ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci navrhovateľky: Z., S. XX, Z., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 1102/2013, ev. č. 7216/2013 zo dňa 21.02.2013, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sp/32/2013-24 zo dňa 4. februára 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sp/32/2013-24 zo dňa 4. februára 2014 p o t v r d z u j e.
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I.
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) potvrdil rozhodnutie odporcu (ďalej aj „Centrum“) a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Napadnutým rozhodnutím odporca navrhovateľke nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“). Odporca tak rozhodol z dôvodu, že nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc.
Krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že podľa jeho názoru správny orgán postupoval v predmetnej veci správne a jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Konanie, v ktorom navrhovateľka žiadala odporcu o poskytnutie právnej pomoci je konaním, ktorého bezúspešnosť jezrejmá už na prvý pohľad.
Prvostupňový súd zjavnú bezúspešnosť konania, v ktorom navrhovateľka požiadala o poskytnutie právnej pomoci odôvodňuje skutočnosťou, že navrhovateľka žiada o vyplatenie súm, ktoré bola v zmysle právoplatného rozsudku povinná plniť ona a teda centrum nemohlo vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku ďalej uvádza, že pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum právnej pomoci prihliadne na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. V prípade žiadateľky nemožno tvrdiť, že pán Y. porušil právnu povinnosť tým, že právoplatným rozsudkom súdu bola žiadateľka zaviazaná zaplatiť mu 400.000,- Sk (t. j. 13.277,56,- Eur) s príslušenstvom.
II.
Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 O. s. p., § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p., § 250l ods. 2 O. s. p.). Žiadala zmeniť rozsudok krajského súdu tak, že najvyšší súd rozhodnutie správneho orgánu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
Navrhovateľka v odvolaní uviedla, že krajský súd v odôvodnení rozsudku iba konštatoval skutočnosť stavu skutkového zistenia na základe zistenia odporcu. Podľa jej názoru pán Y. porušil právnu povinnosť nakoľko nikdy dôveryhodne nepreukázal poskytnutie vkladu na základe zmluvy TS, podpísanej medzi účastníkmi zo dňa 6.9.1996 a predsa si uplatnil nárok vrátenia neposkytnutého vkladu, z čoho jednoznačne vyplýva skutočnosť, že nesplnil svoju zmluvnú povinnosť. Pán Y. ako účastník konania a zároveň druhá strana zmluvného vzťahu sa voči žiadateľke správal v rozpore s ustanovením § 415 OZ, podľa ktorého je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, na prírode a životnom prostredí.
III.
Odporca využil svoje právo k odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadriť. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie krajského súdu je zákonné a správne. Návrhy na opravu, ktoré uvádza navrhovateľka vo svojom odvolaní sú neuskutočniteľné nakoľko sa týkajú skutkového stavu samotného konania o zaplatenie 400.000,- Sk (13.277,56 Eur) s príslušenstvom, ktoré je už právoplatne skončené. Krajský súd navrhovanú opravu ani nemôže uskutočniť, nakoľko rozhodoval ako súd prvého stupňa v správnom súdnictve a teda posudzoval, či centrum ako správny orgán postupovalo pri nepriznaní nároku na právnu pomoc správne. Centrum sa pri zisťovaní skutkového stavu opieralo o doklady doložené navrhovateľkou, z ktorých jasne vyplývalo, že plnenie predmetnej sumy pánovi Ráczovi navrhovateľke uložil súd a teda nebolo možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, nakoľko centrum nemôže spochybňovať dôveryhodnosť zistení preukázaných súdnym dokazovaním. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bezfinančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z. a účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených.
Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka zrejmej bezúspešnosti žiadosti navrhovateľky o priznanie nároku na právnu pomoc podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci.
Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že navrhovateľka sa dožadovala poskytnutia právnej pomoci vo veci náhrady škody od pána Y., ktorá jej mala byť spôsobená tým, že súd ju právoplatným rozsudkom zaviazal zaplatiť p. Y. sumu vo výške 13.277,56 Eur s príslušenstvom. Uvedenú sumu si pán Y. uplatnil voči navrhovateľke ako vklad tichého spoločníka na podnikanie v oblasti pohostinstva z dôvodu, že navrhovateľka mu od roku 1996 neposkytla žiaden príjem. Z tohto dôvodu vypovedal zmluvu o tichom spoločenstve a požiadal o vrátenie vkladu, ako aj 50% podielu na zisku. V konaní č. k. 19Cb 82/2001-81 vedenom na Krajskom súde v Trnave navrhovateľka namietala, že zo zmluvy o tichom spoločenstve jej nikdy nebol vklad 400.000,-Sk plnený a tiež nemá vedomosť o tom, aby pán Y. predložil doklad z ktorého by bolo zrejmé, že jej predmetnú sumu poskytol. Krajský súd v Trnave vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov a vypočutím svedkov a zistil, že medzi navrhovateľkou a pánom Y. ako tichým spoločníkom došlo k uzavretiu zmluvy o tichom spoločenstve, pričom v čl. I bod ) uvedenej zmluvy je uvedené, že tichý spoločník poskytol navrhovateľke finančnú hotovosť 400.000,- Sk, ktorou sa bude podieľať na jej podnikateľskej činnosti. V bode 2 navrhovateľka podpisom potvrdila, že vklad jej tichý spoločník poskytne v dohodnutých čiastkach. Krajský súd v Trnave mal na základe dokazovania za preukázané, že zmluva o tichom spoločenstve medzi navrhovateľkou a pánom Y. je platná, nakoľko spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti. Zmluva zanikla a preto pánovi Y. vzniklo právo na vrátenie jeho vkladu zvýšeného o podiel na zisku. Pokiaľ ide o vklad pána Y., súd mal za preukázané, že uvedená suma bola navrhovateľke vyplatená. Na obsahu zmluvy sa účastníci dohodli a dobrovoľne ju podpísali. Toto rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 19Cb 82/2001-81 zo dňa 14.1.2002 potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Obo 89/2010 zo dňa 27.10.2011 pričom v odôvodnení uviedol, že v konaní nebolo sporné, či medzi navrhovateľkou a pánom Y. došlo k uzavretiu zmluvy o tichom spoločenstve, ale sporné bolo, či pán Y. navrhovateľke vklad poskytol, nakoľko túto skutočnosť navrhovateľka popierala. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej uviedol, že aj keď žalovaný nepredložil žiaden doklad na základe ktorého by bolo zrejmé, že danú sumu navrhovateľke poskytol, Krajský súd v Trnave mal na základe dokazovania svedeckou výpoveďou za preukázané, že k plneniu došlo. Žalovaná nespochybnila ani nevyvrátila výpoveď svedka o tom, že jej dohodnutý vklad vo výške 400.000,- Sk bol odovzdaný v prítomnosti svedka.
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale budeúčastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.
Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Z ustanovenia § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. vyplýva jeho účel, a to vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. V takom prípade je viac ako vhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť, a to predovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy. Jednou z takýchto podmienok je skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z.). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z. z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva, alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov.
Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v § 138 ods. 1 OSP v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, keď OSP pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje, čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon č. 327/2005 Z. z. príkladmo uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre priznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 OSP všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.
Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, má centrum prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolností konkrétneho prípadu.
K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu Centrom právnej pomoci zaujal názor aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 z 25. apríla 2013, v ktorom konštatoval, že „Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonnýchpodmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení toho osobitného právneho predpisu, ide len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci koná sťažovateľ mal navyše zachované právo zvoliť si sám právneho zástupcu mimo inštitútu právnej pomoci poskytovanej Centrom právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. osobám v materiálnej núdzi.“
Z vyššie uvedeného vyplýva právomoc odporcu pri analyzovaní splnenia podmienok ustanovených v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. skúmať zrejmú bezúspešnosť sporu, v rámci ktorého žiadateľ právnu pomoc žiada. Najvyšší súd konštatuje, že navrhovateľka požiadala centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci vo veci označenej ako „náhrada škody“. V prípade zodpovednosti za škodu je potrebné preukázať súvis medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti. V prípade žiadateľky nemožno tvrdiť, že pán Y. porušil právnu povinnosť tým, že právoplatným rozsudkom súdu bola žiadateľka zaviazaná zaplatiť mu 400.000,- Sk (13.277,56 Eur) s príslušenstvom.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka nespĺňa jednu z troch podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené na priznanie právnej pomoci, konkrétne negatívne formulovanú podmienku, že sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť konania. V takomto prípade nie je možné navrhovateľke vyhovieť a priznať jej právnu pomoc v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z.
Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľky nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnej navrhovateľke ich náhradu nepriznal a odporcovi zo zákona náhrada trov konania neprináleží.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.