Najvyšší súd  

2 Sžo 52/2008

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: JUDr. Ľ. H., zastúpenej advokátom JUDr. P. K., proti žalovanému: MF SR, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 31. marca 2005, č. MF/13757/2005-23,   o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. decembra 2007, č. k. 1 S 143/05-51, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu   v Bratislave zo dňa 13. decembra 2007, č. k. 1 S 143/05-51   z r u š u j e   a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie podľa § 107 ods. 1 OSP po tom, čo mu právny zástupca žalobkyne JUDr. P. K. oznámil, že žalobkyňa dňa 27.09.2007 zomrela. Mal za to, že po tom, čo žalobkyňa v priebehu konania stratila spôsobilosť byť účastníčkou konania, stalo sa smrťou žalobkyne bezpredmetným konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil uložené disciplinárne prepustenie zo stálej štátnej služby.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie syn žalobkyne F. H., zastúpený advokátom JUDr. P. K., ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu   na ďalšie konanie. Mal za to, že konanie v danej veci sa smrťou žalobkyne nestalo bezpredmetným a krajský súd mal v konaní pokračovať s ním, ako s právnym nástupcom. V prípade úspechu by predmetom dedičstva bol i funkčný plat žalobkyne za čas od právoplatnosti rozhodnutia žalovaného až do smrti žalobkyne, nakoľko nárok na zaplatenie príslušných funkčných platov prechádza na právnych nástupcov a je predmetom dedenia. Zastavením konania došlo k porušeniu čl. 46 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo žalobkyni, resp. jej právnemu nástupcovi bolo odňaté právo na súdnu ochranu.

Žalovaný vo vyjadrení navrhol odvolanie odmietnuť z dôvodu, že bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Poukázal na to, že smrťou žalobkyne sa konanie stalo bezpredmetným, pretože žalobkyňa stratila spôsobilosť byť účastníkom konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214   ods. 2 písm. c/ OSP) a dospel k záveru, že podanému odvolaniu je potrebné vyhovieť.

Pri vzniku prekážky postupu konania, spočívajúcej v strate spôsobilosti byť účastníkom konania pred právoplatným skončením konania, je zastavenie konania opodstatnené len vtedy, ak sa konanie v dôsledku toho stane bezpredmetným. Zákon v ustanovení § 107 ods. 2 OSP uvádza, že konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným skončením konania o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo. Ako ďalší podobný príklad možno uviesť konanie o povolenie uzavrieť manželstvo. Vždy teda musí ísť o konanie, ktoré je tak viazané na osobu účastníka, že jeho smrťou sa stáva bezpredmetným.

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie odvolacej disciplinárnej komisie Ministerstva financií SR (žalovaného), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie disciplinárnej komisie Daňového riaditeľstva SR o uložení disciplinárneho opatrenia – prepustenie zo stálej štátnej služby. V prípade úspechu v konaní by žalobkyňa okrem morálnej satisfakcie mala právo aj na uspokojenie finančných nárokov napr. na doplatenie funkčného platu. Ide o nároky, ktoré sa neviažu len na osobu žalobkyne, ale prechádzajú   na dedičov.

Nebol preto v danej veci daný dôvod na vyslovenie záveru, že konanie sa smrťou žalobkyne stalo bezpredmetným. Bolo povinnosťou krajského súdu zistiť okruh dedičov žalobkyne a zvážiť, či bude v konaní pokračovať hneď (so všetkými dedičmi), alebo vyčká na skončenie dedičského konania.

Aj v prípade, že by boli dané dôvody na zastavenie konania, bolo povinnosťou krajského súdu zistiť dedičov žalobkyne a v úvodnej časti uznesenia ich uviesť namiesto žalobkyne, ktorá už po smrti nemohla byť účastníčkou konania a zaniklo aj ňou udelené plnomocenstvo (podľa § 33b ods. 2 Obč. zák. plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné).

Preto bolo potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h), ods. 3 OSP napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sa krajský súd bude meritórne zaoberať podanou žalobou. Zváži, či bude s dedičmi žalobkyne pokračovať po skončení konania o dedičstve a či povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi pokračovalo skôr (§ 107 ods. 3 v spojení s § 246c OSP) V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).

Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho (§ 226 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.  

V Bratislave dňa 21. mája 2008

  JUDr. Elena Kováčová, v. r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová