ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobkyne: C.. C.. S. S., bytom X. B. XXX/XX, D., právne zastúpená: JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincová 35, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-108/2012 zo dňa 22. augusta 2012, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/233/2012-67 zo dňa 13. marca 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/233/2012-67 zo dňa 13. marca 2014 p o t v r d z u j e.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 170,45 € na účet právneho zástupcu žalobkyne Advokátska kancelária JUDr. Július Jánošík, advokát, Bratislava, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zrušil rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-108/2012 zo dňa 22.08.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uvedeným administratívnym rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 6/2012-MŠS zo dňa 1.6.2012, podľa ktorého bola žalobkyňa dňom 1.6.2012 zaradená mimo činnosti štátnej služby podľa § 52 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore (ďalej aj HaZZ).
Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistení, že rozhodnutím ministra vnútra SR č. 814/2012-R z 30.5.2012 bola žalobkyňa odvolaná z funkcie nadriadeného - riaditeľa odboru personálnych a sociálnych činností. Rozhodnutím č. 6/2012-MŠS zo dňa 1.6.2012 bola žalobkyňa podľa § 52 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore dňom 1.6.2012 zaradená mimo činnej štátnej služby - najdlhšie na 12 mesiacov s tým, že počas zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí žalobkyni náhrada mzdy vo výške 50% služobného platu, ktorá by jej patrila, ak by nebola zaradená mimo činnejštátnej služby, najmenej však v sume minimálnej mzdy. Odôvodnenie rozhodnutia poukázalo na odvolanie žalobkyne z funkcie nadriadeného rozhodnutím zo dňa 30.5.2012 a skutočnosť, že žalobkyňa písomne nesúhlasila s preložením alebo preradením na inú voľnú funkciu (bez bližšieho určenia). Ďalej rozhodnutie poukázalo na právnu úpravu povinností člena HaZZ počas zaradenia mimo činnej služby.
Rozhodnutie bolo doručené 1.6.2012 žalobkyni, ktorá 15.6.2012 podala odvolanie (spolu s odvolaním proti rozhodnutiu o odvolaní z funkcie nadriadeného) a namietala že neboli splnené podmienky na zaradenie mimo činnej štátnej služby, nakoľko ku dňu vydania rozhodnutia nenadobudlo právne účinky jej odvolanie z funkcie nadriadeného. Zároveň namietala nerešpektovanie ust. § 141 ods. 9 zák. č. 315/2001 Z. z. pri ponuke voľného funkčného miesta, ku ktorej sa jednak mala vyjadriť okamžite, jednak je ponúknuté voľné miesto v Žiline natoľko vzdialené od jej bydliska, že jeho prijatie by vzhľadom na nutnosť presťahovania a narušenia sociálnych a rodinných vzťahov vyžadovalo hlbšie uváženie. Spochybnila, že by to malo byť jediné disponibilné voľné miesto zodpovedajúce jej kvalifikácii. Namietala aj nesprávne uvedenie povinností príslušníka HaZZ v odôvodnení rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán v rámci autoremedúry odvolaniu nevyhovel a predložil ho na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu.
Rozhodnutím č. SLV-PS-PK-108/2012 zo dňa 22.8.2012 žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 6/2012-MŠS zo dňa 1.6.2012, podľa ktorého bola žalobkyňa dňom 1.6.2012 zaradená mimo činnej štátnej služby podľa § 52 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore. V odôvodnení tohto rozhodnutia k námietke predčasnosti rozhodnutia o zaradení mimo činnú štátnu službu poukázal na to, že rozklad proti rozhodnutiu o odvolaní z funkcie nadriadeného nemá odkladný účinok a nakoľko žalobkyňa odmietla ponúknuté iné zodpovedajúce voľné miesto v Žiline, boli splnené podmienky na vydanie napadnutého rozhodnutia. Uvedenie zákonných povinností príslušníka HaZZ aj bez priameho súvisu s napadnutým zaradením mimo činnej služby nepovažuje za dôvod nezákonnosti rozhodnutia, rovnako nepovažuje za preukázané, že by v súvislosti s predmetným konaním došlo k porušeniu zákona.
V žalobných dôvodoch žalobkyňa poukázala na zmätočnosť označenia odvolacieho orgánu, zhodne z odvolaním vytkla, že rozhodnutie o zaradení mimo činnej služby bolo vydané pred právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutia o odvolaní z funkcie nadriadeného, ktoré považuje za nezákonné pre rozpor s ust. § 16 ods. 3 zák. č. 315/2001 Z. z., v konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia o zaradení mimo činnej služby došlo k postupu v rozpore s ust. § 140 ods. 2, 141 ods. 4, 150a ods. 1 zák. č. 315/2003 Z. z.
Krajský súd v dôvodoch rozsudku, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie uviedol, že zistenie skutkového stavu tak ako bolo zabezpečené v správnom konaní je nedostačujúce na posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a tiež bola v konaní správneho orgánu zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu doplnenej žaloby bolo zrejmé, že žalobkyňa namietala najmä formálne a obsahové náležitosti žalobou napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd mal za to, že vo výroku absentuje názov žalovaného správneho orgánu, ktorý potvrdzuje rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, v odôvodnení absentujú právne predpisy - interné predpisy Ministerstva vnútra SR a nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 57/2007 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra SR a nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 117/2010 o podriadenosti útvarov Ministerstva vnútra SR, na základe ktorých sa účastník konania oboznámi s personálnou pôsobnosťou štátneho tajomníka ako aj s tým, v ktorých veciach a za akých okolností je štátny tajomník oprávnený konať a či vydáva rozhodnutie v čase neprítomnosti ministra. V prípade, že štátny tajomník zastupuje ministra v čase jeho neprítomnosti, je dôležité pri podpise štátneho tajomníka uviesť skratku v. z. Neuvedenie interných právnych predpisov robí rozhodnutie správneho orgánu pre účastníka konania zmätočným. Podľa názoru krajského súdu hlavička rozhodnutia nespĺňa formálnu náležitosť rozhodnutia. Aj keď je možné z pečiatky vyčítať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, nie je zrejmé, či práve tento ústredný orgán štátnej správy vydáva rozhodnutie č. SLV-PS-PK-108/2012 zo dňa
22.8.2012, o tejto skutočnosti sa môžeme len domnievať, čo môže mať vplyv na zákonnosť ako aj na nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Ďalším dôvodom zrušenia rozhodnutia bola skutočnosť, že v ňom absentuje poučenie účastníka konania o tom, že právoplatné rozhodnutie je preskúmateľné súdom a v akej lehote je možné obrátiť sa na súd za účelom preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, tak ako to ustanovuje § 158 zákona č. 315/2001 Z. z. V ďalšom konaní uložil vydať nové rozhodnutie vo veci, ktoré bude obsahovať všetky zákonom predvídané náležitosti.
V rámci odôvodnenia rozsudku vyhodnotil časť žalobných dôvodov vzťahujúcich sa k rozhodovaniu o odvolaní z funkcie nadriadeného ako bezpredmetnú, nakoľko toto rozhodnutie zo dňa 30.5.2012 bolo Krajským súdom v Bratislave zrušené v konaní 5S/320/2012 rozsudkom zo dňa 4.2.2014 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. V odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vydané na základe zákona a v jeho medziach a za náležite zdôvodnené. Poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho orgánu nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky a to aj nepodstatné a pre vec nevýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich zo subjektívneho pohľadu vníma ako relevantné. Napadnuté rozhodnutie bolo v rámci odvolacieho konania posúdené nezávisle po skutkovej a právnej stránke a v súlade s požiadavkou zákonnosti a materiálnej pravdy pri rešpektovaní všetkých procesných zásad.
K podanému odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a žalobkyni priznal trovy odvolacieho konania, nakoľko napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je rozhodnutím nezákonným a súd prvého stupňa rozhodol vo veci správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu SR najmenej päť dní vopred, v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Podstatou konania v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti OSP je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).
Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-108/2012 zodňa 22.08.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 6/2012-MŠS zo dňa 1.6.2012, podľa ktorého bola žalobkyňa dňom 1.6.2012 zaradená mimo činnej štátnej služby podľa § 52 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore.
Podľa § 150a ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ak nie je ustanovené inak. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky a oznámené účastníkovi konania.
Podľa § 150a ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, a rozhodnutie o nákladoch konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.
Podľa § 150a ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený služobný orgán pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
S nedostatkami ohľadne podstatných náležitostí rozhodnutia sa vyčerpávajúco vyporiadal krajský súd, a vzhľadom na význam týchto náležitostí rozhodnutia skonštatoval zistenie dôvodov pre jeho zrušenie z dôvodu, že v administratívnom konaní došlo k takej vade, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia, rozhodnutie je nepreskúmateľné a zistenie skutkového stavu nie je dostačujúce na posúdenie veci. O zrušení rozhodol bez vecného vyporiadania sa so žalobnou námietkou, poukazujúcou na nezákonnosť resp. nevykonateľnosť rozhodnutia zo dňa 30.5.2012 o odvolaní z funkcie nadriadeného,ako jednej zo zákonných predpokladov vydania rozhodnutia o zaradení mimo výkon činnej služby, čo súvisí so zmienenou skutočnosťou, že zákonnosť tohto rozhodnutia bola preskúmavaná v konaní 5S/320/2012.
Vzhľadom na to, že zistené obsahové a formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia vedúce v konečnom dôsledku k nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia sú zároveň v rozpore s požiadavkou na garantovanie procesných práv účastníka správneho konania pochybenia Najvyšší súd SR zastáva názor, že krajský súd rozhodol vo veci správne a v súlade so zákonom, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania Najvyšší súd SR rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá mala úspech v odvolacom konaní priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 03.03.2014) podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (účinnej v čase vykonania právneho úkonu), vo výške 1/6 základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. 134 €, paušálnej náhrady vo výške 8,04 €, celkom 142,04 € + 20% DPH, spolu vo výške 170,45 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.