Najvyšší súd  

2 Sžo 48/2009

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: U. I. s.r.o., zastúpeného JUDr. L. J., advokátom, proti žalovanému: Miestny úrad Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 29/2006-30 zo dňa 17. októbra 2008, takto  

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave   č. k. 1 S 29/2006-30 zo dňa 17. októbra 2008 z r u š u j e a vec   v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SÚ-2003/00079-G/Ká zo dňa 12.05.2003 z dôvodu, že žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 246c O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu. Krajský súd zároveň rozhodol, že žalobcovi sa s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zaplatený súdny poplatok nevráti.

Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie spolu s doplnením podania a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Podľa žalobcu podanie zo dňa 25.01.2006 obsahovalo všetky zákonné náležitosti, no aj v prípade opačného názoru krajského súdu je žalobca toho názoru, že vytknuté vady nebránili vecnému vybaveniu žaloby, keďže z jej obsahu je zrejmé, že žalovaným subjektom je Mestská časť Bratislava – Staré Mesto, pričom označenie žalovaného s doplnením konkrétneho orgánu žalovaného, ktorý dotknuté rozhodnutie vydal, nevyvoláva žiadne pochybnosti ohľadom osoby žalovaného. Upresnenie sídla žalovaného podľa výzvy súdu je nemožné, resp. ide o zmätočnú požiadavku, pretože žalovaný nemá sídlo, iba prípadnú korešpondenčnú adresu, ktorou je adresa miestneho úradu žalovaného. Žalobca tiež zdôraznil, že osoba žalovaného je v zmysle § 250 ods. 4 O.s.p. určená už samotným označením napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o znenie petitu žaloby, ten bol podľa žalobcu v súlade s ustanovením § 250j ods. 2 a 3 O.s.p., pričom znenie petitu zároveň vyplývalo z celého obsahu žaloby, vrátane jej poslednej vety.

Za účelom vylúčenia pochybností ohľadom náležitostí podania žalobca doplnil svoj návrh na začatie konania zo dňa 25.01.2006 o presné označenie žalovaného a znenie konečného návrhu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní   (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.

Žalobou zo dňa 25. januára 2006 podanou na Krajskom súde v Bratislave   sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SÚ-2003/ 00079-G/Ká zo dňa 12.05.2003, ktorým žalovaný vydal stavebné povolenie   pre spoločnosť D., s.r.o., pričom vlastníkom susediacich nehnuteľností bola v tom čase spoločnosť B.R.T. I., spol. s r.o., a následne dňom 27.01.2004 sa ich vlastníkom stal žalobca.

Žalobca namietal, že spoločnosť B.R.T. I., spol. s r.o. mala byť ako účastník stavebného konania upovedomená o ústnom konaní spojenom s miestnym zisťovaním. Nakoľko k tomu nedošlo, žalobca namietal porušenie viacerých zákonných ustanovení a záverom žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Uznesením č. k. 1 S 29/2006-27 zo dňa 24. júla 2008 krajský súd uložil žalobcovi povinnosť doplniť podanú žalobu, a to konkrétne o správne označenie žalovaného a jeho sídla a správne znenie konečného návrhu. Podľa krajského súdu totiž podaná žaloba neobsahovala označenie žalovaného správneho orgánu, ani správne znenie konečného návrhu, ktorý žalobca robí, t.j. čoho sa domáha

Nakoľko žalobca v stanovenej lehote vady svojho podania neodstránil, krajský súd uznesením č. k. 1S 29/2006-30 zo dňa 17. októbra 2008 konanie zastavil podľa   § 250d ods. 3 O.s.p.

Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že tvrdenie žalobcu, že podaná žaloba netrpela vytknutými vadami, resp. že vytknuté vady nebránili vecnému prejednaniu žaloby, je opodstatnené.

Podľa ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví,   ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom žaloby zo dňa 25. januára 2006 dospel k záveru, že žalobca presne označil rozhodnutie, ktoré žalobou napadá, a to číslom ako aj dátumom vydania rozhodnutia, pričom zároveň uviedol, ktorý správny orgán napadnuté rozhodnutie vydal (Miestny úrad Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto). V závere žaloby žalobca uviedol, čoho sa v konaní pred súdom domáha, konkrétne žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Na základe takto špecifikovaných obsahových náležitostí žaloby odvolací súd dospel k odlišnému záveru ako krajský súd, nakoľko v podanej žalobe neidentifikoval vady, ktoré žalobcovi vytkol krajský súd, pretože zo znenia žaloby   je zrejmé, rozhodnutie ktorého správneho orgánu žalobca napáda a čoho sa v súdnom konaní domáha.

Najvyšší súd záverom zdôrazňuje, že v zmysle citovaného ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p. je podmienkou zastavenia konania súčasné naplnenie dvoch skutočností, a to neodstránenie súdom vytknutých vád, pričom zároveň musí ísť o také vady, ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby. Aj keď krajský súd dospel k záveru,   že podanú žalobu je potrebné doplniť, resp. spresniť, odvolací súd sa nestotožnil   so záverom, že vytýkané vady sú takého charakteru, žeby ich neodstránenie bránilo vecnému vybaveniu žaloby. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že krajský súd žalovanému správnemu orgánu doručoval výzvu na vyjadrenie k podanej žalobe ako aj výzvu na vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podanému proti zastavujúcemu uzneseniu. Ak by žalobca žalovaný správny orgán neoznačil, krajský súd by mu nemohol uvedené písomnosti doručovať.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie o zastavení konania zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec vrátil krajskému súdu   na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí o veci rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c O.s.p.)

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 5. augusta 2009

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová