Najvyšší súd
2Sžo/46/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej
a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu: P. L., nar. X., bytom Ž.,
t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Gucmanova
19/670, Leopoldov, právne zastúpený advokátom: Mgr. Ing. Dušan Grman so sídlom
v Trnave, Trojičné námestie 11, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia
slobody a Ústav na výkon väzby, Gucmanova 19/670, 920 41 Leopoldov, o návrhu
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 138953/3-5-2007 z 15. októbra
2007, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave
č. k. 14S/104/2007 - 151 z 12. mája 2011, v spojení s opravným uznesením
č. k. 14S/104/2007 - 167 z 1. júla 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave
č. k. 14S/104/2007 - 151 z 12. mája 2011, v spojení s opravným uznesením
č. k. 14S/104/2007 - 167 z 1. júla 2011 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Súd priznáva právnemu zástupcovi žalobcu Mgr. Ing. Dušanovi Grmanovi odmenu za zastupovanie a náhradu hotových výdavkov v sume 162,46 €.
Upravuje sa učtáreň najvyššieho súdu, aby Mgr. Ing. Dušanovi Grmanovi vyplatila
odmenu vo výške 162,46 € z prostriedkov štátu po právoplatnosti tohto rozsudku na účet
č. X..
Žalovaný je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 162,46 € do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 14S/104/2007 - 151 z 12. mája 2011,
v spojení s opravným uznesením č. k. 14S/104/2007 - 167 z 1. júla 2011, zrušil
podľa § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnutie
žalovaného č. 138953/3-5-2007 z 15. októbra 2007, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pedagóga
VV a VT Ústavu na výkon odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov
č. 138953/3-3-2007 z 11. septembra 2007, ktorým mu bol uložený disciplinárny trest
zákazu dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných
a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu
za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 2 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu
odňatia slobody (ďalej len „zákon o VTOS“), ktorého sa mal dopustiť porušením
ustanovenia § 39 písm. a) a písm. k) zákona o VTOS tým, že nedodržal povinnosť
v čase od večierky do budíčka dodržiavať nočný kľud a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.
Z obsahu administratívnych spisov žalovaného krajský súd zistil, že disciplinárneho
previnenia sa žalobca mal dopustiť tým, že 22. júla 2007 pri pravidelnej kontrole ciel
odsúdených o 02,50 hod. mal pritiahnutý televízny prijímač k celovým mrežiam a pozeral
televízne vysielanie. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu poukázalo
aj na to, že odsúdený P. L. mal aj 5. júla 2007 počas kontroly ciel o 01,45 hod. pritiahnutý TV
prijímač k celovým mrežiam, vo vnútri cely mal deku na zemi a pozeral televízne vysielanie. Toto disciplinárne previnenie bolo riešené iba dohovorom. S poukazom na výpoveď referenta
režimu, zaznamenanú v zápisnici z 22. júla 2007, ktorou bol podľa názoru žalovaného
jednoznačne a určito zaznamenaný skutok tak, ako je kladený žalobcovi za vinu, žalovaný
v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že nerešpektovanie povinnosti odsúdeného plniť
povinnosti uložené zákonom a ústavným poriadkom, v čase od večierky do budíčka
dodržiavať nočný pokoj, nemožno odvolateľovi tolerovať a je vzhľadom na účel a výkon
trestu neprijateľné.
Žalobca vo svojej žalobe uvádzal niekoľko námietok týkajúcich sa zákonnosti
a ústavnosti postupu žalovaného, s ktorými sa krajský súd ako s nedôvodnými náležite
vysporiadal. Za dôvodnú však považoval námietku, že rozhodnutie nebolo vydané na základe
dostatočne a úplne zisteného a v obsahu spisu zdokumentovaného skutočného stavu a že
prijatý záver správneho orgánu zodpovedal objektivizovaným skutkovým zisteniam.
Krajský súd uviedol, že z popisu skutku tak, ako bol uvedený v napadnutom
rozhodnutí cit: “..Dňa 22.7.2007 pri pravidelnej kontrole ciel odsúdených o 02:50 hod.
na VIII. Odd – OBR, v cele č. 311, mal odsúdený pritiahnutý TV prijímač k celovým mrežiam
a pozeral TV prijímač...“, ako aj z administratívneho spisu vôbec nebolo zrejmé, ako mohol
odsúdený v čase nočného kľudu zapnúť televízor, ktorý si mal pritiahnuť k mrežiam svojej
cely. V rámci pojednávania dal krajský súd možnosť vyjadriť sa k tejto skutočnosti obom
stranám. Právny zástupca žalobcu uviedol, že to technicky nie je možné, kvôli nepostačujúcej
dĺžke elektrickej šnúry. Poverený zástupca žalovaného uviedol, že vo všeobecnosti si
odsúdení zabezpečia elektrickú šnúru, ktorú pripoja napr. na osvetlenie v kúpeľňovej časti
a odtiaľto čerpajú prúd. Túto šnúru potom pripoja na televízor, ktorý si pritiahnu k mrežiam.
Krajský súd poukázal na to, že ani v obsahu rozhodnutia, ani v pripojenom
administratívnom spise nie sú uvedené žiadne dôkazy, ktoré by dostačujúco vysvetlili ako sa
žalobca mal dopustiť porušenia zákona, ktoré bolo skonštatované. Správny orgán sa ani
pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie ani pri odôvodňovaní rozhodnutia nevysporiadal
s otázkou ako si odsúdený (žalobca) pripojil televízny prijímač na elektrickú sieť, keď
v nočných hodinách dochádza k obmedzeniu dodávky elektrickej energie na celách
odsúdených, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako vydané na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu zrušil.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací
súd rozhodnutie krajského súdu zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko podľa
jeho názoru, spôsob, akým správny orgán zistil disciplinárne previnenie žalobcu bol štandardný, porušenie bolo zistené v rámci dozoru nad odsúdenými vo výkone trestu odňatia
slobody. Osobné zistenie príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, že žalobca sleduje
v nepovolenej dobe televízne vysielanie, o ktorom spísal zápisnicu, ktorá je súčasťou spisu
zo správneho konania o disciplinárnom previnení, je dôkazom svedčiacim o disciplinárnom
previnení žalobcu. Takýto dôkaz bol podľa názoru žalovaného získaný v súlade so zákonom
a nebol preukázaný žiaden konkrétny a relevantný dôvod na spochybňovanie objektivity
tvrdenia príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže. Žalovaný poukázal na to, že samotné
sledovanie televízneho vysielania je porušením ustanovení § 39 zákona o VTOS a preto
spôsob zapojenia TV prijímača bol v tomto prípade irelevantný.
V ďalšej časti odvolania podrobne opísal spôsob, akým mal žalobca v čase nočného
pokoja zapnúť TV prijímač, ktorý mal pritiahnutý k mrežiam svojej cely.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním z 29. júla 2011, v ktorom
žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil
a zároveň namietal, že zo samotného odvolania žalovaného vychádza záver o porušení
§ 32 zákona č. 71/1967 Zb., keď žalovaný ako správny orgán dostatočne nezistil
presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom neobstaral potrebné podklady
pre rozhodnutie. Z dodatočne vyhotovenej fotodokumentácie nie je podľa názoru
žalobcu preukázané, že žalobca si mohol TV prijímač pritiahnuť k mreži, ako aj nie je
preukázané zapojenie TV do elektrickej siete. Žalovaný v podanom odvolaní
pri znázornení zapojenia TV do elektrického okruhu uviedol, že žalobca zapojil TV
do siete pomocou vyrobených „očiek“. V tejto súvislosti však žalobca zdôraznil, že
nemá vedomosť o žiadnych „očkách“ a tieto neboli ani v správnom konaní uvádzané.
Z vykonaného dokazovania takýto záznam resp. dôkaz, že boli na jeho cele nájdené
očká, prostredníctvom ktorých sa mohol napojiť na elektrickú sieť, nevyplýva.
Z vyššie uvedených dôvodov považuje žalobca tvrdenia žalovaného za účelové. Tiež
poukázal na to, že nie je známe, prečo správny orgán existenciu „očiek“ v správnom
konaní nezdokumentoval a tieto žalobcovi nezaistil. Nezodpovedanou podľa neho
zostala aj otázka, ako mohol žalobca pritiahnuť TV prijímač v mrežiam svojej cely,
keď sa tento nachádzal v oddelenej časti pri stene.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk,
a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
Rozsudok bol verejne vyhlásený 22. augusta 2012 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Podľa § 39 písm. a) zákona o VTOS, odsúdený je povinný plniť povinnosti uložené
týmto zákonom a ústavným poriadkom;
Podľa písm. k) v čase od večierky do budíčka dodržiavať nočný pokoj.
Podľa § 52 ods. 1 odsúdený je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.
Podľa ods. 2 disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie
povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného
poriadku odsúdeným. Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má znaky priestupku
podľa osobitných predpisov.
Podľa § 100 ods. 1 písm. a), v znení účinnom do 31. marca 2008, ak tento zákon
neustanovuje inak, všeobecný predpis o správnom konaní sa použije pri rozhodovaní
o disciplinárnom treste.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán je povinný
zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady
pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa ods. 2 podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov
pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia krajského súdu v celom rozsahu, na zdôraznenie jeho správnosti považuje
za vhodné doplniť, že z obsahu administratívneho spisu, ani z rozhodnutia žalovaného nebolo
možné zistiť dostatok informácií pre posúdenie veci, t.j. pre posúdenie zákonnosti postupu
žalovaného. Okrem výpovede príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže neobsahuje pôvodný administratívny spis žiadne dôkazy (fotodokumentácia, resp. konkrétne miery
vzdialeností, dĺžku napájacej šnúry TV prijímača), porovnaním ktorých by bolo možné
dospieť k záveru, či bolo aspoň teoreticky možné, aby žalobca disciplinárne previnenie
spáchal. Bolo povinnosťou správneho orgánu v správnom konaní vykonať dôkazy,
preukazujúce, že sa predmetné disciplinárne previnenie stalo, tak ako to bolo zachytené
v zápisnici výpovede príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Podľa slov žalobcu, vypínač svetla sa v jeho cele nachádza vo výške 1,3 m, čo ale
podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné posúdiť z predloženej fotodokumentácie. Tento
fakt nebránil správnemu orgánu odmerať túto výšku, a ani zistiť, aká by mala byť približne
dlhá napájacia šnúra TV, aby bolo technicky možné napojiť predmetným spôsobom TV, ako
aj odmerať skutočnú dĺžku napájacej šnúry predmetného TV, čo však bolo potrebné vykonať
v čase, kedy sa disciplinárny delikt stal, prípadne v najbližšom čase kedy to bolo možné a nie
až po vydaní rozhodnutia Krajského súdu v Trnave.
Podľa názoru odvolacieho súdu, preto, aby mohol byť žalobca stíhaný za disciplinárne
previnenie, nemôže byť dostatočné konštatovanie správneho orgánu, že na základe bežných
postupov odsúdených, ktorí sa dopustili obdobného disciplinárneho previnenia, sa takéhoto
konania dopustil aj žalobca, a nevykonať o tom žiadne dokazovanie, a ani len dokumentáciu,
ktorá by to jednoznačne preukazovala.
Pokiaľ existovali nezrovnalosti v tvrdeniach účastníkov, mal sa s týmito správny orgán
vysporiadať a nad všetku pochybnosť zistiť a preukázať, akým spôsobom a či vôbec mohlo
dôjsť k porušeniu povinností žalobcu.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil
skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalovaného.
Skutočnosti, ktorými žalovaný v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré
žalovaný namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite
vysporiadal. Pokiaľ žalovaný uvádzal v odvolaní nové skutočnosti, ktoré boli údajne zistené
pri preverovaní spôsobu, akým mal žalobca v čase nočného pokoja zapnúť TV prijímač,
odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ tieto skutočnosti zistené boli, mali byť uvedené
v rozhodnutí o uložení disciplinárneho opatrenia, ako popis skutkového stavu.
Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného
prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného nevyhovel a rozsudok
Krajského súdu v Trnave, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu, ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a žalobcovi ich náhradu
nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní trovy nevznikli.
O náhrade trov právneho zastúpenia rozhodol podľa § 148 ods. 1 v spojení s § 149
ods. 2 OSP. Tieto sú tvorené 2x úkon právnej pomoci á 57 € (vyjadrenie k odvolaniu, porada
s klientom 16. mája 2011 v ÚVTOS Leopoldov), 2x režijný paušál á 7,41 €, cestovné Trnava
Leopoldov a späť + pomerná časť straty času 12,56 €, plus 20 % DPH, celkom 162,46 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 22. augusta 2012
JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth