2 Sžo 236/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ D. K., 2/ I. K., právne zastúpení JUDr. J. S., advokátom, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Žiline, odbor štátnej stavebnej správy, za účasti:   1/ Ing. A.. Š., CSc., 2/ Ing. K. Š., obaja zastúpení advokátom JUDr. M. B., 3/ J. N., 4/ L. G., 5/ L. K., v konaní o v konaní o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/01849/KRA z 30. októbra 2009, o odvolaní zúčastnených v 1. a 2. rade Ing. A. Š. a Ing. K. Š. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/2/2010-57 z 2. júna 2010, takto  

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie zúčastnených v 1. a 2. rade Ing. A. Š.   a   Ing. K. Š. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 2. júna 2010 č. k. 21 S 2/2010-57   o d m i e t a.

Účastníkom súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v   Žiline   uznesením z   2. júna 2010 č. k. 21S/2/2010-57 podľa § 250c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) odložil na žiadosť žalobcov vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného č. 2009/01849/KRA z 30. októbra 2009,   ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu – mesta Kysucké Nové Mesto č. j. Výst. 2630/2009-An   z 28. júla 2009, ktorým správny orgán I. stupňa vydal stavebné povolenie na stavbu „Rodinný dom, prípojky inžinierskych sietí – elektrická, vodovodná, kanalizačná a plynová“   na pozemku parc. č. X. v kat. území K. pre stavebníkov Ing. A. Š., CSc. a Ing. K. Š..

Po preskúmaní žiadosti dospel krajský súd k záveru, že s prihliadnutím na charakter a dôsledky výkopových prác za súčasných prírodných podmienok – dlhodobé obdobie dažďov, existujú dostatočné dôvody na vyslovenie záveru, že neodkladným výkonom preskúmavaného rozhodnutia by žalobcom hrozila bezprostredná a závažná ujma.  

Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote zúčastnení v 1. a 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie a žiadali, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu zrušil, nakoľko podľa ich názoru žalobcovia zneužili situáciu a pod zámienkou,   že výkopové práce zasahujú do ich vlastníctva znemožňujú týmto spôsobom výstavbu   ich rodinného domu.

Žalobcovia sa k odvolaniu zúčastnených v 1. a 2. rade vyjadrili podaním   z 28. júna 2010, v ktorom žiadali uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250ja v spojení s § 246c OSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie zúčastnených v 1. a 2. rade je potrebné odmietnuť.  

Podľa §   218 ods. 1 písm. c) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 246c ods. 1 pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 250c ods. 1 žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka.

V danom prípade je nepochybné, že krajský súd rozhodoval o odložení vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného podľa § 250c ods. 1 OSP, pričom v zmysle § 246c ods. 1 OSP proti tomuto rozhodnutiu zákon opravný prostriedok nepripúšťa. Krajský súd postupoval správne, keď v poučení o opravnom prostriedku napadnutého uznesenia uviedol, že proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Napriek tomuto poučeniu zúčastnení v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho advokáta podali odvolanie s odôvodnením, že „z ustanovení OSP pre uznesenia“ vyplýva, že proti uzneseniu, ktorým sa zasahuje do vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu je vždy prípustné odvolanie.

Toto tvrdenie právneho zástupcu zúčastnených však nemá oporu v zákone, nakoľko   z § 246c ods. 1 OSP jasne vyplýva, že opravný prostriedok je prípustný len, ak je to ustanovené v piatej časti OSP a iba na riešenie otázok, ktoré nie sú explicitne upravené v piatej časti sa, aj to primerane, použijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti OSP.

Okrem toho, že otázka prípustnosti opravného prostriedku je v tomto ustanovení jasne a jednoznačne riešená, skutočnosť tvrdená advokátom zúčastnených z „ustanovení OSP o uzneseniach“ nevyplýva ani implicitne.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR odvolaniu zúčastnených v 1. a 2. rade nevyhovel a toto ako podané proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP odmietol.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 250k OSP s tým, že účastníkom ich náhradu nepriznal.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.  

V Bratislave dňa 27. októbra 2010  

  JUDr. Elena Kováčová, v. r.  

  predsedníčka senátu   Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová