ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu: UPC BROADBAND SLOVAKIA s.r.o., Ševčenkova 36, Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. TKR/254/RL/51/2010 zo dňa 12. októbra 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/26/2011-31 zo dňa 24. januára 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/26/2011-31 zo dňa 24. januára 2012 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3S/26/2011-31 zo dňa 24. januára 2012 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. TKR/254/RL/51/2010 zo dňa 12. októbra 2010, ktorým žalovaná uložila žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii") sankciu - upozornenie na porušenie zákona - za porušenie povinnosti ustanovenej v § 17 ods. 1 písm. c/ zákona o vysielaní a retransmisii, ktorého sa žalobca dopustil tým, že v dňoch 16., 21. a 23. júla 2010, 5. augusta 2010 a 11. októbra 2010 poskytoval retransmisiu programovej služby PRIMA bez súhlasu pôvodného vysielateľa.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd sa v danej veci stotožnil s názorom žalovaného správneho orgánu uvedenom v preskúmavanom rozhodnutí, keď po vykonanom dokazovaní mal za preukázanú prítomnosť retransmisie programovej služby PRIMA v programovej ponuke žalobcu v inkriminovaných dňoch, čím došlo k porušeniu § 17 ods. 1 písm. c/ zákona o vysielaní a retransmisii z dôvodu, že žalobca poskytoval retransmisiu programovej služby PRIMA bez súhlasu pôvodného vysielateľa.
Podľa krajského súdu bolo správne, keď potom, ako miestnou ohliadkou v prevádzke žalobcu dňa 28.06.2010 nebola zistená prítomnosť retransmisie programovej služby PRIMA, vykonala žalovaná vo svojom sídle v dňoch 16.07.; 21.07.; 23.07.; 05.08. a 11.10.2010 kontrolu programovej ponuky žalobcu z dôvodu, že podľa verejne dostupných informácií mala byť programová služba PRIMA v rozvodoch žalobcu šírená aj po ohliadke z 28.06.2010. Monitoring, uskutočnený v dňoch 16.07.; 21.07.; 23.07.; 05.08. a 11.10.2010 v sídle žalovanej, bol podľa krajského súdu vykonaný legitímnym spôsobom, v súlade s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok"), pričom jeho vykonaním bola preukázaná retransmisia programovej služby PRIMA. Žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by legálnosť a legitímnosť predmetného dokazovania žalovanej spochybnili.
Videozáznamy, ktoré boli vykonané zamestnancami žalovanej dňa 11.10.2010 v čase cca 10.42 hod. a 10.50 hod. z televízneho prijímača nachádzajúceho sa v zasadacej miestnosti žalovanej, preukázateľne zachytávajú retransmisiu programovej služby PRIMA v programovej ponuke žalobcu. Dôkaz, že videozáznamy retransmisie programovej služby PRIMA boli vykonané z programovej ponuky žalobcu podporuje aj prítomnosť elektronického programového sprievodcu žalobcu, viackrát zobrazeného pri lustrovaní programovej ponuky, z ktorého je zároveň zrejmý dátum a čas vykonania videozáznamu. Krajský súd mal za to, že uvedené vykonané dôkazy boli získané v súlade s platnými právnymi predpismi.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Podľa žalobcu krajský súd rozhodol nesprávne, keď potvrdil napadnuté rozhodnutie, napriek tomu, že v žalobe uviedol žalobca viaceré dôvody, pre ktoré malo byť toto rozhodnutie zrušené. Navyše žalobca na pojednávaní dňa 24. januára 2011 uviedol nové skutočnosti, ktoré z objektívnych dôvodov nemohol uviesť vo svojej žalobe, avšak krajský súd nezobral nové skutočnosti na vedomie a odignoroval ich napriek tomu, že mohli svojou relevanciou ovplyvniť rozhodnutie súdu. Podľa žalobcu krajský súd jednoznačne neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Zo spisu je zrejmé, že súd sa nezaoberal dôkazom žalobcu, ktorý vykonala žalovaná v sídle žalobcu dňa 28.06.2010 a ktorý jednoznačne spochybnil tvrdenia žalovanej, že žalobca retransmituje programovú službu PRIMA bez súhlasu pôvodného vysielateľa.
Podľa žalobcu je monitoring, ktorý vykonala žalovaná vo svojom sídle z programovej ponuky žalobcu, spochybniteľný a žalovaná, tak ako aj krajský súd, sa nevyporiadali s autenticitou dôkazu, t.j. monitoringu. Žalobca poukázal na svoje tvrdenie obsiahnuté v podanej žalobe, kde uviedol, že žalovaná hodnoverne nepreukázala, že vo vykonanom monitoringu sa naozaj jednalo o programovú ponuku žalobcu, a nie o programovú ponuku iného prevádzkovateľa retransmisie. Nakoľko žalovaná nevedela predložiť relevantné dôkazy, ktoré by podložili jej tvrdenia, že žalobca poskytuje retransmisiu programovej služby bez súhlasu pôvodného vysielateľa, považuje žalobca závery krajského súdu za nedostatočné a ničím nepodložené.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že v priebehu správneho konania vykonala v dňoch 16.07., 21.07., 23.07., 05.08. a 11.10.2010 monitoring ponuky programových služieb žalobcu, z ktorého boli vyhotovené zápisnice o kontrole obsahu ponuky programových služieb a počas monitoringu dňa 11.10.2010 vyhotovila 2 videozáznamy (o cca 10:42 a 10:50 hod.) zachytávajúce vysielanie programovej služby PRIMA. O výsledku monitoringu vykonaného v dňoch 16.07., 21.07., 23.07. a 05.08.2010 bol žalobca upovedomený listom zo dňa 06.09.2010, ktorý mu bol doručený dňa 09.09.2010 a v ktorom bol požiadaný o vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam. S výsledkom monitoringu vykonaného dňa 11.10.2010, ako aj s obsahom videozáznamov, ktoré boli počas jeho priebehu vyhotovené, bol žalobca oboznámený na ústnom pojednávaní. Skutočnosť, že monitoring bol vykonaný z ponuky programových služieb, ktorých retransmisiu jej poskytuje žalobca, podľa žalovanej podporujú nasledovné skutočnosti. Žalovaná na základe Zmluvy o pripojení č. 6575237, v znení jej zmeny, je zákazníkom žalobcu pri poskytovaní retransmisie, ktorú jej poskytuje v jej sídle. V dňoch 23.07.2010 a 05.08.2010 bolo v ponuke programových služieb zaznamenané aj vysielanie programovejslužby UPC Info a dňa 11.10.2010 vysielanie programovej služby UPC Expres (UPC Info po zmene názvu), ktoré na území Bratislavy poskytuje svojím abonentom len žalobca. Na videozáznamoch vykonaných v sídle žalovanej je zachytené vysielanie programovej služby PRIMA, ktoré žalovaná prijímala prostredníctvom retransmisie žalobcu. Na videozázname vyhotovenom dňa 11.10.2010 o cca 10:42 sú zachytené priestory zasadacej miestnosti žalovanej a v cca 42. sekunde záznamu aj zariadenie žalobcu, ktoré distribuuje svojím abonentom pri poskytovaní retransmisie programových služieb. Na videozáznamoch je viackrát zobrazený elektronický programový sprievodca (EPG - electronic program guide) žalobcu, na ktorom je aj čas a dátum vykonania merania. V čase vykonania jednotlivých monitoringov poskytoval žalovanej retransmisiu programových služieb len žalobca.
Na základe uvedených skutočností žalovaná jednoznačne preukázala, že monitoring, ktorý vykonala vo svojom sídle, bol zaznamenaním ponuky programových služieb, ktoré žalovanej na základe zmluvného vzťahu upravujúceho poskytovanie retransmisie, poskytuje žalobca. Na základe vykonaných dôkazov žalovaná jednoznačne zistila, že v dňoch 16.07., 21.07., 23.07., 05.08. a 11.10.2010 poskytoval žalobca retransmisiu programovej služby Prima bez súhlasu pôvodného vysielateľa. Napadnutý rozsudok krajského súdu považuje žalovaná za súladný so zákonom a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým mu bola uložená sankcia za porušenie zákona o vysielaní a retransmisii ktorým žalovaná uložila žalobcovi sankciu - upozornenie na porušenie zákona - za porušenie povinnosti ustanovenej v § 17 ods. 1 písm. c/ zákona o vysielaní a retransmisii, ktorého sa žalobca dopustil tým, že v dňoch 16., 21. a 23. júla 2010, 5. augusta 2010 a 11. októbra 2010 poskytoval retransmisiu programovej služby PRIMA bez súhlasu pôvodného vysielateľa.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či súd prvého stupňa správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.
Podľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona o vysielaní a retransmisii do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.
Podľa § 3 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii na účely tohto zákona prevádzkovateľ retransmisie je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť poskytuje retransmisiu ako obsahovú službu koncovému užívateľovi (ďalej len „užívateľ") bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej programovej služby k užívateľovi prenáša sama alebo prostredníctvom tretej osoby.
Podľa § 3 písm. f/ zákona o vysielaní a retransmisii na účely tohto zákona retransmisia je príjem a súčasný, úplný a nezmenený prenos pôvodného vysielania programovej služby alebo jeho podstatnejčasti vysielateľom určenej na príjem verejnosťou, uskutočnený elektronickou komunikačnou sieťou (ďalej len „telekomunikačná sieť"); ak sa retransmisia uskutočňuje pomocou káblových distribučných systémov alebo mikrovlnným systémom, je káblovou retransmisiou.
Podľa § 17 ods. 1 písm. c/ zákona o vysielaní a retransmisii prevádzkovateľ retransmisie je povinný poskytovať retransmisiu programovej služby len so súhlasom pôvodného vysielateľa tejto služby.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
Podľa § 34 ods. 1 až 4 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci, oboznámiac sa s obsahom spisového materiálu krajského súdu, súčasťou ktorého je aj administratívny spis žalovanej, zistil, že držiteľ licencie, spoločnosť FTV Prima, spol. s r.o., Praha, oznámila prevádzkovateľom retransmisie v Slovenskej republike, že nesúhlasí s retransmisiou programovej služby PRIMA na území Slovenskej republiky, z dôvodu, že práva zahraničných distribútorov má vysporiadané len pre územie Českej republiky. Uvedené oznámenie bolo zaslané na vedomie aj Rade, ktoré jej bolo doručené dňa 15.12.2008. Rada dňa 08.06.2010 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči žalobcovi ako prevádzkovateľovi retransmisie vo veci možného porušenia § 17 ods. l písm. c/ zákona o vysielaní a retransmisii. z dôvodu, že retransmituje televíznu programovú službu PRIMA bez súhlasu pôvodného vysielateľa tejto programovej služby. Začatie správneho konania bolo účastníkovi konania riadne oznámené a súčasne bol vyzvaný, aby v určenej lehote k predmetu správneho konania zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy. Dňa 28.06.2010 bola vykonaná miestna ohliadka v prevádzke účastníka konania. Vykonaním merania obsahu programovej ponuky na hlavnej stanici príjmu účastníka konania v Bratislave meracím prístrojom merný televízny prijímač a vizuálnou ohliadkou nebola zistená prítomnosť retransmisie programovej služby PRIMA.
Vzhľadom na verejne dostupné informácie, prezentované na webových portáloch nielen abonentmi programovej ponuky žalobcu, ale aj samotným žalobcom, mal správny orgán naďalej podozrenie z retransmisie programovej služby PRIMA v rozvodoch žalobcu Z toho dôvodu vykonala žalovaná vo svojom sídle v dňoch 16.07.; 21.07.; 23.07.; 05.08. a 11.10.2010 monitoring programovej ponuky žalobcu, ktorý bol vykonaný z programovej ponuky televíznych a rozhlasových programových služieb, ktorú žalobca poskytuje Rade na základe Zmluvy o pripojení č. 6575237, rozšírený súbor - NDD zo dňa 16.07.2010. Programová služba PRIMA v uvedenej programovej ponuke uvedená nebola. Monitoringom, uskutočneným v dňoch 16.07.; 21.07.; 23.07.; a 05.08.2010 v sídle žalovanej, však bol zistený opak a bola preukázaná retransmisia programovej služby PRIMA. Žalobca sa k uvedeným zisteniam vyjadril (listom zo dňa 16.09.2010) v tom zmysle, že tieto zistenia Rady v plnom rozsahu spochybňuje a trvá na výsledkoch ohliadky z 28.06.2010 v prevádzke UPC, a preto žiada správne konanie zastaviť.
Videozáznamy, ktoré žalovaná vykonala dňa 11.10.2010 z televízneho prijímača nachádzajúceho sa v zasadacej miestnosti žalovanej, zachytávajú retransmisiu programovej služby PRIMA v programovejponuke žalobcu. Elektronický programový sprievodca žalobcu, zobrazený pri lustrovaní programovej ponuky podporuje tvrdenie žalovanej, že videozáznamy retransmisie programovej služby PRIMA boli vykonané z programovej ponuky žalobcu.
Dňa 12.10.2010 bolo v sídle správneho orgánu uskutočnené ústne pojednávanie so žalobcom ako účastníkom konania, v priebehu ktorého na otázku predsedu Rady, či retransmituje programovú službu PRIMA, žalobca uviedol, že v ponuke UPC analóg a UPC digital, nachádzajúcich sa na webovej stránke žalobcu, programová služba PRIMA nie je, tak ako nie je v ponuke spoločností SWAN, DIGI SLOVAKIA, Slovanet atď. Na opakovanú otázku predsedu Rady žalobca uviedol, že v ponuke UPC analóg a UPC digital programová služba PRIMA nie je. Predseda Rady do zápisnice uviedol, že žalobca neodpovedal na otázku.
Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správny orgán v predmetnej veci náležite postupoval v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, náležite zistil skutkový stav, a na tento správne aplikoval platné právne normy. Preto napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je potrebné považovať za súladné so zákonom. Krajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol.
Pokiaľ ide o preukázanie skutkového stavu, ktorý tvrdí správny orgán v napadnutom rozhodnutí, najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový súd, a teda, že kontrolou programovej ponuky žalobcu v sídle správneho orgánu bolo jednoznačne preukázané, že v dňoch 16.07.; 21.07.; 23.07.; 05.08. a 11.10.2010 žalobca retransmitoval programovú službu PRIMA. V tejto súvislosti najvyšší súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že žalobca v priebehu správneho konania, a tiež ani v priebehu súdneho preskúmavacieho konania, priamo nevyslovil tvrdenie, že programovú službu PRIMA neretransmitoval, ale svoju obranu staval na vyjadreniach, že zistenia správneho orgánu sú pochybné, pričom neuvádzal žiadne konkrétne dôvody, ktoré by dávali za pravdu jeho tvrdeniam. Najvyšší súd znova poukazuje na ústne pojednávanie, uskutočnené dňa 12.10.2010, na ktorom na dvakrát položenú otázku predsedu Rady, či retransmituje programovú službu PRIMA, žalobca odpovedal vyhýbavo, a to tak, že uviedol, že v ponuke UPC analóg a UPC digital, nachádzajúcich sa na webovej stránke žalobcu, programová služba PRIMA nie je.
Obranou žalobcu tiež bola skutočnosť, že miestnou ohliadkou v jeho prevádzke, uskutočnenou dňa 28.06.2010, nebola zistená prítomnosť retransmisie programovej služby PRIMA. Túto skutočnosť však nespochybňoval ani správny orgán (vyslovene to uvádza v napadnutom rozhodnutí), a ani krajský súd v napadnutom rozsudku. Žalobca v odvolaní tvrdí, že krajský súd sa uvedeným dôkazom (miestnou ohliadkou uskutočnenou dňa 28.06.2010), svedčiacim v prospech žalobcu, nezaoberal. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, keďže krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku na túto skutočnosť bezpochyby poukazuje. Zároveň však krajský súd (rovnako ako správny orgán) neopomenul ďalšie vykonané dôkazy (následný monitoring programovej ponuky žalobcu vykonaný v sídle Rady), a tieto vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a vyvodil z nich záver, ktorý najvyšší súd považuje za správny a súladný s logickým myslením.
Podľa žalobcu žalovaná hodnoverne nepreukázala, že vo vykonanom monitoringu sa naozaj jednalo o programovú ponuku žalobcu, a nie o programovú ponuku iného prevádzkovateľa retransmisie. Toto svoje tvrdenie však nepodložil žiadnymi konkrétnymi námietkami, a nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by mohli akokoľvek spochybniť skutočnosť, že správny orgán vykonal dokazovanie ohliadkou (monitoring) na správnom a relevantnom predmete (programovej ponuke žalobcu).
Odvolací súd z uvedených dôvodov považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa za neopodstatnené a nepodložené žiadnymi konkrétnymi faktami. Vychádzajúc zo zistených záverov vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že správny orgán postupoval a rozhodol vo veci v súlade so zákonom, a preto odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu dôvodov namietaných žalobcom v odvolaní, dospel k záveru, že pokiaľ krajský súd žalobuzamietol, rozhodol vo veci vecne správne a v súlade so zákonom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods.3 v spojení s § 246c ods.1 a s § 219 ods.1 a 2 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.