2Sžo/49/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu npor. J. G., bytom M.,   zast. advokátom JUDr. Petrom Schmidlom, AK so sídlom Mickiewiczowa 2, Bratislava proti

žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava,  

v konaní o neplatnosť personálneho rozkazu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a určenie, že služobný pomer žalobcu trvá, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

č. k. 1S 58/2011 – 39 zo dňa 8. septembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave   č. k. 1S 58/2011 – 39 zo dňa 8. septembra 2011, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p.  

s odôvodnením, že v konaní ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.

Keďže nie sú splnené podmienky pre konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., pretože podaná žaloba, jej obsah a konečný návrh trpí takými vadami, ku ktorým súd musí prihliadať,

pretože petit návrhu bol špecifikovaný nesprávne. Z napadnutého personálneho rozkazu č. 476  

zo dňa 9.11.2010 nesporne vyplýva, že ide o prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému bolo možné podať rozklad u ministra vnútra SR. Ďalej krajský súd dôvodil, že žaloba trpí závažnými

nedostatkami, ktoré bránia jej vecnému vybaveniu a tieto nedostatky neboli ani na výzvu súdu

odstránené.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho

zástupcu a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vrátil mu vec     2Sžo/49/2011 2

na ďalšie konanie a nové prejednanie a rozhodnutie. Poukázal na procesné pochybenia krajského

súdu a taktiež na skutočnosť, že žalobca na výzvu súdu riadne vyhovel výzve súdu a špecifikoval petit žaloby.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomne a žiadal, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie ako zákonné potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo, prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,

ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo

povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa

rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 5 ods. 1 a 2 O.s.p. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom   v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Súdy

povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený

advokátom.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych

opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať

označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu  

(§ 247 ods. 1 O.s.p.). Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva

žalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie

napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konečný návrh aký žalobca vo veci robí, pričom v zmysle obmedzenej   2Sžo/49/2011 3

jurisdikcie súdov pri rozhodovaní podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. (správne súdnictvo), kedy

je súd oprávnený rozhodovať len tak, že súd žalobu zamietne podľa § 250j ods. 1 O.s.p., alebo rozhodnutie správneho orgánu zruší z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 alebo 3 O.s.p.

Žalobca však podľa naformulovaného petitu žiadal prostredníctvom svojho advokáta

preskúmať rozhodnutie Ministerstva vnútra SR a to tak, že súd mal určiť, že prepustenie žalobcu   zo služobného pomeru je neplatné a že služobný pomer žalobcu stále trvá.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že je nepochybné, že žalobným návrhom sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu, hoci súdy podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmavajú

právoplatné rozhodnutia správnych orgánov, voči ktorým už nie je prípustný opravný prostriedok.

Teda okrem konečného rozhodnutia vo veci je potrebné, aby žalobca v žalobe uviedol,

aký konečný návrh robí podľa § 249 ods. 2 O.s.p., že žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa   § 250j ods. 2 alebo 3 O.s.p. a zároveň musí ísť o rozhodnutie vydané v správnom konaní, ako

rozhodnutie konečné a proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok v administratívnom

konaní. Súd jednak nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným a ani prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Ide o zásadu iudex ne eat ultra

petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p., a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe

podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia a zároveň mu neprináleží preskúmavať

prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých

súd zistil, že žalobou napadnuté konečné rozhodnutie vo veci trpí takými vadami, ku ktorým

musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala.

Úlohou súdov v konaniach, kde je účastník zastúpený advokátom, nie je   povinnosť

poskytnúť im pri plnení svojich úloh v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

Správne krajský súd rozhodol, keď konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p.  

a za použitia § 249 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 5 ods. 2 O.s.p. zastavil. Odvolací súd však považuje

za potrebné uviesť, že vzhľadom na nesprávne naformulovaný petit žaloby, ide tu potom tiež i o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a v takomto prípade je tu i dôvod zastavenia

konania podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa s poukazom na § 246c ods. 1  

v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako súladné so zákonom.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom konania nepriznal (§ 250k

ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.). Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal   2Sžo/49/2011 4

a žalovanému, v konaní v ktorom vystupoval ako správny orgán, zo zákona náhrada trov neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 22. augusta 2012 JUDr. Elena Kováčová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth