Najvyšší súd
2 Sžo 49/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. J. Henčekovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. B., 2/ K. H., 3/ A. H., 4/ J. H., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Trnave, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu číslo K 2008/00504 zo dňa 28. mája 2008, konajúc o odvolaní navrhovateľov 1/- 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 12. novembra 2008, č.k. 32 Sp 71/2008-21, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 32 Sp 71/2008-21 zo dňa 12. novembra 2008 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu číslo K 2008/00504 zo dňa 28. mája 2008, ktorým bolo rozhodnuté vo veci nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“) uplatneného navrhovateľmi 1/ - 4/ tak, že navrhovatelia 1/ - 4/ ako oprávnené osoby podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 503/203 Z.z. spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z., a preto sa im nepriznáva vlastnícke právo k pozemku, ale priznáva sa im náhrada za pozemok nachádzajúci sa v k.ú. D. parc. č. X., orná pôda vo výmere 4326m2 v podiele ¼ pre každého.
Ako vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd nezistil zo strany odporcu porušenie zákona v preskúmavanom rozhodnutí, dospel k záveru že je správne a rešpektujúce príslušné ustanovenia zákona č. 503/2003 Z.z., pričom sa stotožnil s právnym názorom odporcu.
Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia 1/ - 4/ odvolanie a žiadali, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa ich názoru štát nenadobudol vlastníctvo k parc. č. X., orná pôda vo výmere 4326m2 žiadnym zákonom stanoveným spôsobom, a preto neexistuje žiadny relevantný titul, na základe ktorého by vlastníctvo štátu vzniklo. Žiadajú preto o priznanie vlastníctva k predmetnému pozemku, pričom podľa ich názoru pozemok užívaný inou osobou je užívaný bez právneho dôvodu.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1, § 250ja ods. 2, § 214 ods. 1 v spojení s § 246c OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu ako i výsledkov doterajšieho priebehu konania odvolací súd zistil, že predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie odporcu číslo K 2008/00504 zo dňa 28. mája 2008.
Predmetom správneho konania bolo rozhodnutie o nároku navrhovateľov 1/ - 4/ ako oprávnených osôb na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa zákona č. 503/2003 Z.z. k pozemku v k.ú. D., parc. č. X. orná pôda o výmere 4346m2.
Predmetná nehnuteľnosť prešla do vlastníctva štátu z vlastníctva pôvodnej vlastníčky K. H., rod. C. na základe rozhodnutia Okresného národného výboru v Trnave – Odboru výstavby a územného plánovania č. Výst. 1702/88-Ja zo dňa 27. októbra 1988 na návrh Riaditeľstva diaľnic Bratislava. Toto rozhodnutie nebolo však pôvodnej vlastníčke K. H., rod. C. doručené vzhľadom na nesprávne uvedené meno pôvodnej vlastníčky.
Krajský súd námietky navrhovateľov 1/ - 4/, ktoré uviedli v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu, že uvedený pozemok bol vlastníctvom ich matky K. H., rod. C., a po jej smrti sa stali navrhovatelia jej dedičmi, preto žiadajú priznať vlastníctvo k predmetnému pozemku, považoval za nedôvodné, pričom sa dôsledne držal rozsahu návrhu navrhovateľov 1/ - 4/, v ktorom bolo správne rozhodnutie napadnuté vyššie uvedenými námietkami.
Poukázal na to, že v prejednávanej veci, konkrétne z identifikácie parciel vystavenej Správou katastra Piešťany zo dňa 14. januára 2005, krajský súd mal preukázané, že predmetná nehnuteľnosť je zastavaná a je vo vlastníctve právnickej osoby – Slovenskej správy ciest.
Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom podľa zákona č. 503/2003 Z.z. je, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok v zákonnej lehote (§ 5 ods. 1 zákona) u obvodného pozemkového úradu, spĺňala zákonné podmienky oprávnenej osoby (§ 2 ods. 1, 2 zákona), aby k odňatiu došlo v rozhodnej dobe (§ 2 ods. 1 zákona), aby nehnuteľnosť prešla do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby spôsobom uvedeným v ust. § 3 ods. 1, 2 zákona.
Podľa § 6 ods. 1 zákona vlastníctvo k pozemkom alebo jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej a právnickej osoby, okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1) a ak bol pozemok po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný.
Podľa § 6 ods. 2 zákona v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to ak možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada.
Odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu udáva, že predmetný pozemok parc. č. X., orná pôda vo výmere 4326m2 prešla do vlastníctva štátu bez právneho dôvodu, pretože rozhodnutie Okresného národného výboru v Trnave – Odboru výstavby a územného plánovania č. Výst. 1702/88-Ja zo dňa 27. októbra 1988 z dôvodu nedoručenia pôvodnej vlastníčke K. H., rod. C. sa nestalo právoplatným a vykonateľným. Je preto daný reštitučný titul podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z.
Nepochybil preto krajský súd, keď napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, pričom odvolací súd sa stotožnil s jeho závermi, ktoré krajský súd náležite odôvodnil.
Rovnako správny orgán postupoval pri posudzovaní nároku navrhovateľov 1/ - 4/ v súlade so zákonom, pričom listiny získané v konaní boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Správne správny orgán rozhodol, ak navrhovateľom 1/ - 4/ priznal právo na náhradu za pozemok, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, tento prešiel do vlastníctva štátu bez právneho dôvodu, je zastavaný a vo vlastníctve právnickej osoby, čo je zákonnou prekážkou navrátenia vlastníctva podľa § 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedeného preto potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 OSP).
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že navrhovateľom 1/ - 4/ nepriznal ich náhradu, nakoľko neboli v konaní úspešní a odporcovi preto, že zo zákona nemá právo na ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. decembra 2009
JUDr. J. Henčeková, PhD, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová