2Sžo/44/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci navrhovateľa: Nezisková organizácia Clementia, so sídlom v Bratislave, Ružinovská 1, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Pavelkom, so sídlom v Bratislave, Vajnorská 48 proti odporcovi: Bratislavský samosprávny kraj, so sídlom v Bratislave, Sabinovská 16 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 103359/2013- SP/3 zo dňa 17. októbra 2013, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Sp 7/2014-71 zo dňa 25. novembra 2014 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Sp 7/2014- 71 zo dňa 25. novembra 2014 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil rozhodnutie odporcu č. 103359/2013-Sp/3 zo 17. októbra 2013, ktorým rozhodol o výmaze navrhovateľa z registra poskytovateľov sociálnych služieb.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z administratívneho spisu odporcu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ, ako poskytovateľ sociálnych služieb mal nedoplatky na poistnom a preddavkov na poistnom na zdravotné poistenie minimálne vo výške 190.000 € na sociálnom poistení vo výške 455.500 € (január 2009 - marec 2013) a daňové nedoplatky vo výške 106.000 €. Uvedené nedoplatky vznikli aj v čase, keď odporca v zmysle uzavretých dohôd medzi účastníkmi konania prispieval na fyzické osoby umiestnené v zariadení navrhovateľa. Krajský súd sa stotožnil s názorom odporcu, že absencia nedoplatkov na daniach, resp. vo verejných fondoch je nielen podmienkou pre registráciu uchádzača o poskytovanie sociálnych služieb, ale logicky i pre skúmanie podmienok pre ďalšie trvanie poskytovania týchto služieb.

Krajský súd uviedol, že štát prostredníctvom vyšších územných celkov realizuje starostlivosť sociálneodkázaných osôb a to predovšetkým finančným krytím rôznych dávok osobám, ktoré sú na poskytovanie sociálnych služieb odkázané. Vyššie územné celky finančné zdroje dôvodne poskytujú tým osobám, ktoré rešpektujú príslušné zákony a plnia si svoje povinnosti, vrátane daňových povinností a odvodových povinností zamestnávateľa. Podľa názoru krajského súdu odporca v súlade s účelom zákona dospel k správnemu záveru o tom, že absencia nedoplatkov je nielen požiadavka pre prípad registrácie uchádzača o poskytovanie sociálnych služieb, ale i permanentná požiadavka týchto služieb, aby v ich poskytovaní mohol aj naďalej pokračovať.

Proti rozhodnutiu krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnuté rozhodnutia sa len formálne odvolávajú na existenciu nedoplatkov bez bližšej špecifikácie dôvodov ich vzniku, miery zavinenia vyššieho územného celku na ich vznik a miery zavinenia samotnej neziskovej organizácie, pričom v uvedených intenciách sa rozhodnutie odporcu javí až ako možná forma šikany neziskových organizácií a nástroj na reguláciu trhu s poskytovaním sociálnych služieb na vyvolených a zatratených.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, že Bratislavský samosprávny kraj ako správny orgán nemá zo zákona oprávnenie a ani možnosti skúmať príčinu vzniku týchto nedoplatkov. Tvrdenie navrhovateľa o forme šikany ako nástroja na reguláciu na trhu, považuje za zavádzajúce a krajne nevhodné. Odporca hospodári s verejnými financiami a poskytovanie príspevkov subjektom, ktoré si neplnia svoje zákonné povinnosti by bolo nehospodárne a tiež nespravodlivé voči ostatným poskytovateľom, ktorí si povinnosti plnia poctivo. Poukázal aj na fakt, ako je možné poskytovať v dlhodobom časovom horizonte starostlivosť na požadovanej úrovni, ak takýto subjekt má dlhy na odvodoch vo výške stoviek tisíc eur. Na záver dodal, že 27.01.2015 mu bol od navrhovateľa doručený list, v ktorom oznámil ukončenie prevádzky zariadenia a presun klientov k inému subjektu poskytujúcemu sociálne služby.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s uvedenými prechodnými ustanoveniami najvyšší súd v danej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozhodol rozsudkom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta v spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 214 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP). Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP).

V danej veci správny orgán rozhodol o výmaze navrhovateľa z registra poskytovateľov sociálnych služieb. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ prestal spĺňať podmienky stanovené v ustanovení § 64 ods. 3 písm. f/ zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách.

Podľa § 64 ods. 3 písm. f/ zákona o sociálnych službách sa k žiadosti o zápis do registra prikladá kópia dokladu, ktorý preukazuje, že osoba nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom a na penále na sociálne poistenie, na príspevku na starobné dôchodkové sporenie a na poistnom a na penále na verejné zdravotné poistenie.

Podľa § 65 ods. 4 tohto zákona je poskytovateľ sociálnej služby je povinný do ôsmich dní písomne oznámiť vyššiemu územnému celku všetky zmeny skutočností uvedených v § 63 a 64.

Podľa § 68 ods. 1 písm. a/ tohto zákona vyšší územný celok rozhodne o výmaze z registra, ak poskytovateľ sociálnej služby prestal spĺňať podmienky ustanovené týmto zákonom na poskytovanie sociálnej služby.

Najvyšší súd je rovnako ako krajský súd názoru, že absencia nedoplatkov na daniach je nielen podmienkou registrácie uchádzača o poskytovanie sociálnych služieb, ale aj podmienkou pre ďalšie trvanie poskytovania týchto služieb. Opak by bol v rozpore s požiadavkou racionálneho vynakladania verejných prostriedkov.

Najvyšší súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v intenciách podaného odvolania, a dospel k záveru, že námietka navrhovateľa, ohľadom možnej formy šikany neziskových organizácií, nie je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie, rovnako aj rozsudok krajského súdu, boli vydané v súlade so zákonom a preto toto rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.

V ostatnom najvyšší súd odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku krajského súdu, s ktorými sa stotožnil (§ 219 ods. 2 OSP v znení od 15. októbra 2008, od účinnosti novely -zákona č. 384/2008 Z.z.).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel najvyšší súd k záveru, že v preskúmavanej veci bol dostatočne zistený skutkový stav a bol z neho vyvodený správny právny záver. Z dôvodov uvedených vyššie preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dôvodmi podanej žaloby (§ 249 ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 OSP).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd so zreteľom na výsledok odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP, keďže navrhovateľ nemal úspech ani v odvolacom konaní a odporcovi nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.