UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: O. N., B. XX, A., zastúpeného advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom, Černyševského 26, Bratislava, proti žalovanému: 1/ Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a evidencie vozidiel, Špitálska 14, Bratislava, 2/ Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Pezinku, Okresný dopravný inšpektorát, Šenkvická 14, Pezinok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 2/ č. ORP-P-268/PK-DI-OBCP-2011 zo dňa 17.08.2011 a o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/236/2014-40 zo dňa 10.06.2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/236/2014- 40 zo dňa 10. júna 2015 vo výroku, ktorým zastavil konanie v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 2/ č. ORP-P-268/PK-DI-OBCP-2011 zo dňa 17. augusta 2011 p o t v r d z u j e.
Odvolanie proti výroku, ktorým bol zamietnutý návrh o uloženie povinnosti žalovanému 2/ predložiť rozhodnutie č. ORP-P-268/PK-DI-OBCP-2011 zo dňa 17. augusta 2011 odvolaciemu orgánu na rozhodnutie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd") napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 2/ č. ORP-P-268/PK-DI-OBCP-2011 zo dňa 17.08.2011. Návrh o uloženie povinnosti žalovanému 2/ predložiť rozhodnutie č. ORP-P-268/PK-DI- OBCP-2011 zo dňa 17.08.2011 odvolaciemu orgánu na rozhodnutie zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným šetrením zistil, že druhostupňové rozhodnutie žalovaného 1/ boloprávnemu zástupcovi žalobcu účinne doručené dňa 10.10.2011. Pretože žaloba bola podaná až 10.11.2014, teda po uplynutí dvojmesečnej zákonnej lehoty na podanie žaloby, krajský súd konanie v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 2/ č. ORP-P-268/PK-DI-OBCP-2011 zo dňa 17.08.2011 zastavil podľa § 250d ods. 3 OSP.
Druhým výrokom napadnutého rozsudku krajský súd zamietol podľa § 250t ods. 4 posledná veta OSP návrh žalobcu o uloženie povinnosti žalovanému 2/ predložiť rozhodnutie č. ORP-P-268/PK-DI-OBCP- 2011 zo dňa 17.08.2011 odvolaciemu orgánu na rozhodnutie po zistení, že správny orgán nebol v konaní nečinný. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k OSP.
Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť pokutu a trovy správneho konania treba považovať za rozhodnutie, ktorým má žalobca v konaní niečo vykonať. Preto uvedené rozhodnutie o odvolaní malo byť doručené aj žalobcovi.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 ods. 2 SSP).
Odvolacím dôvodom odvolania žalobcu v danej veci bolo tvrdenie - s poukazom na zákonnú úpravu ustanovenia § 25 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) - že rozhodnutie o odvolaní v správnom konaní v danej veci nebolo účinne doručené, lebo okrem právneho zástupcu malo byť doručené aj žalobcovi.
Tomuto výkladu ustanovenia § 25 ods. 5 správneho poriadku nemožno prisvedčiť. Tým, že žalobcovi bola uložená pokuta a povinnosť zaplatiť trovy, nebola mu uložená povinnosť „osobne v konaní niečo vykonať", lebo takéto povinnosti nie sú viazané na osobu povinného. Žalobca by bol povinný osobne v konaní niečo vykonať v prípade, že by mu bola napr. uložená povinnosť osobne sa zúčastniť na rekonštrukcii, ohliadke, ustanoviť sa k znalcovi, predložiť listinu, ktorú má v držbe a pod.
Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd nepochybil, keď rozhodol o zastavení konania podľa § 250d ods. 3 OSP, keďže žalobca podal odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu zjavne oneskorene a teda rozhodnutie správneho orgánu predstavuje nespôsobilý predmet súdneho prieskumu. Najvyšší súd sa s právnym záverom krajského súdu uvedeným v jeho rozhodnutí stotožnil, námietkam žalobcu nevyhovel a napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 246c a § 250ja ods. 3 OSP ako vecne správny vo výroku, ktorým zastavil konanie v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 2/ č. ORP-P-268/PK-DI-OBCP-2011 zo dňa 17.08.2011 potvrdil.
Odvolanie proti výroku, ktorým bol zamietnutý návrh o uloženie povinnosti žalovanému 2/ predložiť rozhodnutie č. ORP-P-268/PK-DI-OBCP-2011 zo dňa 17.08.2011 odvolaciemu orgánu na rozhodnutie najvyšší súd odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c OSP.
Vo veci rozhodol uznesením, pretože aj rozhodnutie krajského súdu malo byť vydané vo forme uznesenia (§ 250d ods. 3 a § 250t ods. 4 OSP).
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c/ a § 246c OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.