Najvyšší súd 2 Sžo 289/2008 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: O. K., zastúpená opatrovníkom M. K., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Bratislave, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu odporcu zn.: OPPLH/2003/05141-JKR zo dňa 21. marca 2003, konajúc o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Sp 53/2003-31   zo dňa 14. júla 2005, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave   č.k. 3 Sp 53/2003-31 zo dňa 14. júla 2005 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. 3 Sp 53/2003-31 zo dňa 14. júla 2005 potvrdil rozhodnutie odporcu zn.: OPPLH/2003/05141-JKR zo dňa   21. marca 2003, ktorým bolo rozhodnuté podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 229/1991 Zb.) vo veci reštitučného návrhu M. K., O. K. a povinných osôb: T. B., M. B. tak, že 1/ nepriznal oprávnenej osobe vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedených v PK vložke X., parc. č. 3471/2 roľa, vo výmere 49m2 a parc. č. 2311 záhrada,   vo výmere 3039m2 v katastrálnom území Rača 2/ M. K., O. K., nespĺňa podmienky § 4 ods. 1 zákona.

Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania a predložených dokladov zistil, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, uvedených v rozhodnutí Okresného úradu Bratislava III, OPPLH sp. zn. OPPLH/2003/05141-JKR zo dňa 21. marca 2003 zaniklo rozhodnutím konfiškačnej komisie Bratislava – mesto č. 104/1945 Zb. n. SNR a keďže konfiškácia sa uskutočnila v roku 1945, t.j. pred rozhodnou dobou, ktorú ustanovuje zákon   od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 dospel súd k záveru, že navrhovateľka nespĺňa podmienky uvedené v § 4 ods.1 zákona č. 229/1991 Zb.

Proti tomuto rozsudku navrhovateľka podala odvolanie prostredníctvom opatrovníka M. K. označené ako návrh na obnovu konania. Uviedla, že nesprávnym úradným postupom Okresného úradu Bratislava III došlo k uvedeniu Krajského súdu v Bratislave do omylu v tom, že Okresný úrad Bratislava III do spisu nezaložil listinu o ustanovení opatrovníka pre navrhovateľku vydanú Okresným súdom Bratislava III pod číslom P 4/78 pre M. K. Podľa tejto listiny sa M. K. stal opatrovníkom navrhovateľky O. K. Opatrovník zložil dňa 21. marca 1991 sľub opatrovníka.

Navrhovateľka v zastúpení opatrovníkom sa domáha obnovy konania, nakoľko sú tu skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní.

Krajský súd v Bratislave bol nesprávnym postupom Okresného úradu Bratislava III uvedený do omylu, a tak sa stalo, že navrhovateľka nemohla v spore uplatňovať svoje práva, navrhovať dôkazy a zúčastniť sa samotných pojednávaní.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že k dôvodom na obnovu konania sa nemôže vyjadriť, nakoľko mu nie sú známe skutočnosti a dôkazy, ktoré navrhovateľka bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení   s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2 v spojení s § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2 Sž-o-KS 105/2006- 55 zo dňa 30. januára 2007 bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Bratislave   zo dňa 1. júna 2006 č.k. 3 Sp 53/2003-46, ktorým krajský súd odmietol opravný prostriedok podaný navrhovateľkou, označený ako návrh na obnovu konania s tým, že považoval návrh na obnovu konania z hľadiska ustanovenia § 250s ods. 1 OSP   za neprípustný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že krajský súd mal podanie   zo dňa 4. apríla 2006, označené ako návrh na obnovu konania, posúdiť v súlade   s § 41 ods. 2 OSP podľa obsahu ako odvolanie proti rozsudku v danej veci a predložiť ho na rozhodnutie o odvolaní Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa primárne zaoberal otázkou okruhu účastníkov konania pred krajským súdom, nakoľko táto skutočnosť by mohla mať vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

V predmetnej právnej veci ide o rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktoré nenadobudli právoplatnosť (§ 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 5 ods. 5 zákona č. 503/2003 Z.z.). Okruh účastníkov v tomto konaní je osobitne upravený v ustanovení § 250m ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého sú účastníkmi súdneho konania tí, ktorí sú nimi v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.

Odvolací súd pri určení okruhu účastníkov konania vychádzal z rozhodnutia odporcu zn.: OPPLH/2003/05141-JKR zo dňa 21. marca 2003, kde účastníkmi konania boli nasledovné subjekty:

- M. K. ako oprávnená osoba,

- O. K. ako oprávnená osoba,

- T. B. ako povinná osoba,

- M. B. ako povinná osoba.

Preto účastníkmi konania pred krajským súdom mali byť M. K., O. K., T. B. a M. B. Krajský súd v Bratislave však konal len s O. K., aj to len s opatrovníkom A. K., ktorého súd ustanovil navrhovateľke uznesením zo dňa 14. júna 2005, č.k. 3 Sp 53/20033-28a, nekonal s oprávnenou osobou M. K. a povinnými osobami T. B. a M. B. Uvedeným účastníkom súd odňal možnosť konať pred súdom.

Navrhovateľka bola pozbavená spôsobilosti k právnym úkonom uznesením Okresného súdu v Bratislave zo dňa 26. januára 1948, č.k. 18 P 179/48 a jej opatrovníkom je jej synovec M. K.. Krajský súd mal konať práve s týmto opatrovníkom za navrhovateľku, ktorá sama v konaní vystupovať nemohla. Pokiaľ to krajský súd pred vydaním rozsudku vo veci samej opomenul, odňal možnosť účastníkovi konania pred súdom konať.

Krajský súd v Bratislave opravným uznesením č.k. 3 Sp 53/2003-59 zo dňa   18. júla 2007 opravil záhlavie svojho rozhodnutia č.k. 3 Sp 53/2003-31 zo dňa   14. júla 2005 tak, že záhlavie rozhodnutia má byť nasledovné: „Krajský súd v Bratislave rozhodol v právnej veci navrhovateľky O. K., zast. opatrovníkom M. K.,“..... „za účasti T. B., a K. a.s.“....

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní došlo k zrejmej nesprávnosti v určení opatrovníka a v opomenutí ďalších účastníkov konania. Preto súd v súlade   s § 164 OSP opravil označenie účastníkov konania v záhlaví uvedeného rozsudku.

Uvedené uznesenie krajského súdu bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 8 Sžo 6/2007-68 zo dňa 16. novembra 2007 zrušené s odôvodnením, že postupom podľa ustanovenia § 164 OSP (súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti) avšak nie je možné konvalidovať procesné chyby, ktorých sa dopustil súd pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Nie je možné napraviť procesnú vadu konania, ak niektorému účastníkovi konania bola odňatá možnosť pred súdom konať.

Svojím konaním krajský súd odňal oprávnenie oprávnenej osobe M. K. a povinným osobám T. B. a M. B. možnosť konať pred súdom, v dôsledku čoho nemohli uplatniť tie procesné práva účastníka konania, ktoré im Občiansky súdny poriadok dáva – neboli predvolaní na pojednávanie a nebol im doručený rozsudok krajského súdu, čím im bolo znemožnené podať prípadné odvolanie. Ide o pochybenie krajského súdu, ktoré je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku.

Ďalším procesným pochybením krajského súdu je konanie s navrhovateľkou prostredníctvom opatrovníka ustanoveného súdom na základe uznesenia zo dňa   14. júna 2005, č.k. 3 Sp 53/2003-28a, nakoľko ako bolo vyššie uvedené jej opatrovníkom bol jej synovec M. K., s ktorým súd nekonal ako s opatrovníkom navrhovateľky.  

Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že krajský súd svojím konaním odňal uvedeným účastníkom (O. K., zast. M. K. opatrovníkom, M. K., T. B. a M. B.) možnosť konať pred súdom, a preto zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 13 Sp 3/53/2003-31 zo dňa 14. júla 2005 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, § 221 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

V ďalšom konaní rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 23. septembra 2009

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová