Najvyšší súd  

2 Sžo 243/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: I. R., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Trnave, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. KSÚ-OSP-2010/00319/Gi zo dňa 9. februára 2010, o odvolaní žalobkyne

proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č.k. 14 S 20/2010-25 zo dňa 24. júna 2010,

takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k.  

14 S 20/2010-25 zo dňa 24. júna 2010 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Trnave zastavil konanie a o trovách

konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, že žaloba bola podaná oneskorene,

teda po zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote, zakotvenej v ustanovení § 250b ods. 1

O.s.p.  

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie

žalobkyňa a uviedla, že žaloba bola daná na poštovú prepravu v piatok dňa 23.04.2010

a nie ako sa mylne domnievala a uviedla vo svojich predchádzajúcich podaniach dňa

30.04.2010. Uviedla, že žalobu na poštovú prepravu podala jej dcéra I. R., ako obyčajnú zásielku dňa 23.04.2010 a že spolu s ňou bola v tom čase aj Ing. G. R. Nakoľko sa

žalobkyňa neskôr od dcéry dozvedela, že žalobu nepodala ako doporučenú zásielku ale

ako obyčajnú zásielku, tak okamžite ako jej to dovolil zdravotný stav z opatrnosti potom

podala žalobu aj osobne dňa 03.05.2010. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa nesúhlasí so

zastavením konania Krajským súdom v Trnave a jeho rozhodnutie považuje za

nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.)

preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní  

(§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

Zo spisového materiálu nesporne vyplýva, že žalobkyni bolo doručené

rozhodnutie žalovaného dňa 26.02.2010, ktorá skutočnosť vyplýva z doručenky

nachádzajúcej sa v administratívnom spise.  

Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje

inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

Vzhľadom na doručenie rozhodnutia žalovaného žalobkyni dňa 26.02.2010

a s poukazom na ustanovenie § 250b ods. 1 O.s.p. lehota stanovená procesným

predpisom na podanie žaloby uplynula žalobkyni dňom 26.04.2010, tak ako to správne

konštatuje krajský súd v napadnutom rozhodnutí.

Pokiaľ žalobkyňa tvrdila pred krajským súdom, že žalobu podala dňa 30.04.2010

obyčajnou zásielkou na poštovú prepravu, tak správne vyhodnotil i túto argumentáciu

žalobkyne krajský súd, keď taktiež považoval podanie žaloby v uvedený deň na poštovú

prepravu za oneskorene podanú.

Pokiaľ žalobkyňa v doplnení dôvodov odvolania proti uzneseniu Krajského súdu

v Trnave o zastavení konania uvádza až tohto času, že žaloba bola podaná obyčajnou

zásielkou na poštovú prepravu v piatok dňa 23.04.2010, a nie ako sa mylne domnievala

a uviedla vo svojich predchádzajúcich podaniach dňa 30.04.2010, tak odvolací súd  

na toto rozporné tvrdenie žalobkyne nemohol v odvolacom konaní prihliadnuť a považoval ho za tvrdenie účelového charakteru. Podľa názoru odvolacieho súdu,

pokiaľ by dcéra žalobkyne bola podala žalobný návrh na poštovú prepravu skutočne  

dňa 23.04.2010 a nie 30.04.2010, nič nebránilo žalobkyni tvrdiť túto skutočnosť ihneď

v konaní pred krajským súdom a rovnako o tom ponúknuť dôkazné prostriedky. Pokiaľ

by však mal odvolací súd uveriť tvrdeniam žalobkyne, musel by predsa existovať dôkaz,

a to príslušná zásielka podávaná na poštovú prepravu, z ktorej by sa nesporne dalo

zistiť, kedy takáto obyčajná zásielka bola podaná na poštovú prepravu. Táto zásielka

v skutočnosti ako dôkazný prostriedok však neexistuje. Je preto bezpredmetné a právne

irelevantné, aby sa vo vzťahu k takémuto dôkazu svedecky vypočúvala dcéra žalobkyne

I. R., resp. ďalšia svedkyňa Ing. G. R.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené skutočnosti rovnako

ako súd prvého stupňa zistil, že v preskúmavanej veci neboli splnené podmienky  

na procesný postup podľa piatej časti hlavy druhej O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti

rozhodnutiam a postupom správnych orgánov).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie Krajského

súdu v Trnave ako zákonné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia  

§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia

§ 246c veta prvá O.s.p. Žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a žalovanému

v odvolacom konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 15. decembra 2010

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová