Najvyšší súd
2Sžo/29/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa
Milučkého, v právnej veci žalobcu: A. B., bytom v T., právny zástupca: JUDr. Ľudovít
Krúpa, advokát, so sídlom v Bratislave, Grösslingova ul. č. 6-8, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. p.: SLV-PS-OK-127/2010 z 25. novembra 2010,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S 360/2010-57
z 27. apríla 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2 S 360/2010-57 z 27. apríla 2011 p o t v r d z u j e.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 130,91 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ľudovíta Krúpu do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2 S 360/2010-57 z 27. apríla 2011 zrušil
podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnutie
žalovaného Č. p.: SLV-PS-PK-127/2010 z 25. novembra 2010 ako aj personálny rozkaz
ministra vnútra Slovenskej republiky č. 378 zo 16. júla 2008, ktorým bol žalobca prepustený
zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon
o štátnej službe“).
Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že prepustenie
žalobcu bolo zrealizované personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 378 zo 16. júla 2008,
ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. l písm. e) zákona o štátnej službe prepustený
zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru s tým, že služobný pomer končí dňom
doručenia tohto rozhodnutia. Dôvodom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru bola
skutočnosť, že žalobca v určený deň nastúpil do služby pod vplyvom zakázaných návykových
látok. Tento fakt mal žalovaný preukázaný z toxikologického rozboru vzorky žalobcovho
biologického materiálu - moču.
Z výsledkov toxikologického vyšetrenia Súdnolekárskeho a patologicko-anatomického
pracoviska v Martine zo dňa 21.5.2008 vyplýva, že vo vzorke moču žalobcu bola metódou
TLC a imunochemickou metódou zistená prítomnosť metamfetamínu a amfetamínu a tiež
metódou TLC v analyzovanej vzorke moču bola zistená prítomnosť kanabinoidov
(rozkladných produktov konope).
Z odborného vyjadrenia Kriminálneho a expertízneho ústavu Policajného zboru zo 16.6.2008 č.p.: PPZ-5132KEU-BA-EXP-2008 vyplýva, že: "... vo vzorke moču
nstržm. A. B. bola metódou TLC a imunochemickou metódou zistená prítomnosť
metamfetamínu a amfetamínu. Ďalej bola metódou TLC v analyzovanej vzorke moču zistená
prítomnosť rozkladných produktov konope (kanabinoidov), ktorá ale nebola ďalej potvrdená
imunochemickým vyšetrením moču, ktoré bolo vykonané. Dovoľujeme si upozorniť, že každý pozitívny screeningový výsledok (metódy TLC, imunochemické metódy) sa musí potvrdiť
identifikačnou metódou (plynová chromatografia s hmotnostným detektorom), aby bol
vylúčený možný falošne pozitívny výsledok z orientačnej skúšky... ".
O rozklade žalobcu proti uvedenému personálnemu rozkazu rozhodol žalovaný
rozhodnutím Č. p.: SLV-806/PK-2008 z 23. septembra 2008 tak, že tento rozklad zamietol
a napadnutý personálny rozkaz potvrdil. Na základe podanej žaloby o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2 Sžo 32/2010
z 18. augusta 2010 zmenil zamietajúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, že
rozhodnutie žalovaného Č. p.: SLV-806/PK-2008 z 23. septembra 2008 zrušil a vec vrátil
správnemu orgánu na ďalšie konanie. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že pokiaľ dôvodom
na prepustenie žalobcu mal byť výkon štátnej služby pod vplyvom zakázaných návykových
látok, tak táto skutočnosť mala byť jednoznačne preukázaná. NS SR poukázal na pochybenia
správneho orgánu pri dokazovaní a uzavrel, že žalovaný nepostupoval správne, keď potvrdil
prvostupňové rozhodnutie pokiaľ ide o dôvod prepustenia žalobcu bez toho, aby sa
uvedenými skutočnosťami zaoberal a naznačené nedostatky v zisťovaní skutkového stavu
odstránil. Súd odmietol tvrdenia žalovaného, že správanie žalobcu po tom, ako mu bol
oznámený pozitívny výsledok a najmä jeho meniace sa výpovede týkajúce sa spôsobu, akým
sa mu mohli omamné látky dostať do tela, nasvedčuje tomu, že vylúčenie zo služobného
pomeru bolo dôvodné, pretože tieto nepredstavovali dôvod prepustenia. Dôvodom prepustenia
bolo nastúpenie do služby pod vplyvom zakázaných návykových látok a táto skutočnosť
nebola preukázaná zákonným spôsobom.
Po vrátení veci na ďalšie konanie žalovaný o rozklade opätovne rozhodol a to
napadnutým rozhodnutím z 25. novembra 2010, ktorý je predmetom súdneho prieskumu
v tomto konaní tak, že rozklad zamietol a personálny rozkaz potvrdil. Porušenie služobnej
prísahy žalobcom zvlášť hrubým spôsobom videl v tom, že žalobca vedome konzumoval
omamnú látku patriacu do I. skupiny omamných látok, bol vedome prítomný v priestoroch,
kde sa táto omamná látka fajčí, pričom ako príslušník PZ nevykonal na odhalenie páchanej
trestnej činnosti žiadne opatrenia.
Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že by žalovaný nerešpektoval právny
názor vyslovený Najvyšším súdom SR v jeho rozsudku, keďže žalovaný po opätovnom
zhodnotení dôkazov dospel k záveru, že sa nestotožňuje s konštatovaním prvostupňového
orgánu o tom, že žalobca dňa 22.4.2008 nastúpil do výkonu štátnej služby a túto vykonával
pod vplyvom amfetamínu, metamfetamínu a cannabis, ktoré sú podľa prílohy č. 1 k zákonu
č. 139/1998 Z. z. zaradené do II. skupiny psychotropných látok a do I. skupiny omamných látok, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že pozitívny výsledok nebol potvrdený identifikačnou
metódou, aby bol vylúčený možný falošný pozitívny výsledok z orientačnej skúšky. Odvolací
orgán teda mal za to, že pozitívny výsledok z odobratej vzorky moču u žalobcu v súčasnosti
už nie je možné overiť za použitia identifikačnej metódy (plynová chromatografia
s hmotnostným detektorom).
Krajský súd poukázal na to, že z § 194 ods. 1 vety prvej zákona o štátnej službe
vyplýva, že rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí v ňom byť uvedený
dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné. Je nepochybné, že
podľa personálneho rozkazu ministra vnútra č. 378 bol žalobca prepustený podľa § 192 ods. 1
písm. e) zákona o štátnej službe z dôvodu zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy
a služobnej povinnosti tým, že štátnu službu vykonával 22. apríla 2008 pod vplyvom
omamných látok patriacich do II. skupiny psychotropných a I. skupiny omamných látok,
ktorú skutočnosť mal správny orgán za preukázanú toxikologickýrn vyšetrením biologického
materiálu žalobcu.
Preskúmavané rozhodnutie žalovaného o rozklade z 25. novembra 2010, napriek tomu,
že sa opiera o totožné ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe, však označuje
za dôvod prepustenia zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívajúce v tom, že
odvolateľ nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď vedome konzumoval
omamnú látku patriacu do I. skupiny omamných látok, bol vedome prítomný v priestoroch, kde sa táto omamná látka fajčí, pričom ako príslušník PZ nevykonal na odhalenie páchanej
trestnej činnosti žiadne opatrenia. Žalovaný tvrdil, že dôvod prepustenia je špecifikovaný
v § 192 ods. 1 písm. e) zákona a tento dôvod sa počas celého konania vedeného u žalovaného
nezmenil. V návrhu na prepustenie žalobcu, ako aj v personálnom rozkaze o jeho prepustení
a tiež aj v napadnutom rozhodnutí sa síce vždy uvádza § 192 ods. 1 písm. e) zákona, avšak
podľa názoru krajského súdu žalovaný extenzívnym výkladom svojho práva v odvolacom
konaní nebyť viazaný závermi prvostupňového konania, dospel k záveru, že je oprávnený
rozhodnúť o prepustení žalobcu z akéhokoľvek dôvodu, ak sa odvolá na totožné zákonné
ustanovenie.
Krajský súd zdôraznil, že odvolacie konanie je založené na apelačnom princípe
a žalovaný ako druhostupňový orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci, pričom nie je
viazaný závermi prvostupňového orgánu a samostatne hodnotí vec zo skutkovej a právnej
stránky. V rámci odvolacieho konania však podľa názoru krajského súdu nemožno
rozhodovať o veci ako o novej veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania orgánu prvého
stupňa. Podľa názoru krajského súdu žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil odlišným konaním žalobcu. Žalovaný samozrejme po opätovnom vyhodnotení zhromaždených dôkazov
mohol dospieť k iným skutkovým záverom, k akým dospel prvostupňový orgán, no potom
mal, podľa názoru krajského súdu, v danom prípade personálny rozkaz zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Predmet konania sa síce nezmenil, ale
došlo k zmene dôvodu, v ktorom správne orgány videli porušenie služobnej prísahy zvlášť
hrubým spôsobom.
Krajský súd sa v tomto smere stotožnil s názorom žalobcu, že je základnou črtou
právneho štátu, aby osoba, o ktorej právach a povinnostiach sa má rozhodovať a ktorej sa
kladie za vinu určitý skutok s následkom straty práce, mala od počiatku označený dôvod
prepustenia (výpovede, okamžitého skončenia zamestnaneckého pomeru) a aby tento dôvod
nemohol nadriadený subjekt svojvoľne v budúcnosti meniť. Aj dôvod výpovede v pracovno-
právnych vzťahoch musí byť jednoznačne skutkovo a právne špecifikovaný a v prípade
služobného pomeru musí byť aj dôvod zakladajúci prepustenie jednoznačne špecifikovaný.
Krajský súd zdôraznil, že pokiaľ došlo u žalobcu k pochybeniu, mal byť prepustený,
ale zo skutkovo a právne jedinečného dôvodu alebo súboru dôvodov, ktorý má byť odlíšiteľný
od ostatného konania. Ak žalovaný zistil nový skutok odôvodňujúci prepustenie žalobcu, malo sa začať nové konanie, resp. s týmto novým dôvodom mal oboznámiť aj žalobcu. Že sa
jedná o iný dôvod prepustenia je zrejmé aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa
ktorého dôvod prepustenia žalobcu vznikol najskôr 6. júna 2008, kedy mal žalobca doznať
konzumáciu omamných látok. Dôvodom teda už nebol nástup do služby v deň 22. apríla
2008 pod vplyvom omamných látok.
Podľa názoru krajského súdu, v prípade, ak by žalovaný nezmenil dôvod prepustenia
žalobcu zo služobného pomeru, súd by sa stotožnil s jeho argumentáciou ohľadne plynutia
zákonom stanovených lehôt, či už subjektívnej alebo objektívnej, ktoré by boli v plnom
rozsahu dodržané. Keďže však, ako to sám žalovaný uvádza, dôvod prepustenia žalobcu
vznikol najskôr dňa 6. júna 2008, kedy mal žalobca vo svojom vyjadrení doznať konzumáciu
omamných látok a tento dôvod sa objavil prvýkrát až v druhostupňovom rozhodnutí
žalovaného z 25. novembra 2010, keďže prvostupňový správny orgán sa týmto dôvodom
vôbec nezaoberal, došlo podľa názoru krajského súdu k preklúzii práva.
Ďalšie námietky žalobcu už neboli podľa názoru krajského súdu pre rozhodnutie
relevantné, keďže napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovaného bolo zrušené z dôvodu,
že žalovaný v ňom zaviedol nový dôvod prepustenia žalobcu, ako bol dôvod prepustenia
uvedený v prvostupňovom rozhodnutí a prvostupňové rozhodnutie bolo zrušené najmä preto,
ako aj sám žalovaný uviedol, že pozitívny výsledok z odobratej vzorky moču už v súčasnosti nie je možné overiť z dôvodu jej neexistencie, a preto sa žalovaný nestotožnil s dôvodom
prepustenia žalobcu, ktorý uviedol prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí.
Pre úplnosť krajský súd dodal, že žalovaný pochybil aj pri doručovaní napadnutého
rozhodnutia, keď toto nebolo doručené aj právnemu zástupcovi žalobcu.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne, nakoľko
podľa jeho názoru krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Zopakoval svoje námietky uvádzané už vo vyjadrení k žalobe, pokiaľ ide o oprávnenie
odvolacieho správneho orgánu, že žiadne skutočnosti nebránili tomu, aby po opätovnom
vyhodnotení zhromaždených dôkazov, s ktorými sa mohol oboznámiť aj žalobca, nemohol
dospieť k iným skutkovým záverom, že odvolací orgán nie je viazaný skutkovými zisteniami
prvostupňového správneho orgánu, že v odvolacom konaní môže ísť správny orgán aj
nad rámec dôvodov uvedených v odvolaní, avšak nemôže rozhodovať o veci ako o novej,
ktorá nebola predmetom rozhodovania orgánu prvého stupňa a že žalobca bol prepustený z rovnakého dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe. Tiež tvrdil, že
prekluzívna lehota uplynúť nemohla, nakoľko žalobca sa doznal ku konzumácii omamných
látok 6. júna 2008 a personálny rozkaz mu bol doručený 20. júla 2008.
Žalobca vo svojom vyjadrení z 30. júna 2011 žiadal rozsudok krajského súdu ako
vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že v prípade prepustenia policajta zo služobného
pomeru z dôvodov uvedených v § 192 zákona o štátnej službe, právny dôvod spolu
so skutkovým dôvodom tvoria a musia tvoriť právnu jednotu - jedinečné a od iného
jednoznačne odlíšiteľné konanie alebo nekonanie, ktoré spadá do zákonného rámca § 192
ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe, a ktoré musí jednoznačne vyplývať z textu
rozhodnutia, a ktoré je zároveň náležite preukázané jasne označenými dôkazmi. To potvrdzuje
aj žalovaným citované rozhodnutie NS SR z uznesenia ÚS SR č. k. I. ÚS 105/06-45 ÚS (str. 5
odvolania), t.j. že práve skutková veta, spolu s právnou vetou podľa § 192 ods. l cit. zákona,
je neopomenuteľnou náležitosťou dôvodu prepustenia v zmysle § 194 ods. 1 zákona o štátnej
službe, a zároveň ním je vymedzený aj predmet správneho konania. Podľa názoru žalobcu
skutková veta je termín predovšetkým zaužívaný v trestnom procese, a rozumie sa ním
označenie skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením
iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo odôvodnené použitie určitej sankcie (napr. § 206 ods. 3, § 235 písm. c/ Trestného poriadku).
Žalovaným citované rozhodnutie rieši formálnu stránku rozhodnutí správneho orgánu
o prepustení, t.j. že skutková veta rozhodnutia nemusí byť formálne uvedená vo výrokovej
časti prepúšťacieho rozhodnutia. Toto však žalobca nikdy nespochybňoval, no žalobca
zotrváva na právnom názore rovnako ako súdy v prejednávanej veci i súdy v predošlých
citovaných veciach, že na požiadavke presnosti popisu konania prepúšťaného policajta (čas,
miesto, spôsob) a jeho odlíšiteľnosti treba v zmysle § 194 ods. 1 zákona o štátnej službe
bezpodmienečne trvať, inak je rozhodnutie nezákonné.
Žalobca opakovane poukázal na to, že podľa Personálneho rozkazu ministra vnútra SR
č. 378 zo 16. júla 2008 i zrušeného rozhodnutia rozkladnej komisie MV SR č.p. SLV-806/PK-
2008 z 23. septembra 2008 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ SR
ku dňu 20. júla 2008 podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe z dôvodu zvlášť
hrubého porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti tým, že štátnu službu vykonával
dňa 22. apríla 2008 pod vplyvom omamných látok patriacich do II. skupiny psychotropných
a 1. skupiny omamných látok, ktorú skutočnosť mal žalovaný za preukázanú toxikologickým
vyšetrením biologického materiálu žalobcu. No nové rozhodnutie žalovaného o rozklade
z 25. novembra 2010, hoci sa opiera o totožné zmocňovacie ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e)
zákona o štátnej službe, označuje za dôvod zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy
spočívajúce v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď
vedome konzumoval omamnú látku patriacu do l. skupiny omamných látok, bol vedome
prítomný v priestoroch, kde sa táto omamná látka fajčí, pričom ako príslušník PZ nevykonal
na odhalenie páchanej trestnej činnosti žiadne opatrenia, ani rozhodnutia. Žalobca zdôraznil,
že hoci po skutkovej stránke sú oba dôvody nesprávne, nepreukázané, a dokonca v spisoch sa
nachádzajú dôkazy o opaku, je na prvý pohľad zrejmé, že ide o dva (resp. viac) časovo,
miestne a spôsobom konania odlišné a vzájomne nezameniteľné dôvody, ktorých dôvodnosť
správny orgán musí preukazovať úplne inými dôkaznými prostriedkami a postupmi, z čoho
podľa názoru žalobcu vyplýva, že druhostupňový správny orgán nepreskúmaval a samostatne
nevyhodnocoval prejednávanú vec zo skutkovej a právnej stránky, ale skutočne rozhodoval
o veci ako o novej veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania orgánu prvého stupňa, čo je
v rozpore jednak s apelačným princípom v správnom konaní ako aj s čl. 2 ods. 2 a čl. 48
ods. 2 Ústavy SR, a s § 192 ods. 5, § 194 ods. l, § 233 a § 238 ods. 1 zákona o štátnej službe.
Taktiež zotrval na svojom názore, že novo uvedený skutok bol v napadnutom
rozhodnutí vymedzený nejasne, nepresne a pokiaľ sa mal stať, ako tvrdí žalovaný, 6. júna
2008, tak prekluzívna objektívna lehota žalovanému márne uplynula 6. júna 2009. Žalobca si uplatnil aj trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci – vyjadrenie k odvolaniu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa
§ 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk,
a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
Rozsudok bol verejne vyhlásený 13. júna 2012 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak
porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho
ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Podľa ods. 5 o prepustení policajta z dôvodov uvedených v ods. 1 písm. d) až g)
možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí
rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť.
Podľa § 194 ods. 1 rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť
v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.
Podľa § 243 ods. 1 odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý
rozhodnutie vydal.
Podľa ods. 2 odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla
do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej
komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní
do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť.
Podľa ods. 3 odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu;
ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
Podľa ods. 4 ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak
odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Podľa ods. 5 odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý
ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti
alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného Č. p.: SLV-PS-PK-
127/2010 z 25. novembra 2010 a personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky
č. 378 zo 16. júla 2008, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ
podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe.
Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia krajského súdu, na zdôraznenie jeho správnosti považuje za vhodné doplniť, že
z vyššie uvedených ustanovení zákona o štátnej službe policajtov vyplýva, že v rozhodnutí
o prepustení zo služobného pomeru policajta musí byť uvedený dôvod prepustenia
so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.
Skutočnosťou, ktorá podľa personálneho rozkazu zakladala dôvod prepustenia žalobcu
bolo nad všetku pochybnosť vykonávanie štátnej služby dňa 22. apríla 2008 pod vplyvom
omamných látok. Z administratívneho spisu žalovaného však vyplýva, že v rozhodnutí, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdené, bola ako dôvod
prepustenia žalobcu zo služobného pomeru uvedená tá skutočnosť, že žalobca nebol čestným
a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď vedome konzumoval omamnú látku patriacu
do l. skupiny omamných látok, bol vedome prítomný v priestoroch, kde sa táto omamná látka
fajčí, pričom ako príslušník PZ nevykonal na odhalenie páchanej trestnej činnosti žiadne
opatrenia, ani rozhodnutia.
Odhliadnuc od neurčitosti kvalifikácie skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť, ktorá
sama osebe je dôvodom na zrušenie, je napadnuté rozhodnutie žalovaného zmätočné, nakoľko
na str. 5 výslovne uvádza, že: “Po dôslednom vyhodnotení zadovážených dôkazov
predložených do odvolacieho konania, odvolací orgán sa skonštatovaním prvostupňového
orgánu, ktorý uviedol v napadnutom rozhodnutí, že odvolateľ dňa 22.04.2008 nastúpil
do výkonu štátnej služby a túto vykonával pod vplyvom amfetamínu, metamfetamínu
a cannabis...nestotožňuje vzhľadom na tú skutočnosť, že pozitívny výsledok nebol potvrdený
identifikačnou metódou, aby bol vylúčený možný falošný pozitívny výsledok z orientačnej
skúšky.“ Navyše, obidve rozhodnutia uvádzajú síce ten istý formálny dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, spočívajúci v porušení služobnej prísahy alebo služobnej
povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, avšak na rozdielnom skutkovom základe.
Odvolací súd súhlasí s názorom žalovaného, že odvolací orgán nemôže rozhodovať
o veci ako o novej, ktorá nebola predmetom rozhodovania orgánu prvého stupňa, avšak
poukazuje na to, že práve tohto pochybenia sa žalovaný dopustil, keďže v odvolacom konaní
ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej disciplíny v zmysle § 192 ods. 1
písm. e) zákona o štátnej službe posúdil diametrálne odlišné správanie sa žalobcu, ktorým sa
správny orgán prvého stupňa vôbec nezaoberal, čím de facto rozhodoval o veci ako o novej.
Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ žalovaný dospel k iným skutkovým záverom,
ako správny orgán prvého stupňa, mal personálny rozkaz zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému
orgánu na nové konanie a rozhodnutie.
Na záver odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že pokiaľ, ako uvádza
žalovaný, sa mal žalobca dopustiť tohto porušenia 6. júna 2008, je zrejmé, že objektívna
prekluzívna lehota uvedená v § 192 ods. 5 zákona o štátnej službe márne uplynula 6. júna
2009.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil
skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalovaného.
Skutočnosti, ktorými žalovaný v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré
žalovaný namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite
vysporiadal.
Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného
prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného nevyhovel a rozsudok
Krajského súdu v Bratislave, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu, ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP, v spojení
s § 224 ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 130,91 € za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie k odvolaniu (123,50 €) a jedenkrát režijný paušál (7,41 €).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave dňa 13. júna 2012
JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth