Najvyšší súd   2 Sžo 363/2009 Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky   senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. J. K., proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Úradu pre štátnu službu, č. UŠS- 9443/2005 zo dňa 29. júna 2005 (právneho predchodcu žalovaného) o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2 S 299/2005-88, zo dňa   13. februára 2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave   č. k. 2 S 299/2005-88 zo dňa 13. februára 2008 spolu s opravným uznesením č.k. 2 S 299/2005-105 zo dňa 27. februára 2009 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. 2 S 299/2005-88 zo dňa 13. februára 2008 Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Úradu pre štátnu službu,   a to preskúmania rozhodnutia č. UŠS-9443/2005 zo dňa 29. júna 2005. Rozhodnutím 2 Sžo 363/2009

č. UŠS-9443/2005 zo dňa 29. júna 2005 bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Číslo: MVRR- 2005-6250/21280 zo dňa 28. apríla 2005 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu krajský súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, nakoľko postup a napadnuté rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom.

Poukázal na znenie ustanovenia § 39 ods. 1, § 40 ods. 2, § 118 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátne službe“).

Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie,   že bol vymenovaný do funkcie hlavný štátny radca, na základe čoho by nemohlo obstáť rozhodnutie o skončení jeho štátnozamestnaneckého vzťahu z dôvodu organizačných zmien, ktoré zrušili funkciu hlavného radcu. Jednak je zrejmé,   že žalobca bol skutočne vymenovaný do funkcie hlavného radcu na legislatívno právnom odbore, jednak jeho žiadosť o vymenovaní do funkcie hlavného štátneho radcu nebola akceptovaná správnym orgánom, pričom rozhodnutie správneho orgánu bolo aj potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sž 55/2004. Je nesporné, že v čase organizačnej zmeny bol žalobca zaradený do funkcie hlavného radcu na legislatívno právnom odbore a organizačná zmena sa ho priamo dotkla, na základe čoho bol jeho štátnozamestnanecký pomer zrušený, keďže správny orgán nemal možnosť uskutočniť trvalé preloženie v dôsledku nedostatku voľných štátnozamestnaneckých miest zodpovedajúcich kvalifikácii žalobcu.

Ako ďalej uviedol krajský súd, zaoberal sa aj námietkou žalobcu,   že napadnutý právny úkon je svojim obsahom okamžitým zrušením v zmysle § 39 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe namiesto odvolania z dôvodu organizačných zmien výpoveďou podľa § 39 ods. 1 písm. a/ o štátnej službe a dospel k záveru,   že z obsahu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je jednoznačný a nespochybniteľný zjavný dôvod odvolania v zmysle § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe, na ktorý bol správne aplikovaný § 39 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnej službe. Ostatné námietky žalobcu boli buď irelevantné z hľadiska právomoci preskúmania rozhodnutia súdom alebo nepreskúmateľné z hľadiska ich obsahu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť a zrušiť rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu, nakoľko prvostupňový súd nesprávne rozhodol o predmete sporu.

2 Sžo 363/2009

Uviedol, že predmetom sporu je to, že ak minister výstavby 22. apríla 2005 rozhodol, ktoré miesta v systemizácii ruší, nemohol vedúci služobného úradu skončiť pracovnoprávny pomer so žalobcom dňom 29. apríla 2005 inak ako okamžitým zrušením. Ak dôvod na okamžité skončenie neexistoval, je skončenie pracovnoprávneho vzťahu z organizačných zmien absolútne neplatným právnym úkonom.

Žalovaný navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Namietal pritom pasívnu legitimáciu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „MPSVaR SR“) s poukazom na článok   III zákona   č. 231/2006 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 231/2006 Z.z.“), ktorým bol zmenený a doplnený zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 575/2001 Z.z.“) tak, že bol zrušený Úrad pre štátnu službu.

Podľa článku III ôsmeho bodu zákona č. 231/2006 Z.z. bol s účinnosťou   od 1. júna 2006 vložený do zákona o štátnej službe nový § 40c ods. 2 zákona   č. 575/2001 Z.z., ktorý ustanovuje, že „dňom zrušenia Úradu pre štátnu službu prechádzajú práva a povinnosti Úradu pre štátnu službu vrátane práv a povinností   zo štátnozamestnaneckých pomerov a pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov   na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky“.

Z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že na MPSVaR SR prešli aj práva a povinnosti Úradu pre štátnu službu vyplývajúce z konania a rozhodovania   vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých rozhodoval Úrad pre štátnu službu, pretože práve zákon č. 231/2006 Z.z. upravil rozhodovací proces iným spôsobom. Orgánom príslušným na konanie a rozhodovanie vo veciach vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v prvom stupni je vedúci príslušného služobného úradu. Vedúci úradu je tiež odvolacím orgánom, ktorý rozhoduje o odvolaní štátneho zamestnanca na základe stanoviska ním zriadenej poradnej odvolacej komisie.

Ak teda súd zruší rozhodnutie odvolacieho orgánu (Úradu pre štátnu službu), môže v súčasnosti vo veci konať a rozhodovať len príslušný odvolací orgán, a tým je v danom prípade (podľa zákona o štátnej službe s účinnosťou od 1. júna 2006) vedúci bývalého služobného úradu žalobcu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie. Ten môže svoje prvostupňové rozhodnutie buď zrušiť alebo opätovne rozhodnúť.

2 Sžo 363/2009

Podľa názoru žalovaného žalovaný nemá od 1. júna 2006 právomoc pokračovať v konaní a rozhodovaní o veciach, o ktorých v konaní o preskúmaní rozhodnutí Úradu pre štátnu službu rozhodli súdy Slovenskej republiky.

Inak navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2   a § 214 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru,   že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. mája 2010   (§ 156 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku ).

Rozsah preskúmania rozsudku krajského súdu je daný odvolaním žalobcu,   a to posúdenie, či boli splnené zákonné podmienky skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe.

Podľa § 40 ods. 2 písm. b/ cit. zákona o štátnej službe v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z dôvodu nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol odvolaný podľa § 31 ods. 2, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu.

Odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu udáva, že rozhodnutím ministra č. 2/2005 zo dňa 22. apríla 2005 bola schválená organizačná zmena, z ktorej vyplynulo zrušenie systemizovaného štátnozamestnaneckého miesta hlavný radca v odbore legilatívno-právnom. Podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta v systemizácii. V súlade s citovaným ustanovením 2 Sžo 363/2009

zákona z dôvodu, že nebolo voľné systemizované štátnozamestnanecké miesto, ktoré by zodpovedalo kvalifikácii žalobcu, správne prvostupňový správny orgán rozhodol o odvolaní žalobcu.

So všetkými relevantnými námietkami žalobcu sa vyporiadal už žalovaný správny orgán v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí ako aj krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nebude opakovať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a ani odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ale na ne ako   na vecne správne a postačujúce odkazuje (§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 384/2008 Z. z., účinnom od 15.októbra 2008). V súdnom odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné osobitne sa zaoberať.  

Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru, totožnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.

Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Pokiaľ sa jedná o námietku žalovaného týkajúcej sa pasívnej legitimácie žalovaného, Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, že Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je v prejednávanej veci jednoznačne pasívne legitimované a to s poukazom na ustanovenie § 40c zákona č. 231/2006 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej službe, podľa ktorého dňom 1. júna 2006 sa zrušuje Úrad pre štátnu službu, dňom zrušenia Úradu pre štátnu službu prechádzajú práva a povinnosti Úradu pre štátnu službu vrátane práv a povinností   zo štátnozamestnaneckých pomerov a pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov   na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. V uvedenej právnej veci nedošlo zo strany súdu k zrušeniu rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného, a preto nebolo o danej veci potrebné opätovne rozhodovať.

2 Sžo 363/2009

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods.1, § 224   ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.  

V Bratislave dňa 19. mája 2010

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová