Najvyšší súd
2Sžo/248/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého,
v právnej veci navrhovateľov: 1. Ing. I. H. a 2. Ing. G. H., obaja bytom D., zastúpení:
JUDr. R. D., advokát, AK so sídlom B., proti odporcovi: Správa katastra Košice, so sídlom
Košice, Južná trieda č. 82, za účasti: V. Ž., a. s., so sídlom K., J., v konaní o preskúmanie
rozhodnutia odporcu č. V12143/2008 z 28. novembra 2008, o odvolaní navrhovateľov proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 10. augusta 2010, č. k. 5Sp/20/2009 - 19, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 10. augusta 2010, č. k. 5Sp/20/2009 - 19 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 10. augusta 2010, č. k. 5Sp/20/2009 - 19 podľa
§ 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil rozhodnutie odporcu
č. V12143/2008 z 28. novembra 2008, ktorým podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. -
katastrálneho zákona (ďalej len „katastrálny zákon“), zamietol návrh na vklad vecného
bremena do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že predmetný návrh bol podaný po tom,
ako márne uplynula trojročná lehota na jeho podanie.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správneho
orgánu je v súlade so zákonom.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že z obsahu administratívneho spisu
krajský súd zistil, že návrhom z 22. októbra 2008 navrhovatelia v 1. a 2. rade žiadali povoliť
vklad vecného bremena k pozemku parcelné číslo X. v katastrálnom území S., obec K., okres K., zapísanému na LV číslo X. pre katastrálne územie S. v zmysle kúpnej zmluvy
z 21. augusta 2003. Z návrhu tiež vyplýva, že vklad vlastníckeho práva na základe citovanej
kúpnej zmluvy bol povolený 4. septembra 2003, pričom návrh na vklad vecného bremena
z tejto zmluvy nebol predmetom tohto vkladového konania.
Krajský súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu,
vyhodnotiac dôkazy vykonané v priebehu správneho konania jednotlivo aj v ich vzájomnej
súvislosti dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre vklad vecného
bremena v prospech navrhovateľov v 1. a 2. rade na základe vyššie špecifikovanej kúpnej
zmluvy, súčasťou ktorej je aj zmluva o zriadení predmetného vecného bremena.
Krajský súd sa nestotožnil s právnym názorom navrhovateľov prezentovaným
v návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Podľa názoru krajského súdu ak dôjde k zriadeniu vecného bremena zmluvou, táto
zmluva vzhľadom na závažnosť tohto právneho úkonu a z dôvodu právnej istoty musí mať
písomnú formu. Ide o dvojstranné právne dojednanie, pre uzavretie ktorého platia všeobecné
ustanovenia o zmluvách v zmysle § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
vrátane § 47 ods. 2 OZ. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa
vyžaduje zápis vkladu do katastra nehnuteľností v zmysle § 28 a nasl. Katastrálneho zákona.
Vychádzajúc z uvedeného toto právo zo zmluvy sa nadobúda až na základe vkladu do katastra
nehnuteľností, ktorý možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia príslušnej
správy katastra. Právne účinky vkladu vznikajú zásadne na základe právoplatného
rozhodnutia príslušnej správy katastra o jeho povolení, t. j. dňom jeho vyznačenia.
Krajský súd ďalej poukázal na to, že so vznikom zmluvy je obvykle spojená aj jej
účinnosť, t. j. možnosť úspešne sa domáhať plnenia zo zmluvy. V prípadoch, kde zákon
vyžaduje k zmluve aj rozhodnutie príslušného orgánu, účinnosť zmluvy na rozdiel od jej
vzniku nastane až dňom, kedy kladné rozhodnutie tohto orgánu nadobudlo právoplatnosť.
Podľa názoru krajského súdu je potrebné rozlíšiť záväzkovo právnu účinnosť zmluvy
t. j. viazanosť účastníkov dohody vlastnými prejavmi vôle obsiahnutými v zmluve, ktorá
nastáva uzavretím platnej zmluvy, a účinnosť zmluvy vo sfére vecne právnej, ktorá nastáva až
vkladom do katastra nehnuteľností.
Krajský súd poukázal na to, že vychádzajúc z právneho stavu platného v čase vydania
napadnutého rozhodnutia je nepochybné, že predmetná zmluva o zriadení vecného bremena je
zmluvou, ktorej účinnosť vo vecne právnej sfére je podmienená rozhodnutím príslušného
orgánu, čo jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 151o ods. 1 OZ, a preto odporca postupoval
správne, keď pri posudzovaní návrhu navrhovateľov skúmal aj to, či predmetný návrh bol
podaný v lehote uvedenej v odseku 2 § 47 OZ, t. j. či platí nevyvrátiteľná domnienka, že ak
účastníci zmluvy nepodali návrh na rozhodnutie o povolení vkladu na príslušnú správu
katastra nehnuteľností do troch rokov od uzavretia zmluvy platí, že od tejto odstúpili. Táto
povinnosť mu vyplýva z už citovaných ustanovení § 31 Katastrálneho zákona a § 36b ods. 1
vyhlášky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon (ďalej len „vyhláška“).
Vzhľadom na to, že navrhovatelia podali predmetný návrh na vklad vecného bremena
na základe zmluvy uzatvorenej 21. augusta 2003 až 31. októbra 2008, t. j. nepochybne po
uplynutí trojročnej lehoty, ktorá uplynula 21. augusta 2006, je aj podľa názoru krajského súdu
potrebné vychádzať z nevyvrátiteľnej domnienky, že účastníci od zmluvy odstúpili.
Včas podaným odvolaním sa navrhovatelia domáhali, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok krajského súdu a vrátil vec správnemu orgánu na nové konanie
a rozhodnutie.
Rovnako ako v podanom opravnom prostriedku poukazovali na to, že účinnosťou
zmluvy sa rozumie skutočnosť, že zmluva začala spôsobovať zamýšľané právne následky,
inak povedané, že sa možno úspešne domáhať plnenia zo zmluvy, tzv. obligačné právne
účinky zmluvy. Vznik zmluvy a jej účinnosť spravidla nastávajú zároveň. Ak teda príslušný
predpis ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv sa do katastra nehnuteľností
zapisujú vkladom a právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia
správy katastra o jeho povolení, znamená to, že obligačné právne účinky zmluvy nastanú bez
ohľadu na rozhodnutie príslušného orgánu a vecné právne účinky uzavretej zmluvy platnej
a účinnej, nastávajú až vkladom do katastra nehnuteľností.
Poukázali pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo124/2003 a 2Cdo184/2005, z odôvodnenia ktorých vyplýva, že rozhodnutie správy
katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým
by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci.
Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 OZ spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, t. j. vo vecne právnych následkoch a nie obligačne právnych následkoch, t.j.
v účinnosti zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy v zmysle § 44
ods. 1 OZ.
Podľa ich názoru je právny názor krajského súdu uvedený v napadnutom rozsudku
nesprávny a v rozpore s vyššie citovanou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľov vyjadril podaním z 29. októbra 2010,
v ktorom žiadal rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny potvrdiť.
Účastník konania V. Ž., a. s., sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľov podaním
z 22. novembra 2010, v ktorom uviedol, že pri podpise kúpnej zmluvy medzi predávajúcim
a kupujúcim došlo k dohode, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti
podľa kúpnej zmluvy z 21. augusta 2003 podá a poplatky s tým spojené uhradí predávajúci
t. j. V., a. s., a vklad na zriadenie vecného bremena bude hradiť kupujúci t. j. navrhovatelia.
Tiež uviedol, že dôvod prečo kupujúci nepodal návrh na vklad vecného bremena do katastra
nehnuteľností mu nie je jasný, pretože kupujúci boli oprávnení na jeho podanie, čo bolo
uvedené aj v kúpnej zmluve v článku VI. Taktiež uviedol, že mu nie je jasné, prečo
navrhovatelia, po ukončení lehoty na podanie návrhu na vklad vecného bremena do katastra
nehnuteľností, nepožiadali o spísanie nového návrhu, ale to riešili mimo neho žalobou
katastra.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojení
s § 250s OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP,
bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 250l ods. 2
a § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 21. septembra 2011 podľa § 156 ods. 1 a 3
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností,
ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa ods. 2 pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému
návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.
Podľa § 47 ods. 1 OZ ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie
príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.
Podľa ods. 2 ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie
podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.
Podľa § 133 ods. 2, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa
vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 151o ods. 1 vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno
nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne.
Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra
nehnuteľností.
Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1
ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje
inak.
Podľa ods. (3), právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia
správy katastra o jeho povolení.
Podľa § 36b ods. 1 písm. b) vyhlášky, v konaní o povolenie vkladu sa skúma najmä,
či bol návrh na vklad podaný v trojročnej lehote od uzavretia zmluvy.
Predmetom súdneho preskúmania v danom prípade je rozhodnutie, ktorým odporca
zamietol návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností z dôvodu uplynutia
trojročnej lehoty, od uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena, na podanie takéhoto
návrhu podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých
právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré
vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa
s rozsudkom krajského súdu stotožňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti
považuje za vhodné doplniť nasledovné:
V odvolaní navrhovatelia citovali rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 2Cdo124/2003 a 2 Cdo184/2005 a dovolávali sa analogického postupu krajského súdu.
Tu odvolací súd poukazuje na to, že skutkový stav v uvedených veciach bol odlišný
od skutkového stavu v danej veci, nakoľko uvedené rozsudky riešili otázku záväznosti prejavov vôle účastníka právneho úkonu voči jeho právnym nástupcom cit: “Z platnej zmluvy
vznikajú pre jej účastníkov obligačné právne účinky, t. j. obsah zmluvy sa stáva
pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy). Viazanosť
účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúci k vzniku zmluvy, ku vzniku vecne právnych účinkov,
ktorej treba ešte kladné rozhodnutie orgánu katastra, trvá aj pre dedičov zomrelého
účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému
došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecne právnych
účinkov účinnej zmluvy.“
Odvolací súd súhlasí s názorom vysloveným vo vyššie uvedených rozsudkoch, že
rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností nie
je rozhodnutím, ktoré je z hľadiska obligačne právnych účinkov podmienkou
pre nadobudnutie účinnosti zmluvy v zmysle § 47 OZ.
Avšak zároveň odvolací súd poukazuje na to, že cieľom akejkoľvek zmluvy
je vyvolanie určitých vecne právnych následkov. V prípade zmluvy o prevode vlastníckeho
alebo iného majetkového práva k nehnuteľnostiam, je podmienkou toho, aby k vecne
právnym následkom došlo, právoplatné rozhodnutie správy katastra nehnuteľností o povolení
vkladu takéhoto práva do katastra nehnuteľností. Dôležitosť tohto rozhodnutia je potvrdená
tak v § 133 ods. 2, resp. § 151o Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom
období, ako aj v § 28 ods. 2 a 3 Katastrálneho zákona v znení účinnom v rozhodnom období.
Je zrejmé, že bez takéhoto rozhodnutia štátneho orgánu k vecne právnym následkom
vyplývajúcim zo zmluvy vôbec nedôjde, t. j. zmluva bez takéhoto rozhodnutia nenadobudne
vecne právnu účinnosť. Argumentácia navrhovateľov uvedená v odvolaní, ktorá bezdôvodne
stotožňuje obligačne právnu a vecne právnu účinnosť zmluvy o prevode vlastníckeho alebo
iného majetkového práva k nehnuteľnostiam a je podľa názoru odvolacieho súdu dôsledkom
neprípustne širokého výkladu vyššie uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktoré sú navyše založené na posúdení iného skutkového stavu, by potom
nevyhnutne viedla k záveru, že pre zmluvy o prevode vlastníckeho alebo iného majetkového
práva k nehnuteľnostiam nie je rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností
vôbec potrebné, pretože vecne právne následky sa podľa takéhoto ponímania dostávajú
do roviny podradenosti voči obligačne právnym následkom.
Prijatím takéhoto výkladu ustanovení § 133 a § 151o OZ ako aj § 28 Katastrálneho
zákona, v znení účinnom v rozhodnom období, by došlo k popretiu princípu konštitučného
charakteru právoplatnosti rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu vo vzťahu k vzniku vecne právnych následkov
(t. j. vecne právnej účinnosti) takejto zmluvy, čím by sa tieto ustanovenia platného právneho
poriadku stali úplne obsolentnými. Pričom sú to predovšetkým vecne právne následky, ktoré
zmluvné strany spravidla uzatvorením zmluvy sledujú.
Preto v tejto súvislosti je potrebné považovať rozhodnutie správy katastra o povolení
vkladu za rozhodnutie, ktoré má na mysli § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s následkami
uvedenými v ods. 2 tohto ustanovenia.
Odvolací súd sa z uvedených dôvodov stotožnil s právnym názorom krajského súdu,
že vychádzajúc z právneho stavu platného v čase vydania napadnutého rozhodnutia
je nepochybné, že predmetná zmluva o zriadení vecného bremena je zmluvou, ktorej účinnosť
vo vecne právnej sfére je podmienená rozhodnutím príslušného orgánu, čo jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 151o ods. 1 OZ, a preto odporca postupoval správne, keď
pri posudzovaní návrhu navrhovateľov skúmal aj to, či predmetný návrh bol podaný v lehote
uvedenej v § 47 ods. 2 OZ, t. j. či platí nevyvrátiteľná domnienka, že ak účastníci zmluvy
nepodali návrh na rozhodnutie o povolení vkladu na príslušnú správu katastra nehnuteľností
do troch rokov od uzavretia zmluvy, platí, že od tejto odstúpili.
Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správneho
orgánu a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím odporcu nedošlo k porušeniu zákona
a chránených záujmov navrhovateľov, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov
uvedených vyššie, za správny.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil
skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami navrhovateľov.
Skutočnosti, ktorými navrhovatelia v odvolaní spochybňujú predmetné rozhodnutie
krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli v podstate totožné
s námietkami, ktoré navrhovatelia namietali už v prvostupňovom konaní a s ktorými
sa krajský súd náležite vysporiadal.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľov
nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok
Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1, § 250l ods. 2
v spojení s § 250k ods. 1, OSP a neúspešným navrhovateľom a V. Ž., a.s. ich náhradu
nepriznal. Odporcovi náhrada trov odvolacieho konania neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 21. septembra 2011
JUDr. Alena Poláčková PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth