Najvyšší súd  

2 Sžo 31/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Pozemkové spoločenstvo Urbárne lesy a pasienky, zastúpeného JUDr. I. S, advokátom, proti odporcovi Obvodný pozemkový úrad Malacky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.j. 2171/92, zn. OPÚ 2008/5033/109-24/07 zo dňa   28. augusta 2008, o odvolaní navrhovateľa

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S 222/2008-35 zo dňa 29. septembra 2009,

takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.  

3S 222/2008-35 zo dňa   29. septembra 2009   z r u š u j e a vec mu   v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. septembra 2009, č.k. 3S 222/2008-35

„zamietol žalobu“ žalobcu – navrhovateľa s tým, že náhradu trov konania mu nepriznal.

Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správneho orgánu, ktorý mu

predchádzal, boli z hľadiska vymedzenia žalobných dôvodov v súlade so zákonom.  

Po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru,  

že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie

napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru krajského súdu sa žalovaný vo svojom rozhodnutí

vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a správne zistil skutkový stav veci. Súd  

sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že po zosumarizovaní jednotlivých dokladov

zistil výsledný podiel majetku bývalých urbárnikov, na ktorý bol oprávnenými osobami uplatnený nárok a ktorý predstavuje v PKV č. X. k.ú. K. čiastku 1746010/4530960,   t.j.

38,54%. Na zvyšný podiel 2784950/4530960, t.j. 61,64% nebol uplatnený reštitučný nárok,

resp. žiadatelia uvedení v bode I.B rozhodnutia č. OPU 2008/533/109-24/07 nespĺňajú

podmienky ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov

k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a § 37 ods. 1 a 2,

§ 42a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách v znení neskorších predpisov.

Krajský súd poukázal i na to, že žalovaný niekoľkokrát predĺžil žalobcovi lehotu na

doplnenie dokladov k uplatnenému reštitučnému nároku, no tento i napriek predĺženiu lehôt

nepredložil všetky potrebné doklady. V napadnutom rozhodnutí žalovaný presne a menovite

označil osoby, ktorým chýbali   doklady, a uviedol aké. Mal za to, že žalovaný presne

a zrozumiteľne uviedol všetky skutočnosti, ktoré ho viedli k vydaniu predmetného

rozhodnutia.

Krajský súd poukázal aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vyslovený vo veci sp.zn. 4Sž 103/2004, podľa ktorého v správnom súdnictve prejednávajú

súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola

na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.), pričom žalobcovi

z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. vyplýva   zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných

náležitostí (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie

napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí a musí

poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.

  Krajský súd uviedol, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec

žalobcom vymedzený v žalobe. Ide o zásadu, ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p.

a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe

podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady predstavujú

veci, v ktorých súd zistí, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým

musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namieta (§ 250j

ods. 3 O.s.p.).

Ďalej krajský súd dôvodil tým, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je

vyhľadávať za účastníka konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu,

ktoré majú tvoriť obsah žaloby a zároveň určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom. Rovnako nie je úlohou súdu nahrádzať činnosť správnych orgánov,  

alebo preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány  

pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné právne predpisy.

O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. vzhľadom na žalobcov

neúspech v konaní.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca - navrhovateľ. Žiadal

ho zmeniť tak, že preskúmavané rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Malackách

zo dňa   28. augusta 2008 sa   ruší a vec sa vracia správnemu orgánu na ďalšie konanie

a rozhodnutie. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu a namietal, že v konaní správneho

orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a súčasne správny

orgán vec nesprávne právne posúdil. Pokiaľ správny orgán mal za preukázané, že oprávnené

osoby spoločne nemajú viac ako 50% podielov na celom uplatnenom nároku, nemal konať  

so spoločným zástupcom, ale v súlade so Správnym poriadkom mal konať s jednotlivými

oprávnenými osobami. Oprávnené osoby označené pod bodom A/ napadnutého rozhodnutia

správneho orgánu by nemali znášať následky za to, že aj keď všetko splnili v zmysle

reštitučného zákona, všetky spolu nemajú 50% podiel na uplatnených nehnuteľnostiach.

Osoby, ktoré splnili všetky zákonom požadované povinnosti nemôžu byť ukrátené na svojich

právach tým, že iné subjekty si svoje povinnosti nesplnili. Navyše, ani pri maximálnej snahe

sa oprávneným osobám nemusí podariť dosiahnuť požadovaný viac ako 50% podiel na celom

uplatnenom nároku. Súd sa touto namietanou skutočnosťou nezaoberal, len konštatoval súlad

rozhodnutia ako aj postupu správneho orgánu so zákonom.

Vo vzťahu k účastníkom správneho konania uvedeným v bode I.B preskúmavaného

rozhodnutia správny orgán nedôvodne neakceptoval predložené dedičské rozhodnutia,  

či notárske osvedčenia o vydržaní.

Správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom

rozhodnutí. Mal za to, že správne zistil skutkový stav veci a po zosumarizovaní jednotlivých

dokladov zistil výsledný podiel majetku bývalých urbárnikov, na ktorý bol oprávnenými

osobami uplatnený nárok a ktorý predstavuje v PKV č. X., k.ú. K. čiastku 1746010/4530960,

t.j. 38,54%. Na zvyšný podiel 2784950/4530960, t.j. 64,46% nebol uplatnený reštitučný

nárok, respektíve žiadatelia uvedení v bode I.B rozhodnutia č.j. 2171, zn. OPÚ 2008/5033/109-24/07   nespĺňajú podmienky ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991

Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení

neskorších predpisov a § 37 ods. 1 a 2, § 42a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových

úpravách v znení neskorších predpisov.

K tvrdeniu navrhovateľa, že správny orgán mal po zistení, že oprávnené osoby nemajú

spoločne viac ako 50% podielov na celom uplatnenom nároku, nemal konať so spoločným

zástupcom, ale priamo s jednotlivými oprávnenými osobami, žalovaný správny orgán

poukázal na § 17 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) s tým,

že v súlade s citovaným zákonným ustanovením postupoval, a uvedené tvrdenie žalobcu  

sa teda nezakladá na pravde. Za subjektívne označil tvrdenie žalobcu, že ani pri maximálnej

snahe sa nemusí podariť dosiahnuť požadovaný viac ako 50% podiel, pričom príkladmo

uviedol zo v súčasnosti riešených reštitučných nárokov uplatnených pozemkovými

spoločenstvami. Okrem iného poukázal na skutočnosť, že zoznam pôvodných vlastníkov

a oprávnených osôb vypracováva a správnemu orgánu predkladá daná urbárska spoločnosť

a správny orgán teda nezodpovedá za správnosť údajov uvedených v tomto zozname.

Zástupcovia spoločenstva predložili správnemu orgánu niekoľko zoznamov pôvodných

vlastníkov a oprávnených osôb, kde v jednom zozname na PKV X. bol uplatnený reštitučný

nárok a v druhom zozname reštitučný nárok uplatnený nebol. Správny orgán mal snahu

vyhovieť reštituentom v čo najväčšej miere a pri riešení uplatneného nároku boli zapracované

oba zoznamy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného

odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250l

ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu nemožno považovať za vecne

správny, a to pre hrubé procesné pochybenie.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými  

sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb,

ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo

dotknuté (§ 244 ods.1, 2 O.s.p.).

V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku

(rozhodovanie   o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje

v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach

ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť

tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predpokladom postupu súdu podľa druhej

hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu

vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných

prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.).

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných

prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov súd postupuje  

podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250l ods. 1

O.s.p.). Súd v tomto prípade vystupuje priamo ako odvolacia inštitúcia proti rozhodnutiu

orgánu verejnej správy.

Predmetom konania v danom prípade je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

odporcu vydaného v reštitučnom konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení nehorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“ alebo „zákon o pôde“).

  Proti rozhodnutiu pozemkového úradu o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti,

o zriadení alebo zrušení vecného bremena na prevádzanej nehnuteľnosti,   o uložení iného

opatrenia na ochranu životného prostredia alebo dôležitých záujmov iných vlastníkov a proti

rozhodnutiu, ktoré je podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri

nehnuteľností možno podať opravný prostriedok na súd (§ 9 ods. 7 zákona č. 229/1991 Zb.).

V predmetnej veci krajský súd ako súd prvého stupňa mal konať a rozhodovať  

o návrhu navrhovateľa, ktorým bol opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu

v reštitučnom konaní, ktorého zákonnosť mal preskúmať podľa ustanovení tretej hlavy piatej

časti Občianskeho súdneho poriadku (rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti

rozhodnutiam správnych orgánov), bez ohľadu na to, že navrhovateľ nazval svoje podanie

došlé súdu dňa 24. novembra 2008 žalobou podľa § 247 a nasl. O.s.p. (§ 41 ods. 2 O.s.p.

v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Podľa § 250m ods. 3 O.s.p. okruh účastníkov v konaní podľa tretej hlavy piatej časti

Občianskeho súdneho poriadku je stanovený ich presným výpočtom bez ohľadu na to, ktorý

z účastníkov podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.

Podľa § 250m ods. 2 O.s.p. návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich

dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný

včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie

neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno

ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.

Podľa § 250p O.s.p., ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je

oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo  

ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému

vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu

je prípustné.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým

preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie  

§ 250j ods. 5 platí obdobne.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa

nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu  

a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci

vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo

postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Základným cieľom, respektíve poslaním konania v správnom súdnictve podľa tretej

hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí  

a postupov orgánov verejnej správy, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených

opravným prostriedkom rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Súd však k vlastnému preskúmavaniu zákonnosti správneho rozhodnutia napadnutého

opravným prostriedkom podľa tretej hlavy piatej časti pristúpi až po zistení, že návrh bol

podaný včas, podala ho oprávnená osoba a smeruje proti takému rozhodnutiu správneho

orgánu, ktoré preskúmaniu podlieha, a po odstránení všetkých nedostatkov návrhu, ktoré

bránia jeho vecnému vybaveniu (§ 250p O.s.p.).

Nesprávnym právnym posúdením veci sa chápe podradenie skutkového stavu  

pod právnu normu, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, ktoré zo zisteného skutkového

stavu vyplývajú. V praxi sú to prípady, kedy súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce

aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne vyložil, a napokon i prípad, kedy súd

právnu normu aj správne vyložil, ale ju na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval.

Krajský súd prejednávanú vec posúdil podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

Občianskeho súdneho poriadku, hoci mal na vec aplikovať ustanovenia tretej hlavy piatej

časti Občianskeho súdneho poriadku.

Na tieto vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadol odvolací súd z úradnej

povinnosti, pretože mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Krajský súd navyše svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

Skutková a právna časť odôvodnenia napadnutého rozsudku sa obmedzuje len  

na konštatovanie zistení z administratívneho spisu, ich rekapituláciu, citáciu zákonných

ustanovení, pričom však súd dostatočne a zrozumiteľne neuviedol vzťah medzi citovanými

právnymi predpismi a skutkovými zisteniami. Hoci vytkol vady podaného opravného

prostriedku, súd sa nevysporiadal s námietkami v ňom uvedenými, najmä tvrdením

navrhovateľa, že preskúmavané rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci a taktiež je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Takéto rozhodnutie súdu

nemožno považovať za správne a vydané v súlade so zákonom, pretože ním bola účastníkovi

konania odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na uvedené skutočnosti odvolaním

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221

ods. 1 písm. h), f) a ods. 3 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní krajský súd vec znovu prejedná v medziach podaného opravného

prostriedku, preskúma zákonné predpoklady konania a až po zistení, že tieto boli naplnené,

dôsledne sa vysporiada i s ďalšími námietkami navrhovateľa a o opravnom prostriedku opäť

rozhodne, svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne

i o náhrade trov tohto konania (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p.).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 24. novembra 2010

  JUDr. Jana H e n č e k o v á,   P h D., v.   r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová