Najvyšší súd  

2 Sžo 22/2007

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jany. Henčekovej, PhD. v právnej veci žalobcov: 1) T. S., 2) Ing. J. P., 3) I. M., 4) Ing. Š. K., zastúpených advokátom JUDr. J. F., proti žalovanému: KLÚ, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. apríla 2006, č. 788/2005-Km, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. novembra 2006, č. k. 23 S 137/2006-27, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. novembra 2006, č.k. 23 S 137/2006-27 p o t v r d z u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom náhradu trov odvolacieho konania na účet advokáta JUDr. F. V. v sume 1549 Sk a do rúk advokáta JUDr. J. F. v sume 3440 Sk, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa   11. apríla 2006, č. 788/2005-Km v spojení s opravou rozhodnutia zo dňa 11. júla 2006 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v sume 12 313 Sk, na účet advokáta JUDr. F. V., v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že správne orgány vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti rozsudku žalovaný podal odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 3 O.s.p. Namietal, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a rozhodol nad rámec podanej žaloby. Namietal, že dojednania uvedené v článkoch V. bode č. 5 nájomných zmlúv na prenájom poľnohospodárskej pôdy uzatvorených spoločnosťou A. s.r.o. R. S. s vlastníkmi pozemkov je možné považovať za dispozíciu nájomcu s právom poľovníctva, vrátane jeho vystupovania za vlastníka poľovného pozemku pri uznávaní poľovného revíru, ako aj pri uzatváraní zmlúv. Krajský súd na rámec podanej žaloby vytkol žalovanému, že bolo postupované podľa § 26 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Vzhľadom na skutočnosť, že účastníci správneho konania si nezvolili spoločného splnomocnenca na doručovanie, rozhodnutím OLÚ v Lučenci zo dňa 3. novembra 2005, č. 2005/00027, 2005/00028, 2005/00182 bol za spoločného splnomocnenca určený T. S.. Žalovaný ďalej namietal, že krajský súd neposúdil predmetnú vec komplexne a v súlade s právnymi predpismi na úseku poľovníctva.

Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a rozhodol podľa § 219 O.s.p. tak, že napadnutý rozsudok potvrdil, pretože dospel k záveru, že je vecne správny.

Súd z obsahu spisu zistil, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu OLÚ zo dňa 3. novembra 2005, č. 2005/00182 boli podľa § 6 ods. 2 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve uznané súvislé poľovné pozemky vo vlastníctve a správe A. s.r.o. R. S. (1174,51 ha) a A. F. zastupujúceho vlastníkov podielov v Urbárskej hospodárskej spoločnosti V. D. (4,86 ha poľnohospodárskych pozemkov a 20,44 ha lesných pozemkov) za spoločný poľovný revír č. 54 pod názvom V. D.. Zároveň rozhodnutím prvostupňového orgánu boli podľa § 6 ods. 4 a 6 zákona o poľovníctve pričlenené k poľovnému revíru V. D. poľovné pozemky vo vlastníctve a správe T. S. (2,19 ha), I. S. (1,38 ha), Ing. J. K. (0,67 ha) a Slovenského pozemkového fondu Bratislava (446,18 ha). Takto uznaný spoločný poľovný revír bude mať podľa rozhodnutia výmeru 165,23 ha poľovných pozemkov.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 11. apríla 2006 zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (vo výroku tohto rozhodnutia uviedol nesprávne číslo a dátum prvostupňového rozhodnutia). Chybu v písaní žalovaný opravil 11. júla 2006.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že spoločnosť A. s.r.o. nemohla vystupovať ako žiadateľ o uznanie poľovného revíru, nakoľko podľa obsahu existujúcich nájomných zmlúv na prenájom poľnohospodárskych pozemkov od vlastníkov nemala výslovné oprávnenie na podanie takýchto žiadostí. V zmluvách je upravené iba právo poľovníctva. Druhým žiadateľom o poľovný revír bola Urbárska – hospodárska spoločnosť V. D., ale v rozhodnutí prvostupňového orgánu bol označený za žiadateľa A. F. a tento bol označený aj za vlastníka (správcu) súvislých poľovných pozemkov. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu, tak ako prvostupňový súd, dospel k záveru, že A. F. nemal riadne plnomocenstvo na dispozíciu s pozemkami urbárskeho – hospodárskeho spoločenstva vo veci konania o uznanie spoločného poľovného revíru.

Odvolací súd považuje za opodstatnenú námietku žalovaného, že pokiaľ krajský súd spochybnil postup správneho orgánu pri uplatňovaní ustanovenia   § 26 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov formou verejnej vyhlášky. Žalobcovia totiž rozšírili rozsah podanej žaloby v rozpore s § 250h ods. 1 O.s.p.

Hoci došlo k tomuto pochybeniu, toto samo osebe nezakladá dôvod na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd rozhodol vecne správne, keď zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery nepovažoval námietky žalovaného v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za dôvodné. Uplatnené námietky nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. s poukazom na § 246c veta prvá O.s.p. V odvolacom konaní priznal úspešným žalobcom voči žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia advokátom – vyjadrenie k odvolaniu v sume 1371 Sk + režijný paušál 178 Sk, spolu 1549 Sk, ktoré žalovaný musí uhradiť na účet advokáta JUDr. F. V. Žalovaný je povinný zaplatiť do rúk advokáta JUDr. J. F. náhradu trov konania v sume 3440 Sk – účasť na odvolacom pojednávaní (trovy boli vyčíslené v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 16. apríla 2008

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová