UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing. C. C., bytom H. XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina, Národná 34, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. 6677/2015-KaZA, R.z.: 51830/2015 z 19. augusta 2015, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 29Sp 3/2015-10 z 23. novembra 2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 29Sp/3/2015-10 zo dňa 23. novembra 2015 p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 29Sp/3/2015-10 zo dňa 23. novembra 2015 odmietol odvolanie navrhovateľa. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ zmeškal 15 dňovú lehotu na podanie odvolania proti napadnutému rozhodnutiu Centra právnej pomoci, kancelária Žilina č. 6670/2015-KaZA, R.z.: 51830/2015 zo dňa 19. augusta 2015. Navrhovateľovi bolo napadnuté rozhodnutie doručené prostredníctvom pošty do vlastných rúk a z dôvodu nezastihnutia adresáta zásielky bolo dňa 21. augusta 2015 uložené na pošte. V zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok") ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel, v tomto prípade 24. augusta 2015. V predmetnom prípade opravný prostriedok navrhovateľ doručil až
23. septembra 2015, pričom lehota na jeho podanie uplynula 08. septembra 2015. Vzhľadom na to, že navrhovateľ zmeškal 15 dňovú lehotu na podanie odvolania, súd s poukazom na § 250p O.s.p. odvolanie odmietol.
Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie doručené krajskému súdu 07. januára 2016, v ktorom uviedol, že zásielka bola na pošte uložená 21. augusta 2015 s vyznačením o oznámení o uložení zásielky a to s uvedením odbernej lehoty 18 dní na prevzatie uvedenej zásielky, ktoré pripadlo na deň 08. septembra 2015 ako posledný deň na odber zásielky. Od 08. septembra 2015 kedy mala byť prevzatá zásielka, začala plynúť odvolacia lehota 15 dní, ktorá uplynula dňa 23. septembra 2015, teda odvolanie bolo podľa jeho názoru podané v zákonnej lehote.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu z 01. februára 2016 uviedol, že opravný prostriedok navrhovateľa voči rozhodnutiu bol podaný oneskorene, pričom navrhovateľ nepožiadal o odpustenie lehoty a centrum preto postúpilo odvolanie odvolaciemu orgánu, ktorý v zmysle zákona odvolanie odmietol. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné potvrdiť.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.
Podstatou konania v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne (§ 250p O.s.p.).
Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby saodchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.
Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).
Navrhovateľ v podanom odvolaní namietal, že lehota na podanie odvolania mala začať plynúť uplynutím odbernej lehoty na vyzdvihnutie zásielky, ktorá je 18 dní. Najvyšší súd k tejto námietke uvádza, že odberná lehota Slovenskej pošty je stanovená všeobecnými poštovými podmienkami. Nie je procesnou lehotou v zmysle Občianskeho súdneho poriadku ani v zmysle správneho poriadku a nemá vplyv na plynutie procesných lehôt. Procesnou lehotou je časové určenie ustanovené procesnými predpismi. V zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku je trojdňová lehota od uloženia zásielky zákonnou lehotou a správny orgán ju nemôže predĺžiť. Krajský súd teda správne uviedol, že ak bola zásielka uložená na pošte dňa 21. augusta 2015, trojdňová lehota uplynula 24. augusta 2015 a nasledujúcim dňom začala plynúť 15 dňová lehota na podanie správnej žaloby, ktorá uplynula 08. septembra 2015. Keďže navrhovateľ podal odvolanie dňa 23. septembra 2015, krajský súd rozhodol vecne správne, keď odvolanie ako oneskorene podané odmietol.
Okrajom Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že pokiaľ krajský súd v odôvodnení uznesenia citoval § 250m ods. 2 O.s.p., na danú vec sa v zmysle zásady lex specialis derrogat lex generalis vzťahuje právna úprava v ustanovení § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci a teda 15 dňová lehota na podanie odvolania. Pokiaľ krajský súd v odôvodnení uznesenia citoval § 14 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., najvyšší súd podotýka, že Centrum právnej pomoci rozhodovalo o nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 10 zákona č. 327/2005 Z. z. a nie podľa § 14 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. o odňatí poskytovania právnej pomoci). Uvedené nesprávne citácie nemali vplyv na rozhodnutie v danej veci.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľa nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal a odporcovi zo zákona náhrada trov konania neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.