2Sžo/40/2016

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci žalobcu: N.. O. W., bytom Y. XXX, Humenné, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Mariánom Lipom, Štefánikova 18, Humenné, proti žalovanému: Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie „SOKOL" Humenné, Košická 2505/19, 066 01 Humenné, IČO: 17 069 700 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 00207032015/výročná členská schôdza zo dňa 7. marca 2015 o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 4S/21/2015-40 zo dňa 17. decembra 2015 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/21/2015-40 zo dňa 17. decembra 2015 p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 151,58 eur na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom č. k. 4S/21/2015-40 zo dňa 17.12.2015 Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie žalovaného č. 00207032015/výročná členská schôdza zo dňa 07.03.2015 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 209122014/výbor PZ zo dňa 30.12.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. c) d) e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 530,18 eur.- na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.03.2015 č. 00207032015/výročná členská schôdza v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 30.12.2014 č. 209122014/výbor PZ a vrátenia veci na nové konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca bol podľa § 3 ods. 1 písm. c) a d)Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu (ďalej len „Disciplinárny poriadok SPZ“ alebo „DP SPZ“) uznaný za vinného konaním proti záujmom Poľovného združenia,,SOKOL“ Humenné, keď závažným spôsobom narušil medziľudské vzťahy v Poľovníckom zväze (ďalej len „PZ“), teda porušil Stanovy Slovenského poľovníckeho zväzu § 30 ods. 2 písm. c) a Stanovy Poľovníckeho združenia Sokol Humenné § 7, ods. 2, pís. c), čím spáchal disciplinárne previnenie podľa § 3 ods. 1 písm. d) a písm. c) Disciplinárneho poriadku SPZ, za čo mu bol uložený podľa § 4 ods. 1 písm. d) Disciplinárneho poriadku SPZ disciplinárny trest „vylúčenie z PZ“.

V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že z rozhodnutia žalovaného č. 00207032015/výročná členská schôdza zo dňa 07.03.2015 vyplýva, že výročná členská schôdza Poľovníckeho združenia Sokol Humenné ako druhostupňový disciplinárny orgán SPZ nerozhodla o odvolaní žalobcu, ale vydala nové rozhodnutie, ktorým uznala žalobcu za vinného konaním proti záujmom Poľovného združenia Sokol Humenné a z vážneho spôsobu narušenia medziľudských vzťahov v PZ. Žalobca porušil Stanovy Slovenského poľovníckeho zväzu § 30 ods. 2 písm. c) a Stanovy Poľovníckeho združenia Sokol Humenné § 7, ods. 2, pís. c), čím spáchal disciplinárne previnenie podľa § 3 ods. 1 písm. d) a písm. c) Disciplinárneho poriadku SPZ, za čo sa mu uložili podľa § 4 ods. 1 písm. d) Disciplinárneho poriadku SPZ disciplinárny trest „vylúčenie z PZ“. Podľa krajského súdu z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu vyplynulo, že výročná členská schôdza PZ Sokol Humenné rozhodovala o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu výboru PZ Sokol Humenné č. 20912201/výbor PZ zo dňa 09.12.2014, čo sa však neprenieslo do výroku rozhodnutia tak, ako to ukladá ustanovenie § 12 ods. 3 a 4 DP SPZ. Povinnosťou druhostupňového disciplinárneho orgánu ako odvolacieho orgánu bolo buď zrušiť nesprávne rozhodnutie prvostupňového orgánu a vo veci rozhodnúť alebo vec vrátiť na nové prvostupňové konanie so svojím právnym názorom, alebo odvolanie zamietnuť. Druhostupňový správny orgán vo veci vydal nové rozhodnutie bez toho, aby zrušil prvostupňové rozhodnutie. Podľa krajského súdu takýto postup je v rozpore s ust. § 12 DP SPZ, čo je takou vadou konania, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.

Podľa krajského súdu až nové rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom správny delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok. Nepostačuje ani, aby úvaha disciplinárneho orgánu bola uvedená len v odôvodnení rozhodnutia, čo sa v danom prípade podľa krajského súdu aj tak nestalo. Žalovaný sa nezaoberal pri svojom rozhodovaní odvolacími námietkami a ani sa s nimi nevysporiadal. Ďalej mal krajský súd za to, že odôvodnenie prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia neobsahuje presný a výstižný opis skutkového stavu v súlade s ust. § 11 ods. 5 DP SPZ. Zároveň v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že v administratívnom spise sa nenachádza podnet, na základe ktorého bolo začaté disciplinárne konanie voči žalobcovi, ani odvolanie voči rozhodnutiu a žiadne dôkazy preukazujúce disciplinárne previnenie žalobcu. Krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie, z dôvodu že rozhodnutia obidvoch správnych orgánov súdu neobsahujú zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti.

Žalovaný podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného je výročná členská schôdza druhostupňovým disciplinárnym orgánom a zároveň najvyšším orgánom Poľovníckeho združenia, ktorá svojím rozhodnutím potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu a rozhodla o vylúčení žalobcu z členstva v PZ. Podľa žalovaného v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že bolo vydané na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný mal za to, že konanie žalobcu bolo proti záujmom PZ tým, že sa snažil podvodným spôsobom pripraviť o poľovný revír, ktorý dlhoročne obhospodarujú. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd podľa § 220 OSP zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa a to tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne ako nedôvodnú. Žalovaný namietal výšku trov právneho zastúpenia pokiaľ išlo o výpočet ceny za jeden úkon v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. druhá veta, ktorá mala predstavovať jednu trinástinu výpočtového základu z dôvodu, že v predmetnom konaní išlo o preskúmavanie rozhodnutia o disciplinárnom priestupku.

Žalobca k odvolaniu žalovaného predložil stanovisko, že svojím konaním neporušil stanovy a predpisy upravujúce výkon práva poľovníctva. Podľa žalobcu sa žalovaný v disciplinárnom konaní nezaoberal odvolacími námietkami. Nebolo mu umožnené vyjadriť sa k skutku, ktorý mu bol kladený za vinu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí neuviedol podnet ani žiadne dôkazy. Výrok rozhodnutia neobsahuje popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu spáchania. Žalobca navrhol, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4S/21/2015 potvrdil v celom rozsahu a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 151,58 eur.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s uvedenými prechodnými ustanoveniami najvyšší súd v danej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť ich práva právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté (§ 244 OSP).

Podľa § 249 ods. 1, 2 OSP konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec, práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.

Pri preskúmaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Postupom sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje svoju právomoc ustanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je tak správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonávať úkony a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia vo veci, ktoré má predpísané náležitosti.

Činnosťou rozumieme postup podľa predpisov, ktoré správny orgán oprávňujú a zaväzujú na úkony v priebehu konania.

Podľa § 3 ods. 1 písm. c), d) Disciplinárneho poriadku SPZ disciplinárneho priestupku sa dopúšťa člen SPZ, ktorý úmyselne alebo z nedbanlivosti vážnym spôsobom naruší medziľudské vzťahy; koná proti záujmom SPZ.

Podľa § 4 ods. 3 Disciplinárneho poriadku SPZ vylúčiť z PZ možno len člena, ktorý hrubo alebo opätovne do piatich rokov od predchádzajúceho právoplatného disciplinárneho trestu uloženého PZ porušil Stanovy SPZ, interné predpisy PZ alebo predpisy upravujúce výkon práva poľovníctva a predpisy súvisiace s výkonom práva poľovníctva alebo si dlhodobo neplní povinnosti voči PZ alebo konal v rozpore so záujmami PZ.

Podľa § 1 ods. 15 Disciplinárneho poriadku SPZ z rozhodovania pred odvolacím disciplinárnym orgánom je vylúčený jeho člen, ktorý sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako člen prvostupňového disciplinárneho orgánu.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Disciplinárneho poriadku SPZ disciplinárnymi orgánmi SPZ sú v disciplinárnom konaní v poľovníckom združení: 1. výbor PZ ako prvostupňový disciplinárny orgán 2. členská schôdza PZ ako druhostupňový disciplinárny orgán

Podľa § 5 Disciplinárneho poriadku SPZ disciplinárne konanie sa začína na návrh orgánov a členov SPZ alebo orgánov štátnej správy. Disciplinárny orgán, ktorý sa dozvedel o podozrení zo spáchania disciplinárneho priestupku začne disciplinárne konanie z vlastnej iniciatívy. Predseda disciplinárneho orgánu preskúma podnet na začatie disciplinárneho konania a odporučí disciplinárnemu senátu, aby vo veci ďalej konal alebo konanie ako bezdôvodné zastavil. Ak senát rozhodne, že sa vo veci bude konať. vytýči termín zasadnutia a predvolá stíhaného a svedkov alebo zabezpečí ďalšie dôkazy. Ak nie je disciplinárny senát na konanie príslušný, prípad bezodkladne odstúpi príslušnému disciplinárnemu orgánu.

Podľa § 7 ods. 4 Disciplinárneho poriadku SPZ disciplinárny orgán, ktorý je príslušný na konanie, uskutoční všetky úkony potrebné na objektívne zistenie skutkového stavu. Nestranne zisťuje všetky okolnosti svedčiace v prospech aj neprospech stíhaného. Vykonaním jednotlivých úkonov smerujúcich k zisteniu skutkového stavu môže poveriť aj niektorého zo svojich členov. V odborných veciach môže požiadať o stanovisko príslušné orgány a komisie SPZ.

Podľa § 8 ods. 1, 2 Disciplinárneho poriadku SPZ dôkazom je všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci, najmä výpovede svedkov, dokumentačný materiál, vyjadrenia orgánov SPZ, výpovede stíhaného a podobne. V disciplinárnom konaní treba dokazovať najmä či sa stal skutok, ktorý je možno považovať za disciplinárny priestupok, tento skutok spáchal stíhaný a z akých pohnútok.

Podľa § 9 Disciplinárneho poriadku SPZ stíhaného musí disciplinárny orgán pozvať na konanie aspoň 5 dní vopred doporučeným listom. V pozvánke uvedie v akej veci disciplinárny orgán koná a stíhaného upozorniť na následky bezdôvodnej neúčasti na konaní. Stíhaný sa na konanie nepredvoláva, len ak je to v DP výslovne uvedené. V disciplinárnom konaní treba stíhanému umožniť, aby sa k obvineniu osobne vyjadril, uviedol okolnosti na svoju obranu a navrhol ďalšie dôkazy. Stíhaný sa môže v konaní hájiť sám alebo sa môže dať zastupovať, pričom však je povinný sa na konanie dostaviť. Ak sa však na konanie nedostaví bez dostatočného ospravedlnenia a nepožiada o odročenie konania, môže disciplinárny orgán rozhodnúť aj bez jeho vypočutia. Bez vypočutia rozhodne disciplinárny orgán vždy, ak hrozí premlčanie priestupku.

Podľa § 11 ods. 5 Disciplinárneho poriadku SPZ rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu a rozhodnutie o odvolaní sa musí vypracovať písomne a musí obsahovať číslo rozhodnutia, označenie orgánu, ktorý ho vyniesol, deň a miesto vynesenia rozhodnutia, osobné údaje stíhaného, výrok o vine s opisom skutku, a označením predpisu, k porušeniu ktorého došlo, presné uvedenie disciplinárnehotrestu, odôvodnenie so stručným, presným a výstižným opisom skutkového stavu a poučenie o opravnom prostriedku.

Podľa § 12 ods. 2 Disciplinárneho poriadku SPZ odvolanie prerokuje prvostupňový disciplinárny orgán na svojom najbližšom zasadnutí, najneskôr do 60 dní od jeho doručenia. Ak na základe odvolania a dôvodov v ňom uvedených dospeje k názoru, že sú dané predpoklady, aby sa odvolaniu v celom rozsahu vyhovelo, môže v autoremedúre o odvolaní rozhodnúť sám. Ak odvolaniu nevyhovie, musí toto do 15 dní od svojho zasadnutia spolu so svojím stanoviskom k jednotlivým bodom odvolania a kompletným spisovým materiálom predložiť odvolaciemu orgánu. V odôvodnených prípadoch môže o predĺženie tejto lehoty požiadať odvolací orgán.

Podľa ods. 3 § 12 Disciplinárneho poriadku SPZ odvolací orgán môže zrušiť nesprávne rozhodnutie a sám vo veci rozhodnúť alebo vec vrátiť na nové prvostupňové konanie so svojím právnym názorom.

Podľa ods. 4 § 12 Disciplinárneho poriadku SPZ Odvolací orgán odvolanie zamietne, ak: a) bolo podané oneskorene, b) podala ho neoprávnená osoba, c) zistí, že odvolanie je neopodstatnené.

Najvyšší súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom a v celom rozsahu sa s ním stotožnil.

Z obsahu predložených spisov najvyšší súd zistil, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 00207032015/výročná členská schôdza zo dňa 07.03.2015, ktorým bol žalobca podľa § 3 ods. 1 písm. c) a d) Disciplinárneho poriadku SPZ, uznaný za vinného konaním proti záujmom Poľovného združenia,,SOKOL“ Humenné, keď závažným spôsobom narušil medziľudské vzťahy v PZ, teda porušil Stanovy Slovenského poľovníckeho zväzu § 30 ods. 2 písm. c) a Stanovy Poľovníckeho združenia Sokol Humenné § 7, ods. 2, pís. c), čím spáchal disciplinárne previnenie podľa § 3 ods. 1 písm. d) a písm. c) Disciplinárneho poriadku SPZ, za čo sa mu bol uložený podľa § 4 ods. 1 písm. d) Disciplinárneho poriadku SPZ disciplinárny trest „vylúčenie z PZ“.

Najvyšší súd z administratívneho spisu zistil, že sa v ňom nachádza zápisnica z disciplinárneho konania zo dňa 30.12.2014, podľa ktorej výbor Poľovníckeho združenia „SOKOL“ Humenné ako disciplinárny orgán SPZ podľa § 2 písm. a) ods. 1 Disciplinárneho poriadku SPZ v disciplinárnej veci N.. O. W., nar. XX.XX.XXXX, za disciplinárne obvinenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) a d) Disciplinárneho poriadku SPZ na svojom riadnom zasadnutí dňa 30.12.2014 prejednal disciplinárnu vec bez prítomnosti menovaného so záverom, že mu výbor ukladá podľa § 4 ods. 1. písm. d) Disciplinárneho poriadku SPZ disciplinárny trest vylúčenie z PZ. V administratívnom spise sa nachádza zápisnica z výročnej členskej schôdze PZ Sokol Humenné zo dňa 07.03.2015, z ktorej vyplýva, že výročná členská schôdza za prítomnosti 25 členov vylučuje 6 za PZ Sokol Humenné O. W. verejným hlasom s počtom hlasov 25 a N.. O. W. verejným hlasovaním s počtom hlasov 19. Výročná členská schôdza PZ Sokol Humenné dňa 07.03.2015, kde bolo prítomných 24 členov prijala uznesenie, okrem iného o vylúčení z členstva PZ N.. O. W. verejným hlasovaním s počtom hlasov 19.

V danej veci vylúčenie z PZ podľa najvyššieho súdu predstavuje veľmi prísnu sankciu, pretože na základe právoplatného rozhodnutia nemôže fyzická osoba vykonávať právo poľovníctva v poľovníckom združení. Preto sa najvyšší súd stotožnil so záverom krajského súdu, že výrok rozhodnutia o postihu zadisciplinárne previnenie musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne aj iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným.

Najvyšší súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že rozhodnutia obidvoch správnych orgánov neobsahujú zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti. Prvostupňové rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie rozhodnutia, aj keď táto povinnosť vyplýva z ust. § 11 ods. 5 DP SPZ. Odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia neobsahuje presný a výstižný opis skutkového stavu. V rozhodnutí druhostupňového orgánu absentuje priebeh konania, kto a kedy podal odvolanie, čo účastník konania vo svojom odvolaní namieta, čo navrhuje a reaguje na všetky podnety a tvrdenia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba tá časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uložené. Výrok rozhodnutia o postihu za disciplinárne previnenie musí preto obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší zásady administratívneho trestania, čo sa stalo aj v preskúmavanej veci.

Najvyšší súd má za to, že výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy, v tomto prípade vylúčenie z PZ. Z výroku musí byť zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval. V odôvodnení rozhodovania musí správny orgán reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti považuje skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah.

Najvyšší súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že z administratívneho spisu nie je zrejmé, na základe akého podnetu bolo začaté disciplinárne konanie voči žalobcovi, absentujú dôkazy preukazujúce disciplinárne previnenie žalobcu. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že nemá vedomosť o tom, či bolo umožnené žalobcovi vyjadriť sa k skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

Najvyšší súd považuje rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov a dôkazov. Výroky predmetných rozhodnutí obsahujú skutky, ktoré sú nekonkrétne, nie je v nich uvedený dostatočne presne čas spáchania disciplinárneho previnenia a nie je konkretizovaný spôsob spáchania tohto previnenia.

Najvyšší súd k námietke o nesprávnom výpočte výšky trov právneho zastúpenia uvádza, že krajský súd správne rozhodol o trovách konania, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania, ktoré boli vypočítané správnym spôsobom. (podľa § 11 ods. 4 a § 14 ods. 1 písm. a) b) c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Skutok, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu, nemožno kvalifikovať ako disciplinárny priestupok a nebolo mu ani preukázané, že by sa priestupku dopustil. Podľa názoru najvyššieho súdu ust. § 76 a § 77 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov presne špecifikuje, čo spadá pod pojem priestupky a disciplinárne previnenia.

Najvyšší súd dospel k záveru, že pre uloženie disciplinárneho trestu - vylúčenie z PZ neboli splnené podmienky, ktoré sú stanovené v disciplinárnom poriadku. Uloženie trestu bolo v rozhodnutí žalovaného odôvodnené tak, že žalobca svojím konaním bránil v uzatvorení zmluvy na užívanie PR Sokolej medzi vlastníkmi PR a PZ Sokol Humenné, a tým naplnil znaky disciplinárneho previnenia, uvádzané skutočnosti však neboli náležite odôvodnené. Preto sa aj v tejto časti najvyšší súd stotožnil s názorom krajského súdu a považuje rozhodnutia, ktoré boli predmetom súdneho preskúmavacieho konania za nezákonné. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery, uvedené vyššie, považoval námietky žalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci.

Právna teória definuje obsah práva účastníka správneho konania ako právo na to, aby rozhodnutie obsahovalo odôvodnenie, v ktorom správny orgán zrozumiteľne, logicky a dostatočne vysvetlí, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Zmyslom a účelom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú predpokladom pre rozhodnutie správneho orgánu. V ďalšom konaní bude povinnosťou správnych orgánov potrebné postupovať tak, aby boli rozhodnutia riadne odôvodnené podľa citovaných ustanovení DP SPZ.

Uvedenými úvahami sa riadil Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď rozsudok krajského súdu vecne správny a v súlade so zákonom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou a § 250k ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1 a 8 OSP, tak že žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 151,58 eur v zmysle príslušných ustanovení vyhl. č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov - ust. § 11 ods. 4 je 1 úkon právnej služby- ust. § 13a ods. 1 písm. c) písomné podanie na súd 1/6 výpočtového základu t. j. 143.- eur + 1x režijný paušál 8,58 eur = 151,58 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.