Najvyšší súd  

2Sžo/3/2012

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: AD PROPERTY, spol.   s.r.o., Vajnorská 11, Bratislava, zast. Mgr. Viktorom Mišíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká 1 proti žalovanému: Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného   č. SK/1167/99/2011 zo dňa 12.7.2011, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 187/2011-24 zo dňa 1.12.2011, čo do trov konania, takto  

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave   č. k. 1S 187/2011-24 zo dňa 1.12.2011   m e n í v napadnutej časti tak, že žalovaný   je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 84,54 €   v lehote 3 dní na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Viktora Mišíka, advokáta so sídlom v Bratislave, Zámocká 1.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.  

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave konanie vo veci zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd rozhodol o zastavení konania z dôvodu, že zanikol predmet súdneho prieskumu, v konaní preto nemožno pokračovať a bolo potrebné konanie vo veci zastaviť. O trovách konania rozhodol krajský súd v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., pretože v prípade zastavenia konania nemá žiaden z účastníkov právo na ich náhradu.

Proti uzneseniu krajského súdu podal odvolanie žalobca proti výroku o trovách konania a poukázal na to, že žalovaný správny orgán svojím konaním t. j. zrušením napadnutého rozhodnutia v mimoodvolacom konaní už po podaní žalobného návrhu zavinil, že sa konanie muselo zastaviť a z tohto dôvodu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd mal žalobcovi priznať náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby spolu vo výške 84,54 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojení   s ust. § 250ja Občianskeho súdneho poriadku preskúmal napadnuté uznesenie v napadnutej časti a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, a preto uznesenie krajského súdu v napadnutej časti o trovách konania zmenil v zmysle   ust. § 220 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.

Odvolací súd zistil, že žalobca sa svojím žalobným návrhom zo dňa 20. septembra 2011, ktorý došiel Krajskému súdu v Bratislave dňa 27. septembra 2011, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č.: SK/1167/99/2011 zo dňa 12.7.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj č. P/0368/01/2010 zo dňa 27.9.2010, ktorým inšpektorát uložil žalobcovi peňažnú pokutu vo výške 500 € a to pre porušenie povinnosti podľa ust. § 18 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa.

Následne žalovaný, keď zistil, že vo veci existujú dôvody na mimoodvolacie konanie v zmysle § 65 a nasl. zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodnutím v mimoodvolacom konaní zo dňa 24. októbra 2011 č. SK/1167/99/2010 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.7.2011, ktoré bolo napadnuté žalobou a rovnako zrušil i rozhodnutie Inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj zo dňa 27.9.2010. V zmysle ust. § 65 ods. 1 zákona o správnom konaní môže rozhodnutie, ktoré   je právoplatné, z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý vydal toto rozhodnutie.

Ako vyplýva zo spisového materiálu, odvolací súd zistil, že v mimoodvolacom konaní žalovaný dospel k záveru, že v danom prípade nebolo voči žalobcovi postupované v súlade   so zákonom, pretože správnemu orgánu uplynula zákonom stanovená lehota na vyvodenie zodpovednosti voči žalobcovi za zistené porušenie zákona.

V danom prípade správne postupoval krajský súd, keď zastavil preskúmavacie konanie vo veci, nakoľko skutočne predmet súdneho prieskumu zanikol, keďže v mimoodvolacom konaní došlo k zrušeniu oboch správnych rozhodnutí vydaných v inštančnom postupe.

Pokiaľ sa však týka uznesenia krajského súdu v napadnutej časti o trovách prvostupňového konania, tak v tejto časti dáva odvolací súd za pravdu žalobcovi, že   pri rozhodovaní o trovách konania mal krajský súd vzhľadom na skutkové a právne dôvody daného prípadu (výsledok mimoodvolacieho konania) aplikovať na danú vec nie ust. § 146 ods. 1 písm. c/, ale ust. § 146c ods. 2 veta prvá O.s.p..

Podľa § 146c ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Vzhľadom na uvedené ust. § 146c ods. 2 veta prvá O.s.p. s prihliadnutím na výsledok mimoodvolacieho konania, bolo potom potrebné uznesenie krajského súdu v napadnutej časti zmeniť v zmysle ust. § 220 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a zaviazať žalovaného k náhrade trov konania, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s tým, že ho vo veci zastupoval advokát.

Právny zástupca žalobcu Mgr. Viktor Mišík si uplatnil trovy prvostupňového konania vo výške 84,54 € a to za 2 úkony právnej služby a to prevzatie právneho zastúpenia a podanie na krajský súd 2x 34,86 € + 2x 7,41 € režijný paušál. Takto uplatnené trovy konania   sú v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. a preto ich odvolací súd žalobcovi priznal.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, 2 a § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.. Žalobca si v odvolacom konaní náhradu trov konania neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 31. januára 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

  predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth