Najvyšší súd  

2 Sžo 22/2008

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. B., 2/ J. K., 3/ Ľ. O., 4/ P. M., 5/ A. M., 6/ F. O., 7/ V. Š., všetci zastúpení splnomocnenou zástupkyňou RNDr. E. M., proti odporcovi: OPÚ v Č., o žiadosti navrhovateľov 1/ - 7/ o oslobodenie od súdnych poplatkov, konajúc o odvolaní navrhovateľov 1/ - 7/ proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 4. októbra 2007, č.k. 25 Sp 1/2005-110, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 4. októbra 2007, č.k. 25 S 1/2005-110 p o t v r d z u j e.

  Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že navrhovateľom 1/ - 7/ M. B., J. K., Ľ. O., P. M., A. M., F. O. a V. Š. nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 OSP. Pri posudzovaní žiadosti zobral do úvahy životné náklady spojené s bývaním a zabezpečením ostatných základných potrieb navrhovateľov a výšku príjmov navrhovateľov. Rovnako v danom prípade však súd prihliadol aj na počet účastníkov, ktorí boli predmetným uznesením zaviazaní na zaplatenie súdneho poplatku v celkovej výške 1000 Sk spoločne a nerozdielne, pričom súd v súvislosti s touto skutočnosťou poukázal najmä na spôsob, akým možno súdny poplatok zaplatiť, ako aj na celkovú výšku súdneho poplatku. Dospel k záveru, že pomery navrhovateľov neodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov.

Navrhovatelia 1/ - 7/ napadli uznesenie krajského súdu včas podaným odvolaním. Uviedli, že všetci sú dôchodcami, ktorí trpia rôznymi chorobami, preto musia veľa peňazí vynaložiť aj na lieky a ich dôchodky sú veľmi nízke, nepokrývajú ich mesačné náklady.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru, že odvo- lanie navrhovateľov 1/ - 7/ nie je dôvodné.

Z obsahu spisu krajského súdu súd zistil, že navrhovatelia 1/ - 7/ sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu. Krajský súd v Žiline vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 25 Sp 1/05-37 zo dňa 12. decembra 2005, ktorým napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. Zároveň opravný prostriedok navrhovateľa v siedmom rade V. Š. odmietol, ako opravný prostriedok podaný neoprávnenou osobou. Najvyšší súd SR odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil rozsudkom č.k. 3 SžoKS 23/2006-61 zo dňa 27. septembra 2006.

Zákonnou podmienkou na oslobodenie od súdnych poplatkov je skutočnosť,   že oslobodenie pomery účastníka odôvodňujú a že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd prihliada k celkovým majetkovým pomerom žiadateľa, k výške súdneho poplatku, k trovám, ktoré si pravdepodobne vyžiada dokazovanie, k povahe uplatňo- vaného nároku a k ďalším podobným okolnostiam. Je taktiež potrebné pri fyzických osobách zvážiť celkovú sociálnu situáciu, zdravotný stav a podobne, pritom účastník   je povinný vierohodným spôsobom svoje pomery, ktoré sú rozhodné na posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti, preukázať.

Krajský súd v predmetnom konaní jednoznačne skúmal uvedené zákonné podmienky. Pri rozhodovaní o priznaní nároku na oslobodenie od súdnych poplatkov zistil, že jediným zdrojom príjmu navrhovateľky v prvom rade M. B., ktorá je vdovou, dôchodkyňou, ktorá nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty je starobný, invalidný dôchodok vo výške 7530 Sk. Navrhovateľka v druhom rade J. K. je vdova, dôchodkyňa, ktorá nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, jej jediný príjem predstavuje starobný dôchodok vo výške 7601 Sk a vdovský dôchodok vo výške 1790 Sk. Navrhovateľ v treťom rade Ľ. O. je dôchodca, žijúci v spoločnej domácnosti s manželkou, taktiež dôchodkyňou. Majetok väčšej hodnoty predstavuje len rodinný dom. Jediným príjmom navrhovateľa je starobný dôchodok vo výške 7480 Sk. Navrhovateľka v 4/ rade P. M. je vdova, dôchodkyňa, ktorá ako majetok väčšej hodnoty uviedla podiel ½ v rodinnom dome. Jej jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 5721 Sk a vdovský dôchodok vo výške 2407 Sk. Navrhovateľka v 5/ rade A. M. je vdova, dôchodkyňa, ktorá ako majetok väčšej hodnoty uviedla podiel ½ v rodinnom dome. Jej jediný príjem predstavuje starobný dôchodok vo výške 5779 Sk a vdovský dôchodok vo výške 2450 Sk Navrhovateľ v 6/ rade F. O. je rozvedený, dôchodca, ktorý ako majetok väčšej hodnoty uviedol podiel ½ v rodinnom dome. Jediným príjmom navrhovateľa je starobný dôchodok vo výške 6603 Sk. Súd prvého stupňa uznesením sp.zn. 25 Sp 1/2005 zo dňa 15. mája 2007 zaviazal navrhovateľov 1/ - 6/ na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1000 Sk spoločne a nerozdielne.

Pomery navrhovateľov 1/ - 6/ ako účastníkov konania boli v čase rozhodovania súdu prvého stupňa dostatočne a riadne zistené, pričom i podľa názoru odvolacieho súdu tieto neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu a dodáva, že životné podmienky navrhovateľov 1/ - 6/ nie sú na hranici životného minima, pričom taktiež posúdil i výšku súdneho poplatku v sume 1000 Sk za podaný opravný prostriedok ako sumu, ktorá nemôže ohroziť životnú situáciu navrhovateľov   1/ - 6/ a zhodne s odôvodnením uznesenia krajského súdu udáva, že nie je daný dôvod na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 OSP.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP   a § 142 ods.1 OSP a navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko neboli v konaní úspešní.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 19. februára 2008

JUDr. Jana H e n č e k o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová