Najvyšší súd  

2 Sžo 59/2010

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne : H. H., zastúpenej advokátom JUDr. J. H., proti žalovanému : Krajský stavebný úrad v Bratislave,   za účasti: Ing. I. V., PhD., zastúpenej JUDr. E. B., advokátkou, o preskúmanie

zákonnosti postupu   a rozhodnutia žalovaného   č. A/2007/1583-HRL zo dňa  

18. októbra 2007, na odvolanie žalobkyne   proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. 3S 2/2008-31 zo dňa 10. novembra 2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

č. k. 3S 2/2008-31 zo dňa 10. novembra 2009   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a  

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom č.k. 3 S 2/2008-31 zo dňa 10. novembra 2009 Krajský súd

v Bratislave podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho poriadku   zamietol žalobu, ktorou

sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného  

č. A/2007/1583-HRL zo dňa 18. októbra 2007, ktorým bolo čiastočne zmenené  

a vo zvyšku potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, a to Mestskej časti

Bratislava – R. č. SU/2007/5306-5/AZA zo dňa 15.januára 2007 o umiestnení stavby  

č. X. rodinný dom. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že správny orgán dostatočne

zistil skutkový stav a tento aj po právnej stránke riadne odôvodnil. Napadnuté

rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade  

so zákonom. Námietky žalobkyne neodôvodňovali zrušenie nepadnutého rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol,  

že z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaných zistil, že žalovaný Mestská

časť Bratislava R., ako príslušný stavebný úrad prvého stupňa rozhodnutím  

č. SU/2007/5306-5/AZA zo dňa 15.januára 2007 vydal rozhodnutie o umiestnení stavby

č. X. rodinný dom na pozemku parc. č. X. a X. prípojky inžinierskych sietí na pozemku

parc. č. X. k.ú. R. podľa situačného plánu. Druhostupňový správny orgán potvrdil

uvedené rozhodnutie.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že ďalej sa v administratívnom

spise nachádza kompletná projektová dokumentácia, žiadosti, vyjadrenia rôznych

organizácií, stanoviská, oznámenie o začatí konania a ďalšie doklady a poukázal  

na znenie ustanovenia § 244 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie

prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Bratislave zmeniť, žalobu zamietnu a zrušiť ako nezákonné rozhodnutia

správnych orgánov a vec im vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zrušiť rozsudok

krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozsudkom súdu prvého stupňa bol

porušený zákon a bol vydaný v rozpore so skutočným stavom veci a platnou úpravou.

V odvolaní sa plne pridržala skutkovej a právnej argumentácie obsiahnutej v podanej

žalobe v predmetnej veci.

Dôvodila tým, že doposiaľ nebolo v konaní jednoznačne preukázané,  

že umiestnenie stavby rodinného domu na pozemku parc. č. X. kat. územie R.  

je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, konkrétne so záväznou časťou

schváleného Územného plánu hl. mesta Bratislavy, schváleným VZN č. 4/2007 zo dňa

31.mája 2007, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.septembra 2007, resp. VZN platným

v čase vydania prvostupňového rozhodnutia. Predovšetkým nebol rešpektovaný záväzný

regulatív tohto VZN o indexe zastavanosti plochy platný pre územie, na ktorom  

sa umiestňovala dotknutá stavba, a ktorý tak v čase vydania prvostupňového rozhodnutia

správneho orgánu ako aj v čase vydania odvolacieho rozhodnutia bol pre danú lokalitu

maximálne 0,35. Pozemok parc. č. X. kat. územie R. má výmeru 237m2 a umiestňovaná

stavba rodinného domu predstavuje zastavanú plochu 125,88m2, takže index

zastavanosti tohto pozemku je 0,53 a nie 0,35 ako stanovuje záväzná časť vyššie spomenutého VZN. Ak sa za stavebný pozemok považovala aj plocha pozemku  

parc. č. X. vo výmere 48m2 a plocha pozemku parc. č. X. vo výmere 23m2, a z obsahu

rozhodnutia takýto záver možno vyvodiť, teda spolu 308m2, tak aj index zastavanej

plochy takéhoto stavebného pozemku by bol 0,408m2 a nie 0,35 ako stanovuje záväzná

časť VZN. Do tejto miery zastavanosti neboli započítané objekty   a   garáže rodinného

domu.

Poukázala na to, že napadnuté rozhodnutie ako i rozhodnutie súdu prvého stupňa

boli vydané v rozpore s platnými právnymi predpismi, vrátane záväzných regulatívov

vyplývajúcich z VZN č. 4/2007 zo dňa 31.mája 2007, ktorým bola schválená záväzná

časť Územného plánu hl. mesta Bratislavy.

Uviedla, že pred vydaním napadnutých rozhodnutí nebolo ničím preukázané,  

že v danej lokalite ide o stiesnené podmienky, pričom ide čo do výmery o klasický

pozemok, ktorý umožňuje realizáciu menšieho teda primerane veľkého rodinného domu

a nie rodinného domu v navrhovanom rozsahu. Podľa jej názoru tak neboli   splnené

zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 6 ods. 4 vyhl. č. 532/2002 Z.z.

v platnom znení.

Podľa názoru žalobkyne neboli dodržané podmienky ustanovenia § 6 ods. 3  

vyhl. č. 532/2002 Z.z. v platnom znení.

Ďalej uviedla, že v prípade realizácie takto umiestnenej stavby rodinného domu

podľa predloženej a nateraz schválenej dokumentácie dôjde nepochybne zo strany

stavebníčky k zásahom do jej vlastníckych práv, keďže stavba má byť z oboch strán

realizovaná na hranici pozemku. Tým dôjde aj k značnému zníženiu hodnoty rodinného

domu ako i podstatnému a trvalému obmedzeniu pohody bývania, a to aj z dôvodu

zachovania primeranej intimity. V predložených dokumentoch nie je tiež doklad

o vykonaní hydrogeologického prieskumu ani odborný posudok o tom, či existencia

termálneho vrtu (studne) nemôže spôsobiť podmývanie rodinného domu alebo ohroziť

jeho statiku. Chýba tiež doklad alebo dôkaz o tom, že osadenie stavby nového rodinného

domu nebude ohrozovať statiku rodinného domu a to nielen pri jeho výstavbe  

ale aj následne jeho sadaním pri jeho užívaní.

Žalovaný správny orgán navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne

správny potvrdiť.

Účastníčka konania navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Podľa jej názoru žalovaný správny orgán ako i súd prvého stupňa sa námietkami

žalobkyne dôsledne zaoberali, dostatočne zistili skutkový stav a vyvodili správny právny

záver. Rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho   poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo

v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá

Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2  

a § 214 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho

súdneho poriadku a dospel k záveru, že odvolanie   je dôvodné, a že rozsudok súdu

prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie   pre procesné

pochybenia.

V predmetnej veci krajský súd ako súd prvého stupňa konal a rozhodoval

o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu č. A/2007/1583-HRL zo dňa 18.októbra 2007.

Rozhodnutím č. A/2007/1583-HRL zo dňa 18.októbra 2007 žalovaný  

ako druhostupňový správny orgán rozhodol o odvolaní účastníčky konania H. H   tak,  

že v časti zmenil rozhodnutie Mestskej časti R. č.j. SÚ/2007/5306-/AZA zo dňa

15.januára 2007, ktorým bola umiestnená stavba „Rodinného domu“, a vo zvyšnej časti

toto rozhodnutie potvrdil

Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného v zákonom stanovenej lehote podala

žalobkyňa žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného ako

i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

  Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že krajský súd sa dostatočne

a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkou, ktorú uplatnila žalobkyňa

v žalobe a to pokiaľ   sa jedná o umiestnenie stavby. Podľa názoru žalobkyne totiž v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že umiestnenie stavby rodinného domu  

na pozemku parc. č. X. kat. územie R. je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou,

konkrétne so záväznou časťou schváleného Územného plánu hl. mesta SR Bratislavy,

schváleným VZN č. 4/2007 zo dňa 31.mája 2007, ktoré nadobudlo účinnosť  

od 1.septembra 2007, resp. VZN platným v čase vydania prvostupňového rozhodnutia.

Taktiež podľa názoru odvolacieho súdu Krajský súd v Bratislave žiadnym

spôsobom nezdôvodnil, prečo považoval námietku žalobkyne týkajúcu sa záväzného

regulatívu VZN o indexe zastavanosti za nedôvodnú, pričom žalobkyňa v žalobe

poukazovala na skutočnosť, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia ako i v čase

vydania odvolacieho rozhodnutia bol pre danú lokalitu index zastavanosti maximálne

0,35, pričom pozemok parc. č. X. kat. územie R. mal výmeru 237m2 a umiestňovaná

stavba rodinného domu predstavovala zastavanú plochu 125,88m2, takže index

zastavanosti tohto pozemku bol 0,53 a nie 0,35 ako stanovuje záväzná časť vyššie

spomenutého VZN. Svoj názor krajský súd neodôvodnil.

Rovnako krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku neviedol, prečo považoval

námietku žalobkyne týkajúcu sa nesplnenia zákonných podmienok ustanovenia § 6  

ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v platnom znení ohľadne stiesnených podmienok

v danej lokalite za právne irelevantnú a svoj názor nijakým spôsobom nezdôvodnil,

pričom žalobkyňa v žalobe poukazovala na skutočnosť, že sa jedná o klasický pozemok,

ktorý umožňuje realizáciu menšieho teda primerane veľkého rodinného domu  

a nie rodinného domu v navrhovanom rozsahu.

V žalobe žalobkyňa ďalej uviedla, že v dokumentácii nie je riešená podľa  

jej názoru ani otázka prístupu stavebníka do dvornej časti jeho pozemku a to minimálne

v krízových situáciách, keďže stavba má byť realizovaná na hranici pozemkov. Taktiež

poukazovala na zhoršenie intimity a pohody bývania, pretože v dokumentácii je smerom

k domu žalobkyne na prízemí naprojektované WC a na poschodí kúpeľňa bez toho,  

aby z dokumentácie vyplývalo, že tieto miestnosti majú zabezpečené denné osvetlenie,

vetranie cez primerane veľké okienko, preto sa žalobkyňa domnieva, že stavebníčka

bude následne realizovať okienka smerom k jej domu. Následne tiež poukázala na to,  

že v predložených dokumentoch nie je doklad ani o vykonaní hydrogeologického prieskumu ani odborný posudok o tom, či existencia dvoch studní nemôže ohrozovať

statiku jej rodinného domu.

Napriek tomu bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia krajský uviedol,  

že po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu dospel k záveru,  

že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie

napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými

námietkami žalobkyne, ktoré uviedla vo svojom odvolaní. Opravil chyby v písaní

v odseku na strane 1 a 5 napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby rodinného domu,

opravil chybu vo výmere pozemku. Taktiež boli odstránené ďalšie chyby, ktoré sa

vyskytli v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný vyhovel aj námietke

žalobkyne, čo sa týka umiestnenia nehnuteľnosti na pozemku, a to posunutím o 1m  

od hranice pozemku parc. č. X. Čo sa týka pohody bývania, súd sa stotožnil s názorom

žalovaného, že žalovaný nezistil takú skutočnosť akou by sa plánovanou výstavbou

znehodnotila kvalita bývania a užívania a dospel k záveru, že navrhovaná stavba

neovplyvní výkon vlastníckeho práva vlastníka pozemku a rodinného domu.

Procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157

ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku totiž znamená právo účastníka na dostatočné

a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma

možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči

ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva  

na spravodlivé súdne konanie.

Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava

rozhodnutie správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné

zdôvodňovať každý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť

odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené

stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom  

na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti zákonov  

(napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 9.12.1994).

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že takýmto postupom súdu, ktorý

sa nevysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne – ako bolo vyššie   uvedené,   bola

žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým

znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok dáva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221

ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a s § 250ja ods. 3 vetou druhou OSP

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podanej žaloby,

dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami žalobkyne a znova o nej rozhodne

a svoje rozhodnutie riadne odôvodní.  

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto konania

(§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá OSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 8. decembra 2010  

  JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová