ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Eleny Kováčovej v právnej veci žalobcu: MAC TV, s.r.o., Brečtanová 1, Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/109/2011 zo dňa 23. novembra 2011 v rozsahu výroku II., konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/80/2012-38 zo dňa 23. januára 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/80/2012-38 zo dňa 23. januára 2013 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/109/2011 zo dňa 23.11.2013, ktorým bola žalobcovi, výrokom II., uložená podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“) sankcia - upozornenie na porušenia zákona za to, že porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. v spojení s § 5 ods. 2 zákona č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 270/1995 Z.z.“) tým, že dňa 23.07.2011 o cca 10.33 hod. odvysielal program Dumbo s českým dabingom, čím došlo k porušeniu povinnosti odvysielať program určený maloletým do 12 rokov s dabingom v štátnom jazyku.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že žalovaný je orgánom oprávneným posudzovať naplnenie kritérií pre označenie programu alebo inej zložky programovej služby príslušným grafickým symbolom. Práve na základe odvysielaného obsahu žalovaný správne ustálil, že program Dumbo bol vyrobený a určený výhradne vekovej skupine maloletých do 12 rokov. Vychádzal pritom z toho, že ide o animované audiovizuálne dielo sfilmované na námet detskej knihy. Tak hlavný hrdina, ako aj veľa ďalších postávboli zvieratá, ktoré mali ľudské vlastnosti a schopnosti, pričom medzi hlavnými postavami sú jasne rozoznateľní dobrí a zlí hrdinovia, ktorí boli identifikovateľní hlavne podľa správania a skutkov. Animácia programu bola typická pre rozprávkový príbeh určený detským divákom a aj čas vysielania bol typický pre detského diváka. Rada dospela k záveru, že predmetný program zodpovedal zrelosti skupine maloletých do 12 rokov a ani podľa názoru súdu prvého stupňa sa v predmetnom programe nevyskytovali klasifikačné kritériá nevhodnosti alebo neprístupnosti. Autori filmu sa jednoznačne sústredili na detského diváka, zohľadnili jeho úroveň vnímania, emočnú kapacitu a sociálnu zrelosť, a preto aj žalovaný správne určil, že ide o program vhodný pre maloletých do 12 rokov. Keďže teda išlo o detský program a pre vysielanie tohto programu ako cudzojazyčného audiovizuálneho diela je stanovená v § 5 ods. 2 zákona č. 270/1995 Z.z. podmienka, že musí byť dabovaný do štátneho jazyka s výnimkou vysielania audiovizuálnych diel určených maloletým do 12 rokov v jazykoch národnostných menšín v rámci inojazyčných televíznych programov podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 270/1995 Z.z. Žalobca bol teda povinný odvysielať tento program s dabingom do štátneho jazyka a keďže tak preukázateľne neurobil, porušil svoju povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z.
II.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a zrušil rozhodnutie žalovaného č. RP/109/2011 zo dňa 23.11.2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby najvyšší súd zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške 713,42 €.
V dôvodoch podaného odvolania uviedol, že v celom rozhodnutí absentuje jasné vysporiadanie sa s problematikou označenia predmetného programu ako univerzálneho, tak ako ho označil samotný vysielateľ. Krajský súd sa stotožnil s rozhodnutím Rady, v ktorom sa Rada obmedzila na stereotypný náhľad na animovaný film s charakteristikami ako: jasne a rozoznateľne dobrí a zlí hrdinovia, rozprávkový, vľúdny výzor a pod. Z opisu skutkového stavu nie je zrejmé, že by sa Rada zaoberala akoukoľvek hlbšou myšlienkou, ktorá je vo filme prítomná. Rada hlbšie neskúmala, aké konotácie mal predmetný film v čase svojho vzniku a bez opory identifikovanej metodiky a bez relevantných dôkazov rozhodla, že predmetný program je vyrobený a výlučne určený pre maloletých mladších ako 12 rokov. Tomuto však odporuje aj samotné odôvodnenie rozsudku krajského súdu, kde uvádza, že sa nestotožňuje so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ohľadne zistení, či dielo malo byť označené piktogramom nevhodnosti pre vekovú kategóriu maloletých do 7, prípadne až 12 rokov. Krajský súd mal za to, že ide skôr o dielo vhodné pre maloletých divákov. V rozsudku krajského súdu však absentuje odôvodnenie, prečo sa nezaoberal otázkou, či predmetné dielo nie je univerzálne, ktoré nevyžaduje dabing. Odvysielanie predmetného programu je odlišne posudzované na úrovni Rady, krajského súdu a najvyššieho súdu. Určenie vhodnosti vekovej kategórie zostáva na správnej úvahe rozhodujúceho orgánu, pričom tá nesmie predstavovať absolútnu ľubovôľu a súčasne je žiaduce, aby správny orgán uviedol akými úvahami sa pri rozhodovaní nechal viesť, či nevybočil z medzí a je nevyhnutné, aby takto uskutočnené závery našli odzrkadlenie v samotnom výroku a odôvodnení rozhodnutia. Vypracovaniu dôsledného a presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mal krajský súd venovať zvýšenú pozornosť a relevantným spôsobom sa vyrovnať so žalobnými dôvodmi žalobcu.
Ako Rada správne uvádza, film vznikol v roku 1941 a už z tejto skutočnosti je zrejmé, že nemohlo ísť o film určený pre maloletých do 12 rokov, nakoľko výroba animovaného filmu v štyridsiatych rokoch nemohla z ekonomických dôvodov byť obmedzená len na divácke detské publikum, ale zákonite musela byť určená pre generálne publikum (napokon ako všetky animované filmy Walta Disneya). Tento film bol zrejme v čase svojho vzniku určený pre všeobecné premietanie v kinách, osobitná kategória pre filmy pre deti do 12 rokov neexistovala. Neskôr po zmene systému dostal tento film označenie G (ktoré má doteraz), to znamená, že je vhodný pre všetky vekové kategórie. V navrhovateľke známej skupinekrajín je tento film vždy označený ako vhodný pre všetky vekové kategórie (). Nie je zrejmé, že by Rada ustálila skutkový stav a zistila za akých okolností bol film vyrobený a aké bolo jeho určenie. Touto otázkou sa Rada nezaoberala a ani sa s touto otázkou nevysporiadala. Rada sa výlučne uspokojila s konštatovaním založeným na značne povrchnom posúdení predmetného programu.
Vzhľadom na popularitu uvedeného filmu a tiež na skutočnosť, že od jeho vzniku uplynul značný čas, je možné získať štúdiom prameňov značné množstvo informácií o predmetnom programe, ktoré nasvedčujú, že tento program obsahoval viaceré scény, ktoré síce nepredstavujú obsah vyslovene nevhodný (v tomto konštatovaní sa názor žalobcu a žalovaného stretol), ale tento obsah je viac ako prvoplánová rozprávka. Ako príklad je možné uviesť vrany, ktoré vo filme podľa všetkého predstavujú čierne obyvateľstvo vtedajších USA, prípadne postavy klaunov, ktoré sa dožadujú zvýšenia mzdy (štrajkujúci animátori z odborového zväzu Screen Cartoonists Guild, štrajk trval päť týždňov a prebiehal počas výroby filmu) a taktiež scéna s ružovými slonmi, kde sa Dumbo náhodou napije z vedra vody, v ktorom je vyliata fľaša šampanského, následkom čoho Dumbo halucinuje. Rada však tieto ďalšie obsahy predmetného filmu vôbec nezisťovala, a teda dostatočne nezistila skutkový stav, pretože inak by nemohla následne dospieť k výroku rozhodnutia.
Aby bol program označený ako vhodný pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, je potrebné, aby bol daný program vyrobený a určený výlučne vekovej skupine maloletých do 12 rokov. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ tomu tak nie je, nie je možné takýto program označiť v zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z.z. z 3. decembra 2007, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a o spôsobe jeho uplatňovania v znení neskorších predpisov (ďalej len „jednotný systém označovania“ alebo „JSO“). Pokiaľ žalovaný tvrdí, že takéto označenie bolo namieste, žalobca to považuje za nesprávne posúdenie veci, nakoľko z vyššie uvedenej analýzy obsahu programu (skutkového stavu) a tiež z roku výroby a historických okolností vyplýva, že program obsahoval viaceré obsahy, ktoré sú mimo chápania maloletých mladších ako 12 rokov, nepredstavujú obsah, ktorý by maloletých mohol ohroziť, ale zároveň tento obsah nie je vyrobený a určený výlučne vekovej skupine maloletých mladších ako 12 rokov. Program Dumbo je potrebné vnímať ako program určený pre všeobecné publikum, a teda nie je potrebné ho označovať.
Účelom právnej úpravy označovania programov jednotným systémom označovania je zabezpečenie maximálnej možnej ochrany pre maloletých pred možnými negatívnymi vplyvmi televízneho vysielania na ich vývoj, prostredníctvom poskytnutia informácie rodičom maloletých za účelom ich rozhodovania o umožnení sledovania programov maloletými. Rada sa nevysporiadala s námietkou žalobcu, obsiahnutou v jeho stanovisku k začatiu správneho konania, kde poukazovala na potrebu sledovania programu v sprievode dospelej osoby, za účelom podania vysvetlenia, a to napríklad vo vzťahu k „lietajúcim slonom“. Rada konštatovala, že sa s názorom žalobcu nestotožňuje, čo však nie je dostačujúce pre účastníka a jeho budúcu prax pri označovaní programov a tiež takýto záver nie je dostačujúci z pohľadu určitosti a zrozumiteľnosti rozhodnutia. Radou tvrdené kritérium formy a spôsobu na základe ktorého Rada dospela k záveru, že program je určený pre maloletých do 12 rokov Rada nedefinovala, respektíve definovala nedostatočne a teda neurčito a nezrozumiteľne. Z odôvodnenia druhého výroku predmetného rozhodnutia je však zrejmé, že príčinou a účelom pre ktorý sa Rada rozhodla pre vyššie uvedenú klasifikáciu programu je pravdepodobne udelenie sankcie za použitie iného ako štátneho jazyka vo vysielaní programovej služby.
III.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/80/2012-38 zo dňa 23.01.2013 potvrdil. Uviedol, že krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na predlohu pre dielo Dumbo, ktorou bola detská kniha. Krajský súd poukázal tiež na to, že predmetný program je viac ako len prvoplánová rozprávka. Taktiež poukázal aj na historické okolnosti, ktoré mohli mať súvis s obsahompredmetného programu, rovnako aj na pôvodné a súčasné označenie predmetného diela. V rôznych štátoch sú používané rôzne označenia programov z hľadiska ich vhodnosti, resp. nevhodnosti, z čoho vyplýva, že klasifikáciu iného štátu nie je možné automaticky prevziať. JSO sa vzťahuje aj na programy vyrobené v zahraničí a orgánom kompetentným posúdiť naplnenie kritérií pre označenie programu z hľadiska vekovej vhodnosti je Rada. Záver o vhodnosti programu má vychádzať z posúdenia obsahu programu, čo Rada aj urobila. Pri klasifikácii predmetného programu musela Rada prihliadnuť na zákonom stanovené kritériá a rozhodnúť, či v prípade programu Dumbo bolo opodstatnené označenie programu ako detského, alebo nie. Rada tak uplatnila zákonom zverenú správnu úvahu, ktorú riadne zdôvodnila v napadnutom rozhodnutí, kde podrobne rozviedla, prečo je program Dumbo potrebné posudzovať ako detský program a vysporiadala sa s argumentmi žalobcu, ktorými zdôvodňoval jeho posúdenie vhodnosti.
Žalovaný sa domnieva, že pre označenie programu môže byť významný jedine obsah odvysielaného programu, čo vyplýva aj z § 1 ods. 6 JSO, podľa ktorého sa obsah každého programu klasifikuje samostatne. Nemožno preto prihliadnuť na klasifikáciu programu v inom štáte. Prakticky by tým boli vylúčené z kategórie detských programov všetky detské programy vyrobené v zahraničí, čo by bolo jednoznačne v rozpore so zámerom zákonodarcu, ktorým bolo riadne informovanie rodičov o vhodnosti programu a zároveň cez povinnosti nadväzujúce na vysielanie detských programov zabezpečenie maloletým divákom do dvanásť rokov čo najvyššiu mieru ochrany a priestoru na čo najlepšie porozumenie takému dielu. Záver žalovaného o potrebe zohľadňovať obsah programu pri posúdení podmienok uvedených v § 3 ods. 1 JSO poskytuje vysielateľom jasnú a čitateľnú metodiku pre klasifikovanie diela. Žalovaný sa domnieva, že hlavnou myšlienkou programu Dumbo nebolo parodizovanie niektorých historických skutočností, ktoré sa vyskytli v čase tvorby diela Dumbo. Tieto mohli byť inšpiráciou pre scenáristov, avšak samotné spracovanie diela, použité výrazové prostriedky blízke maloletému divákovi, postava hlavného hrdinu a jeho priateľa, priblížený príbeh dvoch kamarátov, to všetko nasvedčuje tomu, že cieľovou skupinou rozprávky Dumbo bol maloletý divák, ktorého súčasná úprava označuje ako maloletého diváka do dvanásť rokov. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 3Sž/4/2007 v zmysle ktorého: „Odporca je kolektívnym orgánom a reprezentatívnym orgánom určeným zákonom na vytváranie objektivizovaného úsudku na podobné situácie. Vytváranie úsudku nie je skutkovou okolnosťou, preto nemôže byť nahradené znaleckým dokazovaním.“ V prípade súčasného znenia JSO ako aj povinnosti podľa § 3 ods. 1 JSO je explicitne stanovené, na ktoré skutočnosti má Rada pri klasifikovaní prihliadnuť. Z ustanovení § 4 ods. 1 až 3, § 5 ods. 1 písm. g/ a h/ zákona č. 308/2000 Z.z. je zrejmé, že práve Rada je správnym orgánom kompetentným vytvoriť si pri uplatnení zákonom zverenej správnej úvahy úsudok o tom, či došlo k spáchaniu správneho deliktu, a teda o tom, či predmetný program bol určený maloletým do 12 rokov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 8As/62/2005 a 6As/71/2007. V § 3 ods. 1 JSO je uvedené, na ktoré skutočnosti je nevyhnutné prihliadnuť pre prijatie záveru, či posudzovaný program je detským, alebo nie. Žalovaný pri subsumovaní konkrétneho prípadu pod všeobecnú právnu normu prihliada na všetky podmienky stanovené v § 3 ods. 1 JSO a na základe riadneho a logického zdôvodnenia dospel k záveru, že predmetný program bol detským, čo nepochybne spadá do jeho kompetencie. Tento úsudok zároveň nemožno nahradiť názorom znalca. Odlišné posúdenie predmetného programu krajským súdom a najvyšším súdom by bolo problematické len v prípade, ak by sa krajský súd s touto skutočnosťou nevysporiadal, čo sa však nestalo.
Pri uplatňovaní podmienok označovania programov a ostatných zložiek programovej služby žalovaný postupuje v súlade s § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. a kritériami stanovenými v JSO. Žalovaný sankcionuje vysielateľov za nesprávne uplatnenie JSO v prípadoch, keď označenie programu nezodpovedá jeho obsahu (klasifikačné kritéria v ňom obsiahnuté opodstatňujú jeho označenie iným grafickým symbolom). Z povahy veci vyplýva, že vysielatelia sa snažia označovať programy tak, aby čo najviac rozšírili okruh potenciálnych divákov (to znamená, že pri označovaní programov grafickými symbolmi podľa JSO postupujú benevolentnejšie a dostatočne nezohľadňujú výskyt klasifikačných kritérií, ktoré opodstatňujú prísnejšie označovanie programu) a tento postup vysielateľov sa zákonite odzrkadľuje aj v rozhodovacej praxi žalovaného. Označovanie programov grafickým symbolomvhodnosti pre maloletých do 12 rokov má význam nie len z hľadiska informovanosti rodičov o obsahu programu, ale aj z hľadiska plnenia nadväzujúcich povinností, ktorých obídenie je možné práve prostredníctvom odvysielania programu bez označenia grafickým symbolom (čiže ako univerzálneho). Medzi tieto nadväzujúce povinnosti patrí aj povinnosť podľa § 4 ods. 2 JSO, v dôsledku ktorej nemôžu byť do detských programov zaraďované programy alebo zložky programovej služby nevhodné pre vekové skupiny maloletých do 12 a viac rokov (ochrana maloletých), ako aj povinnosť vysielať detské programy so slovenským dabingom (zabezpečenie zrozumiteľnosti pre maloletých). Žalovaný už aj v minulosti sankcionoval vysielateľov za obchádzanie ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. a JSO prostredníctvom vysielania detských programov bez označenia grafickým symbolom (čiže ich vysielania ako univerzálnych) a zaraďovania zložiek programovej služby nevhodných pre vekovú skupinu maloletých do 12 a viac rokov pred, resp. po ich odvysielaní. Žalovaný v minulosti uložil žalobcovi rozhodnutím č. RP/15/2009 zo dňa 05.05.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.06.2009 sankciu
- pokutu okrem iného za nesprávnu klasifikáciu detského programu Pinocchio a za zaradenie zložky programovej služby, ktorá mala byť vzhľadom na jej obsah a výskyt hodnotiacich kritérií označená ako nevhodná pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov, po odvysielaní tohto detského programu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa v rozhodnutí č. RP/109/2011 nijak neodklonil od svojej rozhodovacej praxe, ktorá spočíva v posudzovaní dodržiavania povinností stanovených v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. v spojení s JSO. Žalobca je ako vysielateľ redakčne zodpovedný za obsah svojej programovej služby. Z tejto svojej pozície mal a mohol vedieť, aký je obsah audiovizuálneho diela, ktoré sa rozhodol odvysielať, a preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mohol tento program označiť správne, čo však neurobil, čím porušil svoju povinnosť.
Výrazové prostriedky použité v posudzovanom programe sa bežne používajú aj v iných detských programoch (napr. rozprávkové postavy, ktoré dokážu lietať) a nijak nevybočujú z detského sveta a ich výskyt potvrdzuje záver žalovaného, že ide o detský program. Tieto zobrazenia sú charakteristické práve pre detskú predstavivosť a fantáziu. Žalovaný pri posudzovaní, či predmetný program obsahovo a formálne zodpovedal úrovni vnímania emočnej kapacite a sociálnej zrelosti maloletých do 12 rokov vychádzal z jeho obsahu, tento jeho postup je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmý a umožňuje jeho preskúmanie. Označovanie programov ako detských má význam nie len z hľadiska informovania rodičov o obsahu programu, ale aj z hľadiska plnenia nadväzujúcich povinností, ktoré odporkyňa vo svojom rozhodovaní nemohla opomenúť. Žalovaný ešte poukázal na skutočnosť, že žalobca spochybňoval len klasifikáciu posudzovaného programu ako detského, nespochybňoval záver Rady, že v prípade odvysielania detského programu je podľa § 16 ods. 3 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. s odkazom na § 5 ods. 2 zákona č. 270/1995 Z.z. povinný odvysielať ho s dabingom do slovenského jazyka, preto možno uzavrieť, že s týmto záverom žalovaného súhlasí.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 212 ods. 1 O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a rozsudok verejne vyhlásil.
Žalovaný rozhodnutím č. RP/109/2011 zo dňa 23.11.2011 vo výroku II. uložil žalobcovi podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - upozornenie na porušenie zákona za to, že porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. v spojení s § 5 ods. 2 zákona č. 270/1995 tým, že dňa 23.07.2011 o cca 10.33 hod. odvysielal v rámci programovej služby JOJ, program Dumbo s českým dabingom, čím došlo k porušeniu povinnosti odvysielať program určený maloletým do 12 rokov s dabingom v štátnom jazyku.
Výrokom I. bola žalobcovi napadnutým rozhodnutím uložená pokuta vo výške 2 000,- € za porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. za to, že predmetný program Dumbo odvysielal bez označenia grafickým symbolom Jednotného systému označovania, pričom ho mal ako detský program odvysielať s grafickým označením podľa § 6 ods. 15 JSO, ako vhodný pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov. Výrok I. napadnutého rozhodnutia bol potvrdený rozsudkom najvyššieho súdu sp.zn. 3Sž/2/2012 zo dňa 06.03.2012 a nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2012.
Spornou ostáva skutočnosť, či pri odvysielanom programe Dumbo žalobca nesprávne uplatnil jednotný systém označovania programov a v súvislosti s tým následne porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. v spojení s § 5 ods. 2 zákona č. 270/1995 Z.z.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho a súdneho spisu, s obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného č. RP/109/2011 zo dňa 23.11.2011, ako aj s prepisom/popisom skutkového stavu a s obsahom obrazovo-zvukového záznamu predmetného programu.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 16 ods. 3 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia vysielateľ je povinný zabezpečiť pri vysielaní programov a ostatných zložiek programovej služby používanie štátneho jazyka, jazykov národnostných menšín a cudzích jazykov v súlade s osobitnými predpismi.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 270/1995 Z.z. inojazyčné audiovizuálne dielo určené maloletým do 12 rokov šírené vysielaním musí byť dabované do štátneho jazyka okrem vysielania audiovizuálnych diel určených maloletým do 12 rokov v jazykoch národnostných menšín v rámci inojazyčných televíznych relácií podľa odseku 1 písm. a/.
Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa osobitného predpisu (ďalej len „jednotný systém označovania“).
Podľa § 1 ods. 6 JSO obsah každého audiovizuálneho diela, multimediálneho diela, programu poskytovaného prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, programu alebo inej zložky televíznej programovej služby sa klasifikuje samostatne; to neplatí pre zložku televíznej programovej služby, ktorá je určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie a programy (ďalej len „upútavka“). Obsah každej časti seriálu, série alebo cyklu sa klasifikuje osobitne.
Podľa § 3 ods. 1 JSO audiovizuálne diela, zvukové záznamy umeleckého výkonu, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, programy alebo iné zložky programovej služby sa klasifikujú ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, ak sú vyrobené a určené výlučne vekovej skupine maloletých do 12 rokov, sú obsahovo a formálne prispôsobené úrovni vnímania, emočnej kapacite a sociálnej zrelosti maloletých v tomto vekovom rozmedzí; audiovizuálne diela, zvukové záznamy umeleckého výkonu, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, programy alebo iné zložky programovej služby musia byť vhodné pre celú vekovú skupinu maloletých do 12 rokov.
Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom aleboosobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.
Podrobnosti o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania upravuje vyhláška č. 589/2007 Z.z., ktorá bola vydaná podľa § 12 zákona č. 343/2007 Z.z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení neskorších predpisov. Z jej ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a/ vyplýva, že audiovizuálne diela, zvukové záznamy umeleckého výkonu, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, programy alebo iné zložky programovej služby sa klasifikujú ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, ak sú vyrobené a určené výlučne vekovej skupine maloletých do 12 rokov, sú obsahovo a formálne prispôsobené úrovni vnímania, emočnej kapacite a sociálnej zrelosti maloletých v tomto vekovom rozmedzí; audiovizuálne diela, zvukové záznamy umeleckého výkonu, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, programy alebo iné zložky programovej služby musia byť vhodné pre celú vekovú skupinu maloletých do 12 rokov.
Z obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne konanie oznámením o začatí správneho konania č. 453-PLO/O-5768/2011 zo dňa 04.10.2011, ktoré bolo doručené advokátovi žalobcu dňa 14.10.2011. V spise je pripojený obrazovo-zvukový záznam predmetného programu a opätovná výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní č. 453-PLO/O-5768/2011 zo dňa 28.10.2011, ktorá bola doručená advokátovi žalobcu dňa 02.11.2011. V pripojenom administratívnom spise sa ďalej nachádza stanovisko žalobcu k správnemu konaniu zo dňa 22.11.2011, ktoré bolo Rade doručené dňa 24.11.2011, zápisnica o hlasovaní Rady zo dňa 23.11.2011 a napadnuté rozhodnutie Rady.
Senát najvyššieho súdu sa stotožnil so záverom krajského súdu a žalovaného, že film vychádza z námetu detskej knihy. V čase, keď bol predmetný film natočený, existovalo v USA len hodnotenie approved a disapproved. Kategória filmov vhodných pre vekovú skupinu do 12 rokov v danom čase neexistovala, preto daný film vtedy nemohol byť vyrobený a určený výlučne vekovej skupine maloletých do 12 rokov. Krajský súd sa vysporiadal s argumentáciou najvyššieho súdu uvedenou v rozsudku sp.zn. 3Sž/2/2012 zo dňa 06.03.2012 a uviedol, že v celkovom kontexte diela a pri úrovni poznania detského diváka v súčasnom svete je možné odvysielané dielo označiť ako vhodné pre maloletých do 12 rokov. Avšak krajský súd uviedol, s čím sa najvyšší súd stotožňuje, že Rada pre vysielanie a retransmisiu je orgánom oprávneným na posudzovanie vekovej vhodnosti jednotlivých programov. Jednotný systém označovania je potrebné aplikovať aj na programy vyrobené v iných štátoch, kde sú symboly a kategórie určené na označovanie vekovej vhodnosti odlišné. Žalovaný sa zaoberal obsahovou a formálnou stránkou filmu a zistil, že program Dumbo spĺňa kritériá stanovené v § 3 ods. 1 Jednotného systémuoznačovania, čo žalovaný vo svojom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil. Rovnako aj krajský súd dostatočne posúdil obsahovú stránku odvysielaného programu.
Senát najvyššieho súdu si zaobstaral ďalšie dôkazy, vzťahujúce sa na posúdenie filmu Dumbo, najmä rôzne posúdenia daného filmu (http://www.comicbookreligion.com/?c=21981 &Dumbo_Jumbo_Jr,, ).
Na základe zistení z uvedených internetových stránok senát najvyššieho súdu poukazuje na to, že tento film obsahuje dôležité ponaučenie pre malé deti, že sa nemajú vysmievať ostatným z akéhokoľvek dôvodu a každý dokáže dosiahnuť svoj cieľ, ak sa usiluje. Film Dumbo môže však na druhej strane vyvolať aj veľmi intenzívne emocionálne pocity, napríklad keď je Dumbo odobratý matke, obaja sú zmätení a chcú zostať spolu. Uvedená prezentácia ohrozenia rodičovských vzťahov však nie je vzhľadom na vek maloletých neadekvátna. Scény, v ktorých vystupovali vrany, ktoré pravdepodobne mali predstavovať čierne obyvateľstvo vtedajších USA (Jimmy Crow - Kubo vrana, ako prezývka pre černocha) prípadne postavy klaunov, ktoré sa dožadujú zvýšenia mzdy (mohli predstavovať štrajkujúcich animátorov z odborového zväzu Screen Cartoonists Guild, štrajk trval päť týždňov) boli aktuálnejšie v danom čase a krajine, kde bol film natočený a nie sú natoľko podstatné pre slovenského diváka, aby ich bolo potrebné zvlášť posudzovať s ohľadom kritérií vekovej vhodnosti.
Žalovaný má v zmysle § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. povinnosť upozorniť vysielateľa na porušenie zákona. Upozornenie je sankciou preventívneho charakteru a je predpokladom uloženia pokuty za druhovo zhodné protiprávne správanie vysielateľa vytýkané v upozornení. Žalovaný musí v upozornení identifikovať, akým konaním vysielateľa došlo k porušeniu povinnosti, čím je vysielateľ oboznámený so zakázaným správaním. Keďže v danom prípade išlo o detský program, bolo potrebné, aby boli dodržané podmienky stanovené v § 16 ods. 3 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. v spojení s § 5 ods. 2 zákona č. 270/1995 Z.z. a predmetný program odvysielaný v štátnom jazyku.
Z dôvodov uvedených vyššie, najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. ako vecne správny potvrdil, keď dospel k totožnému záveru ako krajský súd, že v preskúmavanej veci bol správnym orgánom dostatočne zistený skutkový stav a z neho vyvodený správny právny záver. Nebolo preto v súdnom preskúmavacom konaní zistené porušenie zákona v postupe a rozhodovaní správneho orgánu.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.