2Sžo/38/2012

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: BIO - FINIŠ, s.r.o., IČO: 36 453 561, Zbudská Belá 72, zastúpený: JUDr. Ing. Branislav Pecho, advokát, Piaristická 2, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 11034/2010-630, Č.z.:127884/2010 z 26. októbra 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/369/2010-75 zo 6. júna 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/369/2010-75 zo 6. júna 2012, p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/369/2010-75 zo 6. júna 2012 zamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 11034/2010-630, Č.z.:127884/2010 z 26. októbra 2010, ktorým žalovaný ako odvolací orgán v zmysle § 3 ods. 2 písm. m/ zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 543/2007 Z. z.“) a podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej aj len „PPA“) č. 500/234/17356/2009 z 27. júla 2010 a toto prvostupňové rozhodnutie zároveň potvrdil. PPA svojim rozhodnutím neschválila poskytnutie podpory žalobcovi formou jednotnej platby na plochu v zmysle § 2 nariadenia vlády SR č. 20/2009 Z. z. v znení nariadenia vlády SR č. 155/2009 Z. z. a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach v zmysle § 57 nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení nariadenia vlády SR č. 121/2009 Z. z. a súčasne rozhodla o vylúčení z poskytovania podpory vo výške 119 917,67 €. Táto čiastka sa odpočíta od podpory, na ktorú má farmár oprávnenie v súvislosti so žiadosťami v priebehu troch rokov nasledujúcich po roku vylúčenia. Dôvodom neschválenia poskytnutia podpory formou jednotnej platby na plochu a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnenýchoblastiach bolo podľa správnych orgánov neobhospodarovanie plochy pôdy vo vlastníctve žalobcu, na ktorú žiadal o poskytnutie vyššie uvedenej podpory. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že z obsahu administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že dňa 26. októbra 2010 vydal žalovaný rozhodnutie č. 11034/2010-630, Č.z.: 127884/2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie PPA č. 500/2343/17356/2009 zo dňa 27. júla 2010. Tomuto rozhodnutiu predchádzala jednotná žiadosť žalobcu podaná dňa 15. mája 2009, ktorou požiadal o jednotnú platbu na plochu na poskytnutie vyrovnávacieho príspevku na znevýhodnené oblasti na rok 2009. Dňa 16. septembra 2009 prebehla prvá krížová kontrola, ktorou boli zistené nezrovnalosti - nadvýmera na štvorci C. kultúrne diely 0101/1, 0105/1, 0106/1, 0108/1, 0109/1, 0111/1, 0112/1, 0113/1, 0203/1, 0204/1/, 0205/1, 0302/, 0303/1, 1101/1 a 1301/1. Z dôvodu týchto nezrovnalostí bolo žalobcovi zaslané oznámenie s tým, že mal možnosť upraviť, prípadne potvrdiť výmery kultúrnych dielov. Žalobca v odpovedi na všetkých sporných kultúrnych dieloch potvrdil pôvodne deklarovanú výmeru. Dňa 14. októbra 2009 a 29.-30. októbra 2009 bola vykonaná u žalobcu kontrola na mieste, pričom kontrolované boli všetky žalobcom deklarované kultúrne diely (ďalej len „KD“). Na KD C. 0304/1, 0404/1 a L. 8506/1, 9202/1, 9301/1, 9304/1 a 9403/1 bola zistená menšia výmera, ako deklaroval žalobca. Na KD C. 0402/1, 0408/1 a 0502/1 bola zistená rovnaká výmera ako deklaroval žalobca a na všetkých ostatných KD bola stanovená výmera 0.00 ha. Pri kontrole na mieste a podľa vyjadrení zástupcov žalobcu kontrolná skupina zistila, že KD na riadkoch 45-59 žalobca neobrábal. Na ostatných KD, kde bola zistená výmera 0.00 ha. bolo zistené, že ku dňu kontroly tieto KD neboli obhospodarované. U žalobcu bola vykonaná aj kontrola dodržiavania dobrých poľnohospodárskych a enviromentálnych podmienok a bolo zistené rozsiahle porušenie podmienok B.l. D 1.2. „Udržiavanie všetkých plôch TTP podľa nadmorskej výšky kosením alebo spásaním podľa sledovaného obdobia“ a B.l.D.4. „Odstraňovanie samonáletov drevín, krovín, inváznych druhov rastlín a húževnatých burín vrátane zostávajúcich nedopaskov a mastných miest. Trvalé udržiavanie plôch poľnohospodárskej pôdy spôsobom, ktorý zabráni jej zaburineniu“ u 33 KD, čím žalobca porušil § 8 ods. la/ nariadenia vlády SR č. 20/2009 Z. z. Dňa 23. novembra 2009 bola z dôvodu rozporu pri krížovej kontrole vykonaná u žalobcu kontrola na mieste a na všetkých sporných KD bola priznaná výmera 0,00 ha. PPA vydala dňa 27. júla 2010 rozhodnutie, ktorým neposkytla žalobcovi podporu formou jednotnej platby na plochu v zmysle § 2 nariadenia vlády SR č. 20/2009 Z. z. a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach v zmysle § 57 nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z. z. a súčasne rozhodla o vylúčení z poskytovania podpory vo výške 119 917,67 €. Táto čiastka sa odpočíta od podpory, na ktorú má farmár nárok v súvislosti so žiadosťami v priebehu troch rokov nasledujúcich po roku vylúčenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím.

Krajský súd poukázal na to, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú dôvodné. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom žalobca v tejto súvislosti poukázal na list zo dňa 24. júla 2009, ktorým PPA oznámil zamýšľanú rekultiváciu pôdy. V spise sa nachádza tento list žalobcu doručený PPA dňa 31. júla 2009, ktorým žalobca oznámil, že na v liste uvedených parcelách, ktoré sú v jeho obhospodarovaní, sa v mesiacoch september - október 2009 uskutoční rekultivácia pôdy z dôvodu veľmi kamenistej pôdy. Z obsahu spisu však nesporne vyplýva, že už prvá krížová kontrola dňa 16. septembra 2009 zistila nezrovnalosti na vyššie uvedených KD, pričom aj kontroly vykonané na mieste dňa 14. októbra 2009 a 29.-30. októbra 2009 ako aj dňa 23. novembra 2009 jednoznačne preukázali, že sporné KD neboli žalobcom obhospodarované, t.j. tento ich neužíval a preto správne orgány dospeli k záveru súladnému so zákonom, že na základe výsledkov vykonaných kontrol PPA sa žalobcovi nemôže poskytnúť podpora na jednotnú platbu na plochu z dôvodu nedodržania deklarovanej výmery za celý dotačný titul bez zistenia úmyslu v zmysle čl. 51 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004, podľa ktorého, ak je administratívnou kontrolou alebo na mieste zistené, že existuje rozdiel medzi deklarovanou plochou a plochou ustanovenou viac ako 20 % stanovenej plochy, nemôže byť na daný rok žiadateľovi poskytnutá žiadna podpora. Krajský súd zdôraznil, že u žalobcu bola v danom prípade preukázaná naddeklarácia pri dotačnom titulejednotná platba na plochu vo výške 804,29 %, pričom ak je naddeklarácia väčšia ako 50 %, poľnohospodárovi sa neposkytuje podpora ešte raz až do čiastky, ktorá sa rovná čiastke, ktorá zodpovedá rozdielu medzi plochou deklarovanou a plochou určenou podľa čl. 50 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004. U žalobcu predstavuje toto vylúčenie do budúcich období pre jednotnú platbu na plochu 64 676,61 eur. Žalobcovi nemôže byť poskytnutý ani vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti z dôvodu nedodržania deklarovanej výmery za celý dotačný titul, bez zistenia úmyslu v zmysle druhého pododseku ods. 3 a ods. 4 čl. 16 nariadenia Komisie (ES) č. 1975/2006. podľa ktorého ak je prihlásená plocha väčšia o viac ako 30 % ako plocha určená, žiadateľ sa vylúči z poskytnutia podpory na daný rok. U žalobcu bola zistená naddeklarácia 804,29 %, pričom ak je rozdiel väčší ako 50 %, príjemca sa dodatočne vylúči z poskytnutia podpory týkajúcej sa príslušných opatrní až do sumy, ktorá sa rovná sume zodpovedajúcej rozdielu medzi prihlásenou plochou a plochou určenou podľa čl. 50 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004. U žalobcu predstavuje vylúčenie do budúcich období pre vyrovnávací príspevok pre znevýhodnené oblasti sumu 55 241,06 €. Podľa názoru krajského súdu správne orgány postupovali správne a v súlade so zákonom, keď neschválili žalobcovi poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu v zmysle § 2 nariadenia vlády SR č. 20/2009 Z. z. a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach v zmysle § 57 nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z. z. a súčasne rozhodli o vylúčení z poskytovania podpory vo výške 119 917,67 eur. K námietkam žalobcu krajský súd považoval za potrebné uviesť, že už v prvostupňovom rozhodnutí PPA bolo zohľadnené, že žalobca predložil dôkazy (32 nájomných zmlúv), ktoré mali preukazovať obhospodarovanie pôdy, na ktorú žiadal podporu. Samotná skutočnosť, že žalobca má uzatvorené nájomné zmluvy na pôdu, na ktorú žiadal podporu, však podľa názoru krajského súdu nepreukazuje obhospodarovanie sporných KD, pričom kontroly vykonané správnym orgánom jednoznačne preukázali, že tieto neboli užívané, čím žalobca porušil § 2 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 20/2009 Z. z. a § 57 ods. l písm. a/ nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z. z. Keďže žalobca sporné KD neužíval, vznikla mu taká naddeklarácia, ktorá spôsobila, že nemá nárok ani na jednotnú platbu na plochu ani na vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti. Krajský súd zdôraznil, že neobhospodarovanie predmetných kultúrnych dielov vyplýva zo správ z kontrol na mieste, ku ktorým prináleží aj fotodokumentácia, pričom tieto správy žalobca žiadnym spôsobom nenamietal, napriek tomu, že pri kontrolách bol aj zástupca žalobcu, ktorý správy aj podpísal. Ak by zistenia uvedené v správach nezodpovedali skutočnosti, bolo by podľa názoru krajského súdu dôvodné sa domnievať, že by to prítomný zástupca žalobcu priamo na mieste namietal. Krajský súd poukázal na to, že správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach, ktoré sú v súlade s § 46 a 47 Správneho poriadku, pričom boli vydané príslušnými orgánmi, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu, a preto sa krajský súd s odôvodnením ich rozhodnutí stotožňuje. Nebolo zistené ani porušenie procesných práv žalobcu, ktorý mal možnosť sa k veci vyjadriť a bol oboznámený s podkladmi pre rozhodnutie. Napokon krajský súd odmietol aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia účelovo mení argumentáciu a uvádza zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia. Žalobca tento argument podľa názoru krajského súdu nijako bližšie nešpecifikoval a nepreukázal. Ďalej sa v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu uvádza, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a v rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na to, že právny zástupca žalobcu až na pojednávaní dňa 6. júna 2012 predložil krajskému súdu dve listiny: prvou bola žiadosť žalobcu o preverenie získanej finančnejdotácie spoločnosťou Fragaria Plus, s.r.o., ktorá mala podľa žalobcu nekalým a podvodným spôsobom získať finančné prostriedky, pričom malo ísť o KD C.: 0205/1, 0302/1, 0303/1 a 1301/1. Ako dôvod uviedol, že uvedené KD sú v užívaní žalobcu, nakoľko tento disponuje platnými nájomnými zmluvami. Druhou listinou bola odpoveď žalovaného, z ktorej vyplýva, že na tie isté KD boli predložené totožné nájomné zmluvy žalobcom ako aj spoločnosťou Fragaria Plus, s.r.o. Z odpovedi tiež vyplýva, že kontrola na mieste bola vykonaná aj v spoločnosti Fragaria Plus, s.r.o. a to v rovnakom čase ako u žalobcu. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu vznesené na pojednávaní, že ak sa kontrolou na mieste zistilo, že predmetné KD neboli obhospodarované, tak to isté musí platiť aj v prípade spoločnosti Fragaria Plus, s.r.o., je podľa názoru krajského súdu dôvodné. Zo spisu totiž skutočne vyplýva, že sporné KD, medzi ktorými sa nachádzajú aj KD uvedené v spomínanej žiadosti žalobcu, neboli v relevantnom čase obrábané a keďže v rovnakom čase bola vykonaná aj kontrola v súvislosti so žiadosťou spoločnosti Fragaria Plus, s.r.o., nie je možné ohľadne obhospodarovania týchto kultúrnych dielov dospieť k opačnému záveru. Je teda vysoko pravdepodobné, že došlo k nezákonnému postupu v prípade rozhodnutia o poskytnutí podpory na rok 2009 pre spoločnosť Fragaria Plus, s.r.o. Avšak nezákonnosť tohto rozhodnutia súčasne neznamená nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia týkajúceho sa žalobcu. Keďže žalobca tieto námietky napriek vedomosti o ich existencii (žiadosť je zo dňa 20. januára 2010 a odpoveď žalovaného zo dňa 12. marca 2010) neuplatnil v správnom konaní a to ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, takže logicky sa s týmito námietkami žalovaný ani nemohol vysporiadať v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a napokon tak žalobca neurobil ani v samotnej žalobe, krajský súd na tieto námietky z vyššie uvedených dôvodov neprihliadal. Žalobca má možnosť v tejto súvislosti využiť aj trestnoprávne prostriedky a samotný žalovaný má nesporne taktiež možnosť vyvodiť dôsledky z nezákonného postupu, ak sa táto nezákonnosť preukáže. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250 k ods. 1 OSP a ich náhradu neúspešnému žalobcovi nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil, alebo zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zruší a vráti vec správnym orgánom na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav z ktorého vychádzal pri vyhlásení rozhodnutia, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP a v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, nakoľko súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil. Zopakoval námietky uvádzané v žalobe a zdôraznil, že kontrola na mieste bola vykonaná bez prítomnosti žalobcu a prerušením kontroly na mieste zo strany žalovaného a následným pokračovaním bez prítomnosti žalobcu žalovaný neúplne a nesprávne zistil skutkový stav veci, pričom bolo súčasne odopreté právo žalobcu v správnom konaní byť informovaný o a prítomný pri úkone správneho orgánu. Poukázal na to, že ešte dňa 24. júla 2009 žalobca zaslal žalovanému oznámenie, že na konkretizovaných pozemkoch prebieha rekultivácia pôdy, pričom žalovaný uvedené nijak nepreskúmal, nezhodnotil a v rozhodovacom procese a ani v odôvodnení rozhodnutia sa s uvedenou skutočnosťou nevysporiadal. Podľa jeho názoru fotografie pozemkov založené v spise žalovaného sú nepreukazné pre riadne rozhodnutie vo veci, pretože v rovnakom čase bola vykonávaná aj kontrola namieste pre spoločnosť Fragaria Plus, s.r.o., ktorá dotáciu dostala (išlo o KD Radvaň nad Laborcom, kódy 0205/1, 0302/1, 0303/1 a 1301/1, aj keď tieto užíval žalobca) a pritom podľa napádaného rozhodnutia a podľa údajných fotografií predmetných pozemkov, tieto v danom čase neboli obhospodarované. Z uvedeného je podľa názoru žalobcu nepochybne zrejmé, že žalovaný neúplne zistil skutkový stav, tento nemal riadne zadokumentovaný aby mohol byť v odvolacom konaní či v správnom súdnictve bez pochybností preskúmaný. Podľa jeho názoru krajský súd túto skutočnosť nesprávne vyhodnotil, nakoľko táto skutočnosť pripúšťa aj iný záver ako ten o ktorom uvažuje v závere napádaného rozhodnutia, a to ten, že predmetné pozemky obhospodarované riadne boli, čo však znamená nezákonnosť napádaného rozhodnutia žalovaného, alebo predmetné fotografie museli byť realizované v inom období alebo na inom mieste. Ak takéto pochybnosti spôsobené riadnym nezadokumentovaním skutkového stavu a nepreskúmateľnosť skutkového stavu v ďalšom konaní spôsobil svojím konaním žalovaný, nemôže byť táto skutočnosť vykladaná a použitá na ťarchu žalobcu. Podľa názoru žalobcu je nesprávna aj úvaha krajského súdu o dodatočnom doplnení žalobných dôvodovžalobcom, nakoľko tieto riadne uviedol v žalobnom návrhu (nezákonnosť napádaného rozhodnutia, v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napádaného rozhodnutia, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov), na predmetnom pojednávaní žalobca len poukázal na skutočnosti, ktoré boli zrejmé z obsahu spisov žalovaného a ktoré sa v spise nachádzali. Navyše podľa názoru žalobcu nemôže ísť o dodatočné doplnenie žalobných dôvodov, ak žalobca len upriamuje pozornosť na skutočnosti už uvedené v spise a ktoré sú subsumované v žalobných dôvodoch podanej žaloby, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov. Na záver žalobca uviedol, že podľa jeho názoru je rozhodnutie krajského súdu založené nielen na nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci, ale je nezrozumiteľné, nie je náležité odôvodnené a teda aj nepreskúmateľné, čím sa dostáva do rozporu s princípmi právneho štátu. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril listom z 26. júla 20112, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil s tým, že všetky argumenty uvádzané v odvolaní už žalobca uviedol v žalobe, resp. v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený 18. septembra 2013 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Žalobca v odvolaní namietal, že rozsudok krajského súdu je arbitrárny, nakoľko podľa jeho názoru sa krajský súd s väčšinou štruktúrovaných žalobných dôvodov nevysporiadal, čím bolo zmarené jeho právo účinne sa domáhať súdnej ochrany a tiež bol znefunkčnený inštitút právneho štátu garantovaný Ústavou SR. V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, pre posúdenie arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku považoval odvolací súd za kľúčové zistenie, či spôsob, ktorým krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie, je ústavne a zákonne konformný. Inými slovami povedané, úlohou najvyššieho súdu bolo zistiť, či spôsob výkladu príslušných zákonných ustanovení, ktorým krajský súd zdôvodnil svoje rozhodnutie, vzhľadom na zistený skutkový stav, nie je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne a zákonne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy (mutatis mutandis II. ÚS 127/07). Ako vyplýva z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (napríklad II. ÚS 127/07, I. ÚS 110/02) o svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. V predmetnej právnej veci aplikácia a výklad príslušných ustanovení Nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004, Nariadenia Komisie (ES) č. 1975/2006, nariadenia vlády SR č. 20/2009 Z. z., nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z. z., ako aj nariadenia vlády SR č. 155/2009 Z. z. nie je popretím zmyslu. V tejto súvislosti najvyšší súd konštatuje, že napadnutý rozsudok krajského súdu je riadne odôvodnený, nie je arbitrárny a nesignalizuje možnosť porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy. Úvaha krajského súdu, ktorá vychádza z konkrétnych faktov je logická, a preto aj legitímna a žiadne znaky arbitrárnosti nevykazuje. Skutočnosť, že sa žalobca s názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napríklad II. ÚS 87/07-10). Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a najvyšší súd sa s tým v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatnývýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu práva žalobcu na prístup k súdu a ani nebol znefunkčnený inštitút právneho štátu garantovaného Ústavou Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o vecné námietky žalobcu uvádzané v odvolaní, najmä namietanú neprítomnosť žalobcu pri vykonaných kontrolách a nedostatočné zistenie skutkového stavu na základe predloženej fotodokumentácie, odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, vrátane tých, ktoré sa týkajú údajnej neprítomnosti zástupcu žalobcu pri vykonávaní kontrol na mieste, spochybňovania pravosti fotodokumentácie a dôkazov o poskytnutí dotácií spol. Fragaria Plus, s.r.o, ako i tvrdeniami žalovaného a dal odpoveď na výklad a aplikáciu použitých zákonných ustanovení v napádaných rozhodnutiach, a preto sa odvolací súd v plnom rozsahu s napadnutým rozsudkom stotožňuje. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa s relevantnými námietkami žalobcu. Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal už v odvolacom konaní pred správnymi orgánmi, rovnako ako v prvostupňovom súdnom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, ods. 2 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému zo zákona náhrada trov konania neprináleží.

Poučenie: