Najvyšší súd
2 Sžo 414/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: S. M., zastúpenej JUDr. M. P., proti odporcovi: Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, za účasti účastníka konania: M. M., zastúpený JUDr. J. M., advokátom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 4354/08 zo dňa 13. marca 2008, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Sp 65/2009-31 zo dňa 19. júna 2009, v časti týkajúcej sa trov konania, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Sp 65/2009-31 zo dňa 19. júna 2009 v napadnutej časti, vo výroku, v ktorom krajský súd uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia účastníkovi konania M. M., a to na účet JUDr. J. M., advokátovi, v sume 241,76 EUR, a vo výroku, v ktorom Krajský súd v Bratislave zaviazal navrhovateľku k povinnosti zaplatiť na účet Krajského súdu v Bratislave súdny poplatok vo výške 33 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
V nenapadnutej časti zostáva rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Sp 65/2009-31 zo dňa 19. júna 2009 n e d o t k n u t ý.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu č. V-4354/08 zo dňa X.. marca 2008, ktorým odporca v zmysle ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva z darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností, uzavretej medzi M. M. a S. M., ktorej predmetom je byt č. X. na 1. poschodí bytového domu súp. č. X., postavený na pozemku parc. č. X., spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu č. X. vo veľkosti 5063/329188, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. X. vedenom na Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu v kat. úz. R. Správa katastra takto rozhodla, keď dospela k záveru, že predmetná zmluva, ktorá tvorí prílohu návrhu na vklad, je absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor s ustanoveniami § 5 ods. 1 písm. a), b), c), d) a g) a § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov ako i ustanovením § 2 ods. 3 prvej vety katastrálneho zákona.
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie správy katastra ako zákonné potvrdil, keď sa stotožnil s právnym názorom správy katastra v tom, že predmetná darovacia zmluva je absolútne neplatná a nie je možné z nej povoliť vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, čo do trov konania, keď poukázala na to, že ona predmetný spor nezavinila, bránila len svoje práva a preto žiada, aby Najvyšší súd SR v napadnutej časti zmenil rozsudok krajského súdu tak, že neprizná účastníkovi konania M. M. trovy konania a taktiež, čo sa týka súdnych poplatkov, nebude jej uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok, pretože i sám krajský súd v dôvodoch svojho napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľka požiadala súd o oslobodenie od súdnych poplatkov, avšak túto svoju žiadosť „ničím nepodložila“. Uviedla, že s takýmto názorom krajského súdu nesúhlasí, pretože v spisovom materiáli mal súd dostatok podkladov potvrdzujúcich skutočnosť, že navrhovateľke sa v októbri 2008 narodilo dieťa, že je rozvedená, resp. prebieha rozvodové konanie a na pojednávaní taktiež uviedla, že je nemajetná a jej jediným zdrojom príjmu je rodičovský príspevok vo výške ani nie 200 EUR a 16 EUR príspevok na dieťa, pričom táto suma nedosahuje ani životné minimum. Taktiež poukázala na to, že spoluvlastnícky podiel k bytu jej patrí, predmetný byt nadobudol síce M.M. pred uzavretím manželstva ale jeho pôvodnej vlastníčke matke J. S. vyplatil sumu 600 000 Sk ako odstupné, na ktorú finančnú čiastku si požičal prostriedky, ktoré postupne počas trvania manželstva splácal spoločných prostriedkov. Tiež zo stanoviska správy katastra vyplýva, že M.M. odmietol poskytnúť potrebnú súčinnosť a podpísať dodatok k darovacej zmluve zo dňa 29.11.2005 a tým odstrániť všetky nedostatky, ktoré správa katastra vytýkala. Podľa navrhovateľky to, že M.M. odmietol uznať svoj podpis na darovacej zmluve zo dňa 29.11.2005 za svoj a súčasne podpísať dodatok k tejto darovacej zmluve svedčí o tom, že jeho konanie počas trvania manželstva až do spísania darovacej zmluvy bolo konaním, ktoré nemá nič spoločné s dobrými mravmi. Navrhovateľka taktiež poukázala na to, že krajský súd mal v spisovom materiáli k dispozícii i rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. 24 C 52/2008 o nahradenie vôle, z ktorého taktiež bolo možné posúdiť majetkové pomery navrhovateľky.
M. M. sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné, a preto podľa § 221 ods. 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Podľa § 138 ods. 2 O.s.p. priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme, prípadne i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali.
V dôvodoch napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu v časti o trovách konania konštatuje krajský súd, že právna zástupkyňa navrhovateľky počas pojednávania požiadala súd o oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 33 EUR a že súčasne požiadala o nepriznanie trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi účastníka konania JUDr. J. M., vzhľadom na nemajetnosť navrhovateľky. Krajský súd sa s uvedenou žiadosťou právnej zástupkyne navrhovateľky vysporiadal v dôvodoch rozhodnutia doslova iba jednou vetou, keď konštatoval, že „Súd však na túto žiadosť neprihliadol, nakoľko táto žiadosť nebola ničím podložená“.
V danom prípade Najvyšší súd SR dáva za pravdu navrhovateľke v tom, že krajský súd, čo sa týka rozhodovacieho procesu o trovách konania, nepostupoval súladne so zákonom. Pokiaľ navrhovateľka svoju žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov ničím nedoložila, ako tvrdí krajský súd, bolo jeho povinnosťou, v zmysle ustálenej súdnej praxe, skúmať osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery navrhovateľky a až následne rozhodnúť o oslobodení od trov konania a podľa zistených skutočností i procesne rozhodnúť, a to spôsobom, ktorým buď návrhu navrhovateľky vyhovie úplne, resp. čiastočne, poprípade jej návrh na oslobodenie od trov konania zamietne.
V zmysle ustálenej súdnej praxe platí, že pokiaľ súd nerozhodol o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, nemožno vyzvať účastníka konania, aby v určenej lehote súdny poplatok zaplatil alebo dokonca vydať uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku (R 22/1971). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ krajský súd nerozhodol o návrhu navrhovateľky na oslobodenie od súdnych poplatkov, nemohol potom zaviazať navrhovateľku ako neúspešnú účastníčku konania zaplatiť na účet krajského súdu súdny poplatok vo výške 33 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Pred rozhodnutím o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, podanej na súde prvého stupňa, nemôže tento súd ani vydať výzvu na zaplatenie poplatku, ani vydať rozhodnutie ukladajúce zaplatenie poplatku (viď R 14/1976).
Ako vyplýva z obsahu rozhodnutia prvostupňového súdu v rozhodovacom procese o trovách konania nepostupoval súladne s procesnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, jeho rozhodnutie v dôvodoch o trovách konania je absolútne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ktoré skutočnosti zakladajú potom i dôvod pre zrušenie rozhodnutia krajského súdu v napadnutej časti odvolacím súdom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu v napadnutej časti v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p. za použitia ustanovenia § 246c ods. 1 O.s.p. zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 29. apríla 2010
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová