2Sžo/26/2012

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu: L.. N.. G. O., trvalé bytom O., ul. V., právne zastúpený advokátom: JUDr. Dorian Merešš, Alžbetina 55, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2839 z 1. apríla 2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 15. marca 2012, č. k. 1S 109/2011-52, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15. marca 2012, č. k. 1S 109/2011-52, p o t v r d z u j e. ? Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 15. marca 2012, č. k. 1S 109/2011- 52 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len,,OSP“) rozhodnutie žalovaného - Personálny rozkaz riaditeľa Personálneho úradu č. 2839 z 1. apríla 2011, ktorým žalovaný podľa § 38 ods. l písm. c/ zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov“), povýšil žalobcu ku dňu 30. júna 2011 do vojenskej hodnosti nadporučík. Vzhľadom k tomu, že proti tomuto ? personálnemu rozkazu nie je prípustné odvolanie, je právoplatný a žalobca mal za to, že ním bol ukrátený na svojich zákonných právach. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že z administratívneho spisu krajský súd zistil, že riaditeľovi Personálneho úradu bol dňa 30.3.2011 doručený návrh na personálne opatrenie s profesionálnym vojakom L. N.. G. O. (žalobca) na povýšenie podľa § 38 ods. 1 písm. c/ zákona. Tomuto návrhu predchádzal ústny pohovor, ktorý bol realizovaný dňa 29.3.2011 veliteľom Vrtuľníkového krídla Prešov a žalobcom, výsledkom ktorého bolo konštatovanie, že žalobca je ustanovený do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou nadporučík a dňa 29.6.2011 mu uplynie doba výsluhy v hodnosti. Ďalej veliteľ uviedol, že žalobca splnil podmienky na povýšenie do vojenskej hodnosti nadporučík podľa služobného predpisu hlavného služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov č. 100/2008 a oznámil mu, že predloží návrh na jeho povýšenie do vojenskejhodnosti nadporučík dňom 30.6.2011. Žalobca sa vyjadril, že so svojím povýšením do vojenskej hodnosti nadporučík nesúhlasí. Veliteľ vzdušných síl OSR vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na personálne opatrenie zo dňa 31.3.2011 odporučil povýšenie žalobcu do hodnosti nadporučík. Žalovaný mal za to, že zákon nepodmieňuje rozhodnutie o povýšení súhlasom profesionálneho vojaka a riaditeľ Personálneho úradu je vo svojej rozhodovacej činnosti povinný postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Má za to, že žalobca spĺňa odborný predpoklad na hodnosť nadporučíka, a preto ho podľa ust. § 38 ods. 1 písm. c/ zákona povýšil uvedeným personálnym rozkazom dňom 30.6.2011 do vojenskej hodnosti nadporučík. Krajský súd ďalej konštatoval, že v preskúmavanej veci je nesporné, že žalobca bol ku dňu 30.6.2006 vymenovaný do dočasnej štátnej služby podľa vyššie citovaného ustanovenia § 35 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a súčasne bol vymenovaný do vojenskej hodnosti poručík a tiež podľa ust. § 52 ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov bol ustanovený do funkcie dôstojník skupiny radarového riadenia letovej prevádzky jednotiek bojového zabezpečenia letovej základne Prešov vzdušných ozbrojených síl SR VÚ 6335 Prešov. Ustanovená dočasná štátna služba bola u neho v trvaní od 30.6.2006 do 29.6.2011. Dňa 29.3.2011 podal žalobca žiadosť o skončenie služobného pomeru, ktorú vedúcemu služobného úradu doručil dňa l.4.2011. V žiadosti žalobca argumentoval svojím nesúhlasom s ďalšou službou v ozbrojených silách SR. Žalovaný žiadosť žalobcu o skončenie služobného pomeru zamietol, pričom proti tomuto personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, o ktorom nebolo v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia právoplatne rozhodnuté. Dňa 1.4.2011 vydal žalovaný personálny rozkaz č. 2839, ktorým žalobcu povýšil do vojenskej hodnosti nadporučík. Podľa názoru krajského súdu, uplynutím doby trvania dočasnej štátnej služby u žalobcu, t.j. dňom 29.6.2011 v zmysle ust. § 70 ods. 1 písm. j/ zákona ?o štátnej službe profesionálnych vojakov došlo ku skončeniu služobného pomeru žalobcu. Žalobca prejavil súhlas so skončením svojho služobného pomeru tým, že svojou žiadosťou zo dňa 29.3.2011 podľa ust. § 70 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, požiadal o skončenie služobného pomeru pred uplynutím doby výsluhy hodnosti. Žalovaný o žiadosti rozhodol tak, že ju zamietol, pričom napadnutým personálnym rozkazom žalobcu povýšil, v dôsledku čoho sa čas trvania jeho dočasnej štátnej služby zmenil, resp. navýšilo ďalších 6 rokov. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že preskúmavaným personálnym rozkazom došlo k porušeniu § 38 ods. 2 v spojení s § 38 ods. 2, § 13 ods. l písm. o/, ods. 2, § 3 ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ako aj čl. 35 ods. l Ústavy SR, ktorá garantuje ústavné právo na slobodnú voľbu povolania, ktoré zahŕňa nielen slobodný výber ale aj slobodný výkon povolania. V tomto prípade žalobca opakovane vyslovil svoj nesúhlas s ďalším výkonom štátnej služby a to dňa 29.3.2011 na ústnom pohovore u veliteľa Vrtuľníkového krídla v Prešove a tiež podaním žiadosti o skončenie služobného pomeru zo dňa 29.3.2011. Podľa názoru krajského súdu tento nesúhlas sám o sebe znamená negatívnu podmienku ďalšieho pokračovania v štátnej službe, tak ako je to vyžadované v § 13 ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Nie je možné sa stotožniť s právnou argumentáciou odôvodnenia napadnutého personálneho rozkazu, že zákon nepodmieňuje rozhodnutie o povýšení súhlasom profesionálneho vojaka a teda vyjadrenie žalobcu týkajúceho sa jeho povýšenia z pohľadu rozhodnutia vo veci je právne irelevantné. Podľa názoru krajského súdu, so zreteľom na dikciu § 13 ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov je relevantné vyslovenie súhlasu, resp. nesúhlasu vojaka s výkonom štátnej služby resp. so zotrvaním v štátnej službe profesionálnych vojakov. ? Pre úplnosť krajský súd považoval za potrebné uviesť, že žalovaný správny orgán mal postupovať v otázke povýšenia žalobcu podľa § 38 ods. l písm. c/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov až po právoplatnom rozhodnutí o žiadosti žalobcu o skončenie služobného pomeru, ktorú tento vedúcemu služobného úradu doručil dňa 1.4.2011. Krajský súd vyslovil názor, že nakoľko tieto dve veci skutkovo aj právne súvisia, žalovaný správny orgán mal v prejednávanej veci najprv právoplatne ukončiť konanie o otázke, resp. o žiadosti žalobcu o skončenie služobného pomeru a následne potom riešiť jeho povýšenie. ? K námietke žalovaného, ohľadom nedostatku jeho pasívnej legitimácie krajský súd uviedol, že podľa ust. § 4 ods. l zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov Ministerstvo obrany SR na účely tohto zákona je hlavným služobným úradom pre štátnu službu profesionálnych vojakov. Vedúcim hlavného úradu je minister obrany SR. Služobný úrad na účely tohto ?zákona je ministerstvo. Služobný úrad konáa rozhoduje vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka a právnych vzťahov z nich súvisiacich, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 5 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona). Personálny úrad je podľa názoru krajského súdu organizačnou zložkou Ministerstva obrany SR, nakoľko zo žiadneho ustanovenia zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov nevyplýva, že by personálny úrad bol samostatným služobným úradom so samostatnou právnou subjektivitou. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo služobného predpisu č. 56 zo dňa 22.6.2007, o ktorý žalovaný opiera svoj právny názor. Z predmetného služobného predpisu nesporne vyplývajú právomoci vedúcich služobných úradov, napríklad aj v personálnych otázkach, avšak zo žiadneho článku nevyplýva skutočnosť, že by Personálny úrad mal vlastnú právnu subjektivitu a že by nebol súčasťou Ministerstva obrany SR. ? O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. l tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 261,82 €. ? Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Opätovne namietal, že nie je pasívne legitimovaný v predmetnej veci, nakoľko personálny rozkaz, zrušenia ktorého sa žalobca domáhal, nevydal žalovaný, nakoľko Personálny úrad nie je organizačnou zložkou Ministerstva obrany SR, ale je v zmysle § 5 ods. l písm. b/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a čl. 3 písm. b/ Služobného predpisu č. 55/2007 samostatným služobným úradom pre profesionálnych vojakov personálneho úradu a pre profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky do hodnosti podplukovník a zároveň je organizačnou zložkou Generálneho štábu ozbrojených síl SR. Preto podľa jeho názoru správne mal byť v konaní ako žalovaný označený riaditeľ Personálneho úradu ako fyzická osoba, ktorej podľa § 244 ods. 2 OSP zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb. Jeho pasívna legitimácia v predmetnej veci vyplýva podľa názoru žalovaného aj z § 250 ods. 4 OSP, ktorý jednoznačne stanovuje, že žalovaným je správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni a tým bol riaditeľ Personálneho úradu. Ďalej poukázal na to, že krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru aj pokiaľ ide o ukončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka, nakoľko automatická aplikácia § 21 ods. 3 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov nestačí, ale je potrebné prepustenie podľa § 70 ods. l písm. j/, ku ktorému nedošlo. ? Taktiež podľa názoru žalovaného, na to, aby bol žalobca povýšený, nie je potrebný jeho súhlas a konanie o žiadosti o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru s konaním o jeho povýšení absolútne nesúvisí. Na záver zdôraznil, že žalobca prevzal na základe slobodného prejavu vôle pri vzniku služobného pomeru na seba záväzky vyplývajúce zo zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktoré sa zaviazal plniť, a preto argumentácia čl. 35 ods. l Ústavy SR je právne irelevantná. ? Žalobca sa k odvolaniu vyjadril listom z 8.6.2012, v ktorom žiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žalovaný neuviedol žiadne iné skutočnosti než tie, ktoré boli predmetom vyjadrenia k samotnej žalobe a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania, ktoré však nevyčíslil. ? Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 2S0ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. februára 2013 podľa § 156 ods. l a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. ? Podľa § 2 ods. l, zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov účinného v rozhodnom období, štátnu službu vykonáva profesionálny vojak v ozbrojených silách Slovenskej republiky (ďalej len,,ozbrojené sily“), ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

Podľa ods. 2 štátna služba podľa tohto zákona sa vykonáva v služobnom pomere v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe. ? Podľa § 6 ods. l v služobnom úrade rozhoduje vedúci služobného úradu v rozsahu, ktorý určí minister služobným predpisom v medziach tohto zákona. Podľa ods. 2 písm. b/ vedúcim služobného úradu, ktorým je organizačná zložka ozbrojených síl určená podľa § 5 ods. l písm. b/, je veliteľ organizačnej zložky. ? Podľa § 13 ods. l písm. o/ do štátnej služby možno prijať občana, ktorý ?súhlasí s výkonom štátnej služby podľa potrieb služobného úradu. Podľa ods. 2 podmienky ustanovené v odseku l písm. c/ až h/, k/ až m/ a o/ profesionálny vojak musí spĺňať po celú dobu štátnej služby profesionálneho vojaka. ? Podľa § 21 ods. 3 dočasná štátna služba, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, trvá do a) uplynutia doby výsluhy v hodnosti, b) uplynutia maximálnej doby služby alebo c) dosiahnutia 55 rokov veku profesionálneho vojaka. ? Podľa § 38 ods. l písm. c/, vedúci služobného úradu vymenuje do hodnosti alebo povýši profesionálneho vojaka, ktorý spĺňa podmienky na vymenovanie do hodnosti podpráporčíka alebo poručíka alebo na povýšenie, ak je alebo bude ustanovený do funkcie pilot, letovod, letovod lietadla - navigátor, palubný radista, palubný operátor, palubný technik, padákový odborník letectva alebo príslušník útvaru špeciálneho určenia, ? Podľa § 70 ods. l písm. j/, služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak mu uplynula doba výsluhy v hodnosti a nebol zaradený do programu udržiavania. Podľa ods. 2 písm. a/, služobný pomer profesionálneho vojaka možno skončiť prepustením, ak požiadalo skončenie služobného pomeru pred uplynutím doby uvedenej v odseku l písm. i/ až k/. ? Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti považuje za potrebné doplniť len nasledovné: Odvolací súd zistil, že aj v odvolacom konaní je spornou právna otázka, či riaditeľa personálneho úradu rozhodujúceho v zmysle § 6 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov možno považovať za samostatný správny orgán. Ako vyplýva zo zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a napokon aj zo Služobného predpisu č. 55/2007, vedúci služobného úradu je oprávnený konať a rozhodovať vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka a právnych vzťahov s ním súvisiacich v rozsahu uvedenom v tomto služobnom predpise. Podľa § 1 ods. 3 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, právne vzťahy profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby sú vzťahy profesionálneho vojaka k Slovenskej republike. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky, štát v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl ?zastupuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Z uvedeného je zrejmé, že ani zo zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ani zo zákona o ozbrojených silách SR, ba ani zo služobného predpisu nevyplýva oprávnenie vedúceho služobného úradu, zastupovať Ministerstvo obrany SR, ako ústredný orgán štátnej správy v konaní pred súdom. Keďže vedúci služobného úradu, resp. veliteľ organizačnej zložky, resp. riaditeľ personálneho úradu nie je samostatným správnym orgánom, ani nemá oprávnenie zastupovať Ministerstvo obrany SR v konaní pred súdmi, je námietka nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v prejednávanom prípade irelevantná. Žalobca v žalobe správne označil ako žalovaného ústredný orgán štátnej správy a nie osobu, ktorá v mene štátneho orgánu rozhodovala. Označenie žalovaného je preto v súlade s ust. § 250 ods. 4 OSP. ? Pokiaľ ide o vecnú stránku problému, aj v tejto časti sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou uvedenou v napadnutom rozsudku krajského súdu. Výklad žalovaného, pokiaľ ide o § 13 ods. l písm. o/ je podľa názoru odvolacieho súdu neprípustný. Navyše, žalovaný opomenul ustanovenie ods. 2, podľaktorého podmienku súhlasu s výkonom štátnej služby podľa potrieb služobného úradu musí profesionálny vojak spĺňať po celú dobu štátnej služby profesionálneho vojaka. To, že zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov nepodmieňuje povýšenie profesionálneho vojaka vyslovením jeho súhlasu automaticky bez ďalšieho neznamená, že profesionálneho vojaka možno povýšiť, aj keď on sám vyslovene s povýšením nesúhlasí, ako to bolo v tomto prípade.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa s relevantnými námietkami účastníkov konania.

Skutočnosti, ktorými žalovaný v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. ? Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. ? O trovách konania rozhodol súd podľa § 2S0k ods. 1 OSP, avšak úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko tieto spočívali iba ?v trovách právneho zastúpenia a právny zástupca žalobcu tieto v lehote podľa § 151 ods. 1 a 2 OSP nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.