2 Sžo 545/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov JUDr. Aleny Poláčkovej PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu: M. V., zastúpeného advokátom Mgr. P. H., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného – Personálneho rozkazu č. 410 zo dňa 9. októbra 2008, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 S 147/2008-29 zo dňa 6. novembra 2009, takto
r o z h o d o l:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4 S 147/2008-29 zo dňa 6. novembra 2009 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e:
Napadnutým rozsudkom č.k. 4S 147/2008-29 zo dňa 6.novembra 2009 Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného – Personálny rozkaz č. 410 zo dňa 9.októbra 2008 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 190,87 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu žalobcu. Dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Poukázal na ustanovenie § 81 v spojitosti aj s rozhodnutiami vydanými podľa § 14 až 17 a § 62 až 69 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon č. 346/2005 Z.z. ), podľa ktorého na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení („ďalej len Správny poriadok“ ), ak tento zákon neustanovuje inak.
V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že napadnutému Personálnemu rozkazu č. 410 zo dňa 9.októbra 2008 predchádzal Personálny rozkaz č. 25 zo dňa 8.januára 2008, ktorým bol žalobca dočasne pozbavený výkonu štátnej služby dňom 10.januára 2008. V dôvodoch tohto rozhodnutia bolo uvedené, že na žalobcu bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania a bol obvinený pre zločiny sprenevery a porušovania služobných povinností v spolupáchateľstve a personálne opatrenie je vydané po dôkladnom preskúmaní všetkých okolností a podkladov. Po dobe značne presahujúcej lehoty určené podľa § 65 ods. 2 prvá veta zákona č. 346/2005 Z.z., bolo vydané napadnuté rozhodnutie - Personálny rozkaz č. 410 zo dňa 9. októbra 2008, ktorým bolo skončené dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby žalobcu ku dňu 13.októbra 2008. V dôvodoch rozhodnutia bolo uvedené, že pominuli dôvody pre dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby a výkon štátnej služby nemá vplyv na priebeh vyšetrovania, pričom trestné stíhanie doposiaľ nebolo právoplatne skončené.
Podľa názoru súdu v danom prípade nedošlo k dočasnému pozbaveniu výkonu štátnej služby na čas najviac tri mesiace a v spise sa nenachádza ďalšie rozhodnutie o jeho predĺžení najviac na dobu ďalších troch mesiacov. Na obdobie presahujúce zákonom určenú dobu mohol byť žalobca dočasne pozbavený výkonu štátnej služby len na dobu do skončenia trestného stíhania. S uvedeným právnym názorom súdu korešponduje aj vyjadrenie žalovaného k žalobe, podľa ktorého, keďže doteraz nebolo právoplatne skončené trestné stíhanie žalobcu, neexistuje dôvod na zrušenie dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby ani na doplatenie rozdielu platu.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu dospel k záveru, že okrem uvedeného pochybenia je potrebné predmetnému rozhodnutiu vyčítať aj jeho nepreskúmateľnosť, pretože v jeho odôvodnení absentuje špecifikácia dôvodov, ktorých pominutím sa zmenila situácia a následkom ktorých bolo ukončené dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby. V predloženom administratívnom spise sa nenachádzajú doklady preukazujúce ukončenie dokumentácie trestného činu, ktorého sa mal dopustiť žalobca. Správny orgán sa nevysporiadal ani s námietkou žalobcu vznesenou na osobnom pohovore dňa 29.septembra 2008. V danom prípade neboli dodržané ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku, t.j. tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom), tiež tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prvom rade poukázal na skutočnosť, že zo žaloby nie je zrejmé, proti ktorému subjektu žalobca uplatňuje žalobný návrh, nakoľko v žalobe označil za žalovaného Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Riaditeľstvo Vojenskej polície. V tejto časti je teda označenie žalovaného nepreskúmateľné, pretože nie je jednoznačné, či žalobca uplatňuje žalobný návrh proti Ministerstvu obrany Slovenskej republiky alebo Riaditeľstvu Vojenskej polície, resp. riaditeľovi Vojenskej polície, ktorý vo veci rozhodol alebo proti všetkým subjektom súčasne. Súd bez návrh žalobcu a ostatných účastníkov konania zamenil účastníkov konania a napriek tomu, že za žalovaného označil len Ministerstvo obrany Slovenskej republiky predmetný rozsudok bol dňa 16.novembra 2009 doručený len Riaditeľstvu Vojenskej polície. Tým, že napadnutý rozsudok nebol zaslaný súdom označenému účastníkovi konania, t.j. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, odňala sa mu týmto postupom možnosť konať pred súdom.
V odvolaní zopakoval dôvody uvedené v žalobe, pričom poukázal na skutočnosť, že Personálnym rozkazom riaditeľa Vojenskej polície č. 325 zo dňa 9.októbra 2007 bol žalobca podľa § 65 ods.1 písm. a/ zákona č.346/2005 Z.z. dňom 10.októbra 2007 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, pretože jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo priebeh objasňovania jeho konania, pret ože sa stal dôvodne podozrivým, že závažným spôsobom porušil základné služobné povinnosti. Po uplynutí trojmesačnej lehoty stanovenej v § 65 ods.2 zákona č. 346/2005 Z.z. bolo toto dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby žalobcu Personálnym rozkazom riaditeľa Vojenskej polície č. 20 zo dňa 8.januára 2008 skončené dňom 9.januára 2008. Následne vzhľadom na to, že naďalej existovali dôvody na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby žalobcu, novým personálnym rozkazom riaditeľa Vojenskej polície č. 25 zo dňa 8.januára 2008 bol žalobca dňom 10.januára 2008 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa § 65 ods.1 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z.z., pretože bolo na neho vydané uznesenie o začatí trestného stíhania. Napadnutým Personálnym rozkazom č. 410 zo dňa 9.októbra 2008 bolo dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončené dňom 13.októbra 2008 z dôvodu, že pominul iba jeden z dôvodov pre dočasné pozbavenie výkonu štátne služby - výkon štátnej služby žalobcu už nemohol ohrozovať priebeh vyšetrovania. Ponechanie žalobcu vo výkone štátnej služby už nemohlo ohrozovať, ani mariť priebeh ďalšieho vyšetrovania.
Poukázal na ustanovenie § 82 ods. 3 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z.z., podľa ktorého vedúci služobného úradu podľa tohto zákona vydá personálny rozkaz v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených okrem iných aj v § 65 ods. 1 a 9 ako i na to, že podľa § 82 ods. 6 citovaného zákona sa na právne vzťahy profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v ods.3 písm. b/ nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Ak sa na právne vzťahy profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v ods. 3 písm. b/ § 82 citovaného zákona nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, potom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemusia byť uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, t.j. napadnuté rozhodnutie nemusí obsahovať všetky predpísané obsahové náležitosti (výrok, odôvodnenie, poučenie). Napriek tomu napadnuté rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ktoré poskytuje oporu výroku tohto rozhodnutia.
Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20. októbra 2010 (§ 156 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku).
Predmetom preskúmavacieho konania bol Personálny rozkaz č. 410 zo dňa 9.októbra 2008, ktorým bolo žalobcovi podľa § 65 ods. 9 skončené dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby ku dňu 13.októbru 2008. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie o skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ktoré bolo realizované Personálnym rozkazom riaditeľa Vojenskej polície č. 25 zo dňa 8.januára 2008, sa vydáva z dôvodu, že v súčasnom období pominuli dôvody pre dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby a výkon štátnej služby nemá vplyv na priebeh vyšetrovania, pričom trestné stíhanie menovaného doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Uvedené personálne opatrenie sa vykonáva po dôkladnom preskúmaní všetkých okolností a podkladov.
Ako vyplynulo z administratívneho spisu žalovaného rozhodnutím – Personálnym rozkazom č. 25 zo dňa 8.januára 2008 bol žalobca v zmysle § 65 ods. 1 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z.z. dočasne pozbavený výkonu štátnej služby dňom 10.januára 2008. V dôvodoch rozhodnutia bolo uvedené, že na menovaného bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania vyšetrovateľom Policajného zboru, Oddelenia vyšetrovania, Úradu bola proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava, Prezídia Policajného zboru, Ministerstva vnútra SR ČVS: PPZ-59/BOK- B-2007 zo dňa 27. novembra 2007.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 346/2005 Z.z. profesionálneho vojaka môže vedúci služobného úradu dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania, pretože
a/ sa stal dôvodne podozrivým, že závažným spôsobom porušil niekto rú základnú služobnú povinnosť, alebo
b/ bolo na neho vydané uznesenie o začatí trestného stíhania.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona profesionálneho vojaka podľa odseku 1 možno pozbaviť výkonu štátnej služby na čas nevyhnutne potrebný na objasnenie jeho konania, najviac na tri mesiace; tento čas možno výnimočne predĺžiť najviac o tri mesiace. V prípade, ak je profesionálny vojak trestne stíhaný, možno ho dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas výkonu väzby profesionálneho vojaka.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku ako i s jeho právnym zdôvodnením.
So všetkými relevantnými námietkami žalobcu sa vyporiadal už krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nebude opakovať odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne a postačujúce odkazuje (§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 384/2008 Z. z., účinnom od 15.októbra 2008). V súdnom odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné osobitne sa zaoberať.
Odvolací súd naviac poukazuje na to, že jednoznačne nedošlo zo strany žalovaného v prípade žalobou napadnutého Personálneho rozkazu č. 410 zo dňa 9.októbra 2008 k pozbavenia výkonu štátnej služby žalobcu najviac na tri mesiace v súlade s ustanovením § 65 ods. 2 zákona č. 346/2008 Z.z.. Taktiež uvedené pozbavenie výkonu štátnej služby nebolo predĺžené najviac na dobu troch mesiacov, ako to uvádza citované ustanovenie zákona (žiadny takýto doklad sa v administratívnom spise nenachádza). Druhá veta ustanovenia § 65 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. uvádza, že v prípade, ak je profesionálny vojak trestne stíhaný, možno ho dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby až do právoplatného skončenia trestného stíhania, avšak v danom prípade nepochybne nedošlo k skončeniu trestného stíhania žalobcu. Nie je teda zrejmé, prečo nedošlo k predĺženiu doby pozbavenia výkonu štátnej správy najviac na tri mesiace, pričom na obdobie presahujúce zákonom určenú dobu mohol byť žalobca dočasne pozbavený výkonu štátnej služby len na dobu do skončenia trestného stíhania.
Pokiaľ sa jedná o námietku žalovaného, že na konanie týkajúce sa právnych vzťahov profesionálnych vojakov sa nevzťahuje Správny poriadok, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 81 zákona č. 346/2005 Z.z. platného v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 81 zákona č. 346/2005 Z.z. na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 82 ods. 3 bod. b/ citovaného zákona vedúci služobného úradu podľa tohto zákona vydá personálny rozkaz v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v § 65 ods. 1 až 9.
Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia zákona na právne vzťahy profesionálneho vojaka sa v prípadoch uvedených v ods. 3 písm. b/ nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, okrem § 14 až 17 a § 62 až 69.
Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že na dané konanie sa ustanovenia Správneho poriadku vzťahujú, preto rozhodnutie žalovaného muselo spĺňať náležitosti uvedené v ustanovení § 47 ods. 3 Správneho poriadku, tak ako správne uviedol vo svojom rozsudku krajský súd.
Pokiaľ sa jedná o námietku žalovaného týkajúcu sa postupu krajského súdu, ktorým bola žalovanému ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd udáva, že ani táto námietka žalovaného nie je dôvodná. Krajský súd správne označil ako žalovaného Ministerstvo obrany Slovenskej republiky ako správny orgán, ktorý rozhodoval vo veci. Uvedené označenie žalovaného jednoznačne vyplýva i zo žaloby. Je pravdou, že rozsudok bol doručovaný na adresu Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Železničná 3, Trenčín, ale odvolanie zo strany žalovaného bolo podané včas. Žalovanému nebola zo strany súdu odňatá možnosť konať pred súdom.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1, § 224 ods. 1 v spojení s § 246c veta prvá a § 151 ods.1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku. Úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich žalobca v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 20.októbra 2010
JUDr. Jana Henčeková, PhD.,v.r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová