Najvyšší súd 2 Sžo 275/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: M. K., proti žalovanému: Katastrálny úrad v Nitre, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co 1/2008-3/Zv zo dňa 11. apríla 2008, konajúc o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. septembra 2008, č.k. 11 S 66/2008-23, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 11 S 66/2008-23 zo dňa 30. septembra 2008 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým uznesením zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 OSP vo veci podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu, vzhľadom k tomu, že žalobkyňa neodstránila nedostatok povinného zastúpenia i napriek výzve súdu.
Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedla, že listom zo dňa 3. júna 2008 dala súdu súhlas na rozhodnutie bez pojednávania v zmysle § 250f OSP, z čoho analogicky vyplýva, keďže sa pojednávania nemieni zúčastniť, že na pojednávanie nevyslala ani prípadného najatého advokáta, pričom je to jej dobrovoľné rozhodnutie vzdať sa výhody účasti advokáta. Zároveň žiadala, aby súd svoje rozhodnutie prehodnotil a rozhodol vo veci podanej žaloby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal vec podľa § 246c OSP v spojení s § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 OSP prejednal odvolanie žalobkyne a ustálil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Podľa § 250a OSP žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná, to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach žiadateľov o priznanie postavenia utečenca.
V prejednávanej veci došlo k zastaveniu konania podľa § 250d ods. 3 OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že krajský súd žalobkyňu vyzval uznesením č.k. 11 S 66/2008-14 zo dňa 23. mája 2008, aby v lehote 20 dní odstránila vady žaloby a predložila súdu plnú moc udelenú advokátovi na zastupovanie v tomto konaní, a to originál alebo overenú kópiu. Zároveň žalobkyňu poučil o tom, že ak nebude zastúpená advokátom, konanie bude zastavené. Uznesenie žalobkyňa prevzala dňa 27. mája 2008, a v stanovenej lehote vadu právneho zastúpenie neodstránila.
Krajský súd opakovane vyzval žalobkyňu výzvou zo dňa 12. augusta 2008 na predloženie plnej moci udelenej advokátovi na zastupovanie v konaní s poučením, že v správnom súdnictve je právne zastúpenie žalobkyne zákonná podmienka konania. Vo výzve taktiež poučil žalobkyňu, že pokiaľ si nemôže advokáta zabezpečiť sama, vzhľadom na nízky príjem, a zároveň bude spĺňať zákonné podmienky (výška dôchodku, príjmy z nájmu, nehnuteľnosti a pod.), môže jej súd na základe jej žiadosti bezplatne ustanoviť právneho zástupcu z radov advokátov.
Žalobkyňa opakovane uviedla, že súdu dala súhlas na rozhodnutie bez pojednávania, preto potreba advokáta sa jej javí bezpredmetná. Podľa jej názoru rozhodnutie vo veci je výlučnou záležitosťou súdu a neúčasť advokáta by nemala byť dôvodom na zastavenie konania. Znamená to, že uvedenú zákonnú možnosť nevyužila.
Výzvu prevzala dňa 18. augusta 2008 a v určenej lehote súdu nepredložila splnomocnenie pre zvoleného advokáta.
Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že krajský súd správne rozhodol, keď zastavil konanie vo veci podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa nesplnila zákonnú podmienku povinného zastúpenia, a to i napriek výzve a poučeniu krajského súdu.
Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu považoval za vecne správne a zákonné. Preto postupujúc podľa § 219 OSP odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil.
V odvolacom konaní žalobkyňa nemala úspech, žalovaný si trovy neuplatnil a žiadne mu ani nevznikli, preto o trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods.1 OSP v spojení s § 142 ods.1 OSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 21. januára 2009
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová