť žiadosti dedičov a v konaní meritórne rozhodnúť, nakoľko právo, o ktorom sa v konaní malo rozhodnúť, už nie je možné nikomu priznať.
S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie zastavil podľa § 107 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 24. februára 2010
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová