Najvyšší súd 2 Sžo 234/2009 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. V., zastúpeného Mgr. P. H., advokátom, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia riaditeľa Vojenskej polície č. 325 zo dňa 9. októbra 2007, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 2 S 325/2007-22 zo dňa 15. apríla 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2 S 325/2007-22 zo dňa 15. apríla 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Žalobou zo dňa 6. decembra 2007 sa žalobca na Krajskom súde v Bratislave domáhal preskúmania zákonnosti personálneho rozkazu riaditeľa Vojenskej polície č. 325 zo dňa 9. októbra 2007, ktorým bol žalobca dočasne pozbavený výkonu štátnej služby na základe ustanovenia § 65 ods. 1 písm. a) zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom pre prejednávanú vec (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z. z.“).
Krajský súd vyhodnotil napadnuté rozhodnutie ako rozhodnutie predbežnej povahy, ktoré podľa § 248 písm. a) O.s.p. je vylúčené z preskúmavania súdom, a preto konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.
Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca uviedol, že napadnutý personálny rozkaz obsahoval v zmysle § 82 ods. 4 písm. i) zákona č. 346/2005 Z. z. poučenie o tom, že je preskúmateľný súdom na základe žaloby. S poukazom na ustanovenie § 247 O.s.p. žalobca zdôraznil, že napadnutým rozhodnutím bol neoprávnene ukrátený na svojich základných právach profesionálneho vojaka vyplývajúcich mu z § 118 zákona č. 346/2005 Z.z., pretože doposiaľ neboli preukázané žiadne skutočnosti odôvodňujúce postup podľa § 65 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. Žalobca ďalej uviedol, že personálnym rozkazom č. 410 zo dňa 9. októbra 2008 rozhodol riaditeľ vojenskej polície o ukončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby žalobcu, pretože pominuli dôvody pre dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby a výkon štátnej služby nemá vplyv na priebeh vyšetrovania. Tieto dôvody sú však podľa žalobcu nepreskúmateľné, vzhľadom na to, že v personálnom rozkaze č. 25 zo dňa 8. októbra 2008 sa uvádza, že dôvodom na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby je len uznesenie ČVS: PPZ-59/BOK-B-2007 zo dňa 27. novembra 2007 a nie aj tá skutočnosť, že ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania. Tiež uviedol, že vedúci služobného úradu do dnešného dňa nepreukázal a orgánom činným v trestnom konaní nedoložil základ a výšku škody na majetku štátu, ktorú mal spôsobiť žalobca neplnením alebo porušením služobnej povinnosti. Z toho vyplýva, že vedúci služobného úradu svojimi zisteniami a dôkazmi nepotvrdil odôvodnenosť dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby a preto mal dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby žalobcu zrušiť podľa § 65 ods. 9 zákona č. 346/2005 Z. z. Ukončenie dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby je účelové, a to z dôvodu umožnenia realizácie ďalších personálnych opatrení smerujúcich k premiestneniu žalobcu do iných zložiek ozbrojených síl. Žalobcovi bola tiež spôsobená peňažná ujma z dôvodu nedoplatenia rozdielu služobného príjmu, o ktorý mu bol za obdobie od 10. októbra 2007 do súčasnosti krátený služobný príjem.
Na výzvu krajského súdu sa k podanému odvolaniu vyjadril žalovaný a k prejednávanej veci uviedol, že napadnutým rozhodnutím bol žalobca dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa § 65 ods. 1 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z., pričom po uplynutí troch mesiacov bolo v zmysle § 65 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby žalobcu skončené dňom 9. januára 2008. Nakoľko naďalej existovali dôvody na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, novým personálnym rozkazom riaditeľa Vojenskej polície č. 25 z 8. januára 2008 bol žalobca dňom 10. januára 2008 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa § 65 ods. 1 písm. b) zákona č. 346/2005 Z. z., pretože bolo na neho vydané uznesenie o začatí trestného stíhania. Personálnym rozkazom č. 410 z 9. októbra 2008 bolo dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby žalobcu skončené dňom 13. októbra 2008, pretože pominul jeden z dôvodov pre dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby a výkon štátnej služby žalobcu už nemôže ohrozovať priebeh vyšetrovania. K tvrdeniu žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach, nakoľko mu rozhodnutím žalovaného nemôže byť doplatený rozdiel, o ktorý bol znížený jeho služobný plat uviedol, že sa nezakladá na pravde. Keďže trestné stíhanie žalobcu nebolo v rozhodnom období právoplatne skončené, zatiaľ neexistoval dôvod na zrušenie dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby žalobcu, ani na doplatenie rozdielu služobného platu. Podľa žalovaného žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali napadnúť uznesenie krajského súdu a napadnuté uznesenie zrušiť, a neuviedol ani žiadne dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného v zmysle ustanovenia § 250j ods. 2 a 3 O.s.p. S poukazom na uvedené preto žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania a dospel k názoru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.
Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že obsahom odvolania žalobcu boli v prevažnej miere námietky týkajúce sa nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj jeho ďalšieho postupu v predmetnej veci. Nakoľko predmetom preskúmania v odvolacom konaní je uznesenie o zastavení konania z dôvodu nespôsobilého predmetu prieskumu, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal len otázkou, či krajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď napadnuté rozhodnutie vyhodnotil podľa § 248 písm. a) O.s.p. ako rozhodnutie predbežnej povahy a v tomto dôsledku konanie zastavil.
Podľa § 65 ods. 1 písm. a) zákona č. 346/2005 Z. z. profesionálneho vojaka môže vedúci služobného úradu dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania, pretože sa stal dôvodne podozrivým, že závažným spôsobom porušil niektorú základnú služobnú povinnosť.
V zmysle § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 346/2005 Z. z. vedúci služobného úradu vydá personálny rozkaz okrem iného aj v prípade uvedenom v § 65 ods. 1.
Podľa § 82 ods. 2 písm. a) zákona č. 346/2005 Z. z. rozhodnutím je aj personálny rozkaz vedúceho služobného úradu.
Podľa § 82 ods. 4 písm. h) a i) zákona č. 346/2005 Z. z. personálny rozkaz podľa odseku 3 písm. b) obsahuje poučenie o tom, že personálny rozkaz je konečný a nemožno sa proti nemu odvolať (podať rozklad), a poučenie o tom, že personálny rozkaz je preskúmateľný súdom na základe podanej žaloby.
Na základe citovaných ustanovení zákona č. 346/2005 Z. z. vydal riaditeľ Vojenskej polície personálny rozkaz o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka, ktorý žalobca napadol žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave a domáhal sa jeho zrušenia.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov správnych orgánov, pričom rozhodnutiami sa rozumejú rozhodnutia vydané v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. (§ 244 O.s.p.)
Preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov je ovládané princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že súdnemu prieskumu podliehajú všetky rozhodnutia správnych orgánov s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylúčil. Podľa čl. 46 ods. 2 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Podľa § 247 ods. 1 až 3 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 248 písm. a) O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.
Pri zisťovaní podmienok konania, konkrétne existencie právomoci súdu na konanie podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, je nevyhnutné pri skúmaní napadnutého rozhodnutia vo svetle podmienok negatívneho vymedzenia súdneho prieskumu podľa § 248 O.s.p. prihliadať aj na čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Aj v prípade, že súd vyhodnotil napadnuté rozhodnutie ako rozhodnutie predbežnej povahy, ktoré podľa § 248 písm. a) O.s.p. súdnemu prieskumu nepodlieha, musí zároveň zisťovať, či nejde o rozhodnutie týkajúce sa základných práv a slobôd účastníka konania.
Z úpravy inštitútu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ako aj z jeho samotného názvu, vyplýva, že ide o rozhodnutie dočasného charakteru, ktoré neupravuje práva a povinnosti profesionálneho vojaka konečným spôsobom. Bez ohľadu na túto skutočnosť však nemožno opomenúť, že takéto rozhodnutie sa dotýka základných práv a slobôd zakotvených v Ústave Slovenskej republiky.
Vykonávaním štátnej služby profesionálneho vojaka žalobca realizoval svoje právo vyplývajúce z čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Rozhodnutie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby znamená pre žalobcu povinnosť dočasne prestať vykonávať svoje zamestnanie, čo predstavuje zásah do jeho práva uskutočňovať zárobkovú činnosť.
Vzhľadom na sankčný charakter napadnutého rozhodnutia nemožno tiež vylúčiť, že postih uložený týmto rozhodnutím nie je spôsobilý privodiť ujmu na práve žalobcu na zachovanie dobrej povesti, zakotvenom v čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Úlohou súdu nie je len posúdiť formálne znaky napadnutého rozhodnutia, ale taktiež sa zaoberať jeho obsahovou stránkou a skúmať, či sa nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd účastníka konania. Aj v prípade, ak ide o rozhodnutie dočasného charakteru, nemožno nevziať do úvahy, či základné práva a slobody nemôžu byť takýmto rozhodnutím dotknuté, hoci aj dočasne a nie natrvalo.
Rozhodnutie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby sa dotýka základných práv žalobcu zakotvených v Ústave Slovenskej republiky, preto je v záujme zachovania základného práva podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky potrebné preskúmať, či na takéto rozhodnutie a postup žalovaného existovali zákonné dôvody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, že postupom súdu prvého stupňa bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, a preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2 S 325/2007-22 zo dňa 15. apríla 2009 podľa § 221 ods. 1 písm. f) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí o veci rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.)
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 21. októbra 2009
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová