Najvyšší súd
2 Sžo 31/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Pozemkové spoločenstvo Urbárne lesy a pasienky, zastúpeného JUDr. I. S, advokátom, proti odporcovi Obvodný pozemkový úrad Malacky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.j. 2171/92, zn. OPÚ 2008/5033/109-24/07 zo dňa 28. augusta 2008, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S 222/2008-35 zo dňa 29. septembra 2009,
takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
3S 222/2008-35 zo dňa 29. septembra 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. septembra 2009, č.k. 3S 222/2008-35
„zamietol žalobu“ žalobcu – navrhovateľa s tým, že náhradu trov konania mu nepriznal.
Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správneho orgánu, ktorý mu
predchádzal, boli z hľadiska vymedzenia žalobných dôvodov v súlade so zákonom.
Po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru,
že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru krajského súdu sa žalovaný vo svojom rozhodnutí
vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a správne zistil skutkový stav veci. Súd
sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že po zosumarizovaní jednotlivých dokladov
zistil výsledný podiel majetku bývalých urbárnikov, na ktorý bol oprávnenými osobami uplatnený nárok a ktorý predstavuje v PKV č. X. k.ú. K. čiastku 1746010/4530960, t.j.
38,54%. Na zvyšný podiel 2784950/4530960, t.j. 61,64% nebol uplatnený reštitučný nárok,
resp. žiadatelia uvedení v bode I.B rozhodnutia č. OPU 2008/533/109-24/07 nespĺňajú
podmienky ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov
k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a § 37 ods. 1 a 2,
§ 42a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách v znení neskorších predpisov.
Krajský súd poukázal i na to, že žalovaný niekoľkokrát predĺžil žalobcovi lehotu na
doplnenie dokladov k uplatnenému reštitučnému nároku, no tento i napriek predĺženiu lehôt
nepredložil všetky potrebné doklady. V napadnutom rozhodnutí žalovaný presne a menovite
označil osoby, ktorým chýbali doklady, a uviedol aké. Mal za to, že žalovaný presne
a zrozumiteľne uviedol všetky skutočnosti, ktoré ho viedli k vydaniu predmetného
rozhodnutia.
Krajský súd poukázal aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyslovený vo veci sp.zn. 4Sž 103/2004, podľa ktorého v správnom súdnictve prejednávajú
súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola
na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.), pričom žalobcovi
z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. vyplýva zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných
náležitostí (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie
napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí a musí
poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.
Krajský súd uviedol, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec
žalobcom vymedzený v žalobe. Ide o zásadu, ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p.
a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe
podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady predstavujú
veci, v ktorých súd zistí, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým
musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namieta (§ 250j
ods. 3 O.s.p.).
Ďalej krajský súd dôvodil tým, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je
vyhľadávať za účastníka konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu,
ktoré majú tvoriť obsah žaloby a zároveň určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom. Rovnako nie je úlohou súdu nahrádzať činnosť správnych orgánov,
alebo preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány
pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné právne predpisy.
O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. vzhľadom na žalobcov
neúspech v konaní.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca - navrhovateľ. Žiadal
ho zmeniť tak, že preskúmavané rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Malackách
zo dňa 28. augusta 2008 sa ruší a vec sa vracia správnemu orgánu na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu a namietal, že v konaní správneho
orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a súčasne správny
orgán vec nesprávne právne posúdil. Pokiaľ správny orgán mal za preukázané, že oprávnené
osoby spoločne nemajú viac ako 50% podielov na celom uplatnenom nároku, nemal konať
so spoločným zástupcom, ale v súlade so Správnym poriadkom mal konať s jednotlivými
oprávnenými osobami. Oprávnené osoby označené pod bodom A/ napadnutého rozhodnutia
správneho orgánu by nemali znášať následky za to, že aj keď všetko splnili v zmysle
reštitučného zákona, všetky spolu nemajú 50% podiel na uplatnených nehnuteľnostiach.
Osoby, ktoré splnili všetky zákonom požadované povinnosti nemôžu byť ukrátené na svojich
právach tým, že iné subjekty si svoje povinnosti nesplnili. Navyše, ani pri maximálnej snahe
sa oprávneným osobám nemusí podariť dosiahnuť požadovaný viac ako 50% podiel na celom
uplatnenom nároku. Súd sa touto namietanou skutočnosťou nezaoberal, len konštatoval súlad
rozhodnutia ako aj postupu správneho orgánu so zákonom.
Vo vzťahu k účastníkom správneho konania uvedeným v bode I.B preskúmavaného
rozhodnutia správny orgán nedôvodne neakceptoval predložené dedičské rozhodnutia,
či notárske osvedčenia o vydržaní.
Správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom
rozhodnutí. Mal za to, že správne zistil skutkový stav veci a po zosumarizovaní jednotlivých
dokladov zistil výsledný podiel majetku bývalých urbárnikov, na ktorý bol oprávnenými
osobami uplatnený nárok a ktorý predstavuje v PKV č. X., k.ú. K. čiastku 1746010/4530960,
t.j. 38,54%. Na zvyšný podiel 2784950/4530960, t.j. 64,46% nebol uplatnený reštitučný
nárok, respektíve žiadatelia uvedení v bode I.B rozhodnutia č.j. 2171, zn. OPÚ 2008/5033/109-24/07 nespĺňajú podmienky ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení
neskorších predpisov a § 37 ods. 1 a 2, § 42a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách v znení neskorších predpisov.
K tvrdeniu navrhovateľa, že správny orgán mal po zistení, že oprávnené osoby nemajú
spoločne viac ako 50% podielov na celom uplatnenom nároku, nemal konať so spoločným
zástupcom, ale priamo s jednotlivými oprávnenými osobami, žalovaný správny orgán
poukázal na § 17 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) s tým,
že v súlade s citovaným zákonným ustanovením postupoval, a uvedené tvrdenie žalobcu
sa teda nezakladá na pravde. Za subjektívne označil tvrdenie žalobcu, že ani pri maximálnej
snahe sa nemusí podariť dosiahnuť požadovaný viac ako 50% podiel, pričom príkladmo
uviedol zo v súčasnosti riešených reštitučných nárokov uplatnených pozemkovými
spoločenstvami. Okrem iného poukázal na skutočnosť, že zoznam pôvodných vlastníkov
a oprávnených osôb vypracováva a správnemu orgánu predkladá daná urbárska spoločnosť
a správny orgán teda nezodpovedá za správnosť údajov uvedených v tomto zozname.
Zástupcovia spoločenstva predložili správnemu orgánu niekoľko zoznamov pôvodných
vlastníkov a oprávnených osôb, kde v jednom zozname na PKV X. bol uplatnený reštitučný
nárok a v druhom zozname reštitučný nárok uplatnený nebol. Správny orgán mal snahu
vyhovieť reštituentom v čo najväčšej miere a pri riešení uplatneného nároku boli zapracované
oba zoznamy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250l
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu nemožno považovať za vecne
správny, a to pre hrubé procesné pochybenie.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými
sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb,
ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo
dotknuté (§ 244 ods.1, 2 O.s.p.).
V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
(rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje
v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach
ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť
tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predpokladom postupu súdu podľa druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu
vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.).
V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných
prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov súd postupuje
podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250l ods. 1
O.s.p.). Súd v tomto prípade vystupuje priamo ako odvolacia inštitúcia proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy.
Predmetom konania v danom prípade je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu vydaného v reštitučnom konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení nehorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“ alebo „zákon o pôde“).
Proti rozhodnutiu pozemkového úradu o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti,
o zriadení alebo zrušení vecného bremena na prevádzanej nehnuteľnosti, o uložení iného
opatrenia na ochranu životného prostredia alebo dôležitých záujmov iných vlastníkov a proti
rozhodnutiu, ktoré je podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri
nehnuteľností možno podať opravný prostriedok na súd (§ 9 ods. 7 zákona č. 229/1991 Zb.).
V predmetnej veci krajský súd ako súd prvého stupňa mal konať a rozhodovať
o návrhu navrhovateľa, ktorým bol opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu
v reštitučnom konaní, ktorého zákonnosť mal preskúmať podľa ustanovení tretej hlavy piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku (rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
rozhodnutiam správnych orgánov), bez ohľadu na to, že navrhovateľ nazval svoje podanie
došlé súdu dňa 24. novembra 2008 žalobou podľa § 247 a nasl. O.s.p. (§ 41 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Podľa § 250m ods. 3 O.s.p. okruh účastníkov v konaní podľa tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku je stanovený ich presným výpočtom bez ohľadu na to, ktorý
z účastníkov podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.
Podľa § 250m ods. 2 O.s.p. návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich
dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný
včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie
neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno
ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.
Podľa § 250p O.s.p., ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je
oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo
ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu
je prípustné.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie
§ 250j ods. 5 platí obdobne.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci
vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo
postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Základným cieľom, respektíve poslaním konania v správnom súdnictve podľa tretej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí
a postupov orgánov verejnej správy, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených
opravným prostriedkom rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Súd však k vlastnému preskúmavaniu zákonnosti správneho rozhodnutia napadnutého
opravným prostriedkom podľa tretej hlavy piatej časti pristúpi až po zistení, že návrh bol
podaný včas, podala ho oprávnená osoba a smeruje proti takému rozhodnutiu správneho
orgánu, ktoré preskúmaniu podlieha, a po odstránení všetkých nedostatkov návrhu, ktoré
bránia jeho vecnému vybaveniu (§ 250p O.s.p.).
Nesprávnym právnym posúdením veci sa chápe podradenie skutkového stavu
pod právnu normu, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, ktoré zo zisteného skutkového
stavu vyplývajú. V praxi sú to prípady, kedy súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce
aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne vyložil, a napokon i prípad, kedy súd
právnu normu aj správne vyložil, ale ju na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval.
Krajský súd prejednávanú vec posúdil podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku, hoci mal na vec aplikovať ustanovenia tretej hlavy piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku.
Na tieto vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadol odvolací súd z úradnej
povinnosti, pretože mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
Krajský súd navyše svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.).
Skutková a právna časť odôvodnenia napadnutého rozsudku sa obmedzuje len
na konštatovanie zistení z administratívneho spisu, ich rekapituláciu, citáciu zákonných
ustanovení, pričom však súd dostatočne a zrozumiteľne neuviedol vzťah medzi citovanými
právnymi predpismi a skutkovými zisteniami. Hoci vytkol vady podaného opravného
prostriedku, súd sa nevysporiadal s námietkami v ňom uvedenými, najmä tvrdením
navrhovateľa, že preskúmavané rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a taktiež je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Takéto rozhodnutie súdu
nemožno považovať za správne a vydané v súlade so zákonom, pretože ním bola účastníkovi
konania odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na uvedené skutočnosti odvolaním
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221
ods. 1 písm. h), f) a ods. 3 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní krajský súd vec znovu prejedná v medziach podaného opravného
prostriedku, preskúma zákonné predpoklady konania a až po zistení, že tieto boli naplnené,
dôsledne sa vysporiada i s ďalšími námietkami navrhovateľa a o opravnom prostriedku opäť
rozhodne, svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne
i o náhrade trov tohto konania (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p.).
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 24. novembra 2010
JUDr. Jana H e n č e k o v á, P h D., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová