Najvyšší súd  

2Sžo/213/2010

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny  

Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Mesto K., zastúpeného JUDr. D. A., advokátom,

proti žalovanému: Katastrálny úrad v Košiciach, za účasti: Obec S., zastúpená JUDr. D. H., advokátkou, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO 850/2009-Be-18,  

zo dňa 11. mája 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach  

č.k. 7S/81/2009-68 zo dňa 5. mája 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach  

č.k. 7S/81/20089-68 zo dňa 5. mája 2010 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.

žalobný návrh žalobcu, ktorým sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného

správneho orgánu, ktorý v odvolacom konaní zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil

rozhodnutie Správy katastra Košice – okolie č. H-2/97/d-BJ zo dňa 11.02.2009, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol návrh žalobcu na obnovu konania vedeného  

pod sp. zn. H-2/97/d/BJ o určenie hranice medzi obcou S. a Mestom K., ktoré bolo ukončené

vydaním rozhodnutia zo dňa 20.06.2007. Mal za to, že v danom prípade po právoplatnom

skončení konania o určenie hranice neexistujú dôvody na povolenie obnovy konania vo veci.

Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil s názorom žalovaného, že v danom prípade nie

sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania a nie je v danom prípade

splnená ani jedna zákonná podmienka, ktorá by zakladala dôvod obnovy konania podľa § 62

ods. 1 písm. a/ zákona o správnom konaní a taktiež ani v zmysle § 62 ods. 1 písm. e/ zákona

o správnom konaní. Čo sa týka dôvodu obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. e/ zákona

o správnom konaní (rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé), žalobca

ho v návrhu skutkovo nekonkretizoval. Žalobca považoval za nové dôkazy, ktoré vyšli najavo

po právoplatnom ukončení konania podľa § 52 a nasl. katastrálneho zákona také dôkazy,

ktoré pripojil k svojmu odvolaniu zo dňa 16.01.2008, kedy bolo jeho odvolanie zo dňa

16.01.2008 proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Sp/18/2007 zo dňa 22.11.2007

(teda z predchádzajúceho konania) odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu SR č. 6

Sžo/43/2008 zo dňa 29.10.2008 ako oneskorene podané. Krajský súd sa nemohol preto

zaoberať otázkou, či bol daný dôvod na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. e/ zákona o správnom konaní, pretože žalobca v návrhu na obnovu konania a ani v odvolaní proti

rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa skutkovo nevymedzil tento dôvod obnovy

konania, nekonkretizoval dôkazy, o ktoré sa opieralo rozhodnutie Správy katastra Košice –

okolie, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Až v žalobe uviedol žalobca, že za takýto nepravdivý

dôkaz považuje geometrický plán na zmenu hraníc v katastrálnom konaní, ktorý sa upravoval

aj po právoplatnosti rozhodnutia Správy katastra Košice – okolie zo dňa 20.06.2007. Čo sa

týka dôvodov obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona o správnom konaní ako

vyplýva z odôvodnenia rozsudku krajského súdu takéto dôvody neexistujú a dôkazy, ktoré

žalobca uviedol v návrhu na obnovu konania, ktoré mali byť novými dôkazmi a mali

odôvodňovať povolenie obnovy konania nevyšli najavo po právoplatnom ukončení konania

vedeného Správou katastra Košice – okolie podľa § 52 a nasl. katastrálneho zákona. Žalobca

mal už 29.11.2007 k dispozícii listinné dôkazy, ktoré pripojil k odvolaniu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Sp/18/2007 zo dňa 22.11.2007 a teda žalobca mal tieto

dôkazy pred právoplatným skončením predchádzajúceho súdneho konania a to mapu v mierke

1 : 50 000 a uznesenie vlády SR č. 19/1976 zo dňa 21.01.1976, pretože na tieto dôkazy

žalobca poukazuje už v samotnom návrhu podanom dňa 23. apríla 1997. Tieto dôkazy podľa

názoru krajského súdu ako mapa a uznesenie vlády SR č. 19 by objektívne nemohli viesť k inému rozhodnutiu, než vydala Správa katastra Košice – okolie. Z odôvodnenia rozsudku

krajského súdu ďalej vyplýva, že žalobca všetky tieto dôkazy mal k dispozícii už 29.11.2007

a v dôsledku oneskorene podaného odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo

dňa 22.11.2007 ich neuplatnil a odvolací súd sa s nimi už nemohol zaoberať.

Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal odvolanie žalobca a z hľadiska

obsahu petitu žalobného návrhu žiadal, aby Najvyšší súd SR ako súd odvolací rozsudok

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 05. mája 2010 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného

správneho orgánu Katastrálneho úradu v Košiciach č. PO 850/2009/Be-18 zo dňa 11.05.2009

zruší a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie a zároveň žiadal,  

aby odvolací súd priznal žalobcovi i náhradu trov prvostupňového a druhostupňového

konania. Poukázal na to, že pribratý účastník do konania obec S. nemá procesnú spôsobilosť,

ďalej, že účastníkovi konania teda žalobcovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, ďalej, že o veci rozhodoval vylúčený sudca a súd prvého stupňa dospel   na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nevyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a vo

vzájomných súvislostiach a nevyporiadal sa so všetkými uplatnenými námietkami. Uviedol,

že vo svojom podaní zo dňa 06.10.2009, ktoré krajský súd nevyhodnotil, poukázal žalobca na

dôležité skutočnosti, ktoré preukazujú dôvodnosť návrhu na povolenie obnovy konania, kde

okrem iného bolo poukázané, že žalovaný správny orgán pri odôvodnení svojho rozhodnutia

postupoval v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku. V tomto podaní poukázali aj na

preklúziu práva nároku na zmenu priebehu katastrálnych hraníc za nedodržania zákonom

stanovenej lehoty na uplatnenie nároku z dôvodu neúplnosti návrhu podľa už t. č. zrušeného

§ 52 a nasl. katastrálneho zákona. Krajský súd rozhodol o opravnom prostriedku dňa

22.11.2007 a príslušná mapa s mierku 1 : 50 000 bola nájdená podľa potvrdenia na rube mapy

v Štátnom archíve MV SR dňa 29.11.2007, ktorá sa dovtedy nenachádzala v spisoch a nebola

nikým predložená. Bola nájdená po vyhlásení rozsudku právnym zástupcom žalobcu medzi

archivovanými dokladmi a preto mohla byť použitá   iba na odvolacom konaní, alebo ak by

nebolo podané odvolanie, taktiež v konaní o povolenie obnovy konania. Súd prvého stupňa sa

s týmito otázkami nevyporiadal, resp. vyporiadal sa tak, že tieto skutočnosti zahmlieva, čím

znížil význam tohto dôkazu na povolenie obnovy konania. Čo sa týka vznesenej námietky

zaujatosti zo strany žalobcu voči sudkyni JUDr. J. J. tak nie je možné posúdiť túto námietku

v tom zmysle, že dôvodom na vylúčenie sudcu by bol iba postup sudcu v konaní

o prejednávanej veci a takéto ponímanie zaujatosti je reštriktívne. V danom prípade išlo o súhrn okolností, ktoré boli spôsobilé vyvolať podložené pochybnosti o objektívnosti

a nestrannosti toho sudcu a súdu, nakoľko ide o okolnosti a o priamy pomer k veci

a doterajšie konanie konkrétneho sudcu, ktoré vo svojom celku dokážu u žalobcu vzbudiť

pochybnosti o objektivite a nestrannosti konkrétneho rozhodovania súdu v tomto zložení

senátu. Krajský súd žalobcu ako účastníka konania v rozpore s poslednou vetou ust. § 16 ods.

2 O.s.p. o dôvodoch, pre ktoré vec nadriadenému súdu nepredložil, neupovedomil, ale vytýčil

termín pojednávania na deň 20.01.2010 a o nepredložení veci pre zaujatosť nadriadenému

súdu sa žalobca dozvedel nepriamo z internetovej stránky krajského súdu, keďže ten istý

senát bol uvedený na deň 20.01.2010 a priamo sa žalobca dozvedel o tom iba následne z listu

krajského súdu zo dňa 21.01.2010, ktorý bol právnemu zástupcovi doručený dňa 25.01.2010.

Preto sa žalobca pojednávania nezúčastnil. Vzhľadom na takýto spôsob postupu krajského

súdu bol   podľa žalobcu dôvod   na vznesenie námietky zaujatosti voči členom senátu

7S Krajského súdu v Košiciach dňa 18.01.2010 a žalobca je toho názoru, že vec vznesenia

námietky zaujatosti voči sudkyni   JUDr. J. J. a najmä voči senátu krajského súdu vrátane

predsedu senátu z dôvodu konfliktu záujmov a objektivity mala byť postúpená nadriadenému

súdu a preto je žalobca toho názoru, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Ďalej žalobca

uviedol, že jeho právny zástupca dňa 04.05.2010 osobne doručil do podateľne krajského súdu

podanie zo dňa 03.05.2010 označené ako doplnenie odôvodnenia žaloby a návrh na odročenie

pojednávania, avšak krajský súd v odôvodnení rozsudku toto podanie žalobcu nespomína.

Ďalej poukázal   na to, že z geometrického plánu, na základe ktorého sa uskutočnila zmena

priebehu hranice   po rozsudku súdu, zo záhlavia zaslaného geometrického plánu 67/2009,

a z výkazu výmer, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou geometrického plánu vyplýva, že ide

o prepracovaný geometrický plán č. 16/2007 zo dňa 10.05.2007, ktorý bol podkladom

rozhodnutia na zmenu priebehu hranice katastrálneho územia Ž. a S.. Takýto prepracovaný

plán bol vyhotovený 11.03.2009 geodetickou firmou G. K. s.r.o. Správa katastra Košice –

okolie nezaslala však mestu K. pôvodný geometrický plán č. 36590711-16/2007 úradne

overený zo dňa 10.05.2007, pod č. 317/07, ktorý bol podkladom rozhodnutia o zmene

priebehu hraníc pozemkov správneho orgánu, ako aj súdu. Preto skutočnosť, že zmena

priebehu hraníc pozemkov sa uskutočnila na základe dodatočne upraveného geometrického

plánu až po právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí považuje žalobca za neoprávnený

zásah do petitu rozhodnutia správneho orgánu, ako aj rozhodnutia súdu, ktorým súd potvrdil

napadnuté rozhodnutie správneho orgánu č. H-2/97/d-Bj zo dňa 20.06.2007. Podľa žalobcu

preto tento dôkaz je ďalším dôkazom, ktorý môže mať podstatný vplyv na rozhodnutie

a nemohol sa v konaní uplatniť bez vedomia žalobcu. Tieto skutočnosti vyšli najavo až zaslaním geometrického plánu č. 67/2009 dňa 12.03.2010. Žalovanému, do ktorého

kompetencie patrí aj overovanie geometrických plánov tieto skutočnosti boli známe. Preto

zároveň žalobca do času zabezpečenia dôkazov navrhol krajskému súdu odročiť termín

vytýčeného súdneho pojednávania na deň 05.05.2009 a zároveň sa žalobca ospravedlnil

z neúčasti na pojednávaní a navrhol vytýčiť nový termín pojednávania až po zabezpečení

navrhnutých dôkazov. Krajskému súdu žalobca navrhol, aby uložil žalovanému predložiť

žalobcovi vyžiadaný geometrický plán č. 16/2007 a krajský súd tiež toto podanie žalobcu

v dôvodoch rozhodnutia neuvádza. Týmto postupom krajského súdu bolo žalobcovi odňaté

právo zúčastniť sa súdneho konania. Zároveň žalobca v súvislosti so znením ust. § 250 ods. 1

O.s.p. poukázal na to, že vzhľadom na povahu konania o obnove obec S. pôvodne nebola

účastníkom tohto konania a nakoľko žalobcovi nebolo doručené uznesenie o pribratí

účastníka do konania, nemá vedomosť o tom, na základe akých okolností bola obec pribratá

do konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o povolenie obnovy a takýto postup

krajského súdu považuje za nezákonný a takto pribratý účastník do konania – obec S.

nemohol nadobudnúť procesnú spôsobilosť. Taktiež i vzhľadom na ďalšie okolnosti, preto aj

zaviazanie žalobcu na zaplatenie trov konania tomuto pasívnemu účastníkovi za týchto

okolností právne neobstojí a do dnešného dňa žalobcovi nebolo zo strany krajského súdu

predložené žiadne stanovisko alebo vyjadrenie pribratého účastníka. Žalobca ďalej uviedol, že z textu ustanovenia § 62 ods. 1 písm. a) zákona o správnom konaní nevyplýva podmienka,

ako to vykladá krajský súd, teda že má ísť o existenciu nových skutočností alebo dôkazov,

ktoré vyšli najavo dodatočne po právoplatnom ukončení správneho konania. Žalobca je toho

názoru, že zo zákona vôbec nevyplýva, že nové skutočnosti alebo dôkazy majú vyjsť najavo

po právoplatnom ukončení konania, ale má ísť o také skutočnosti a dôkazy, ktoré vyjdú

najavo už po ukončení správneho konania na oboch stupňoch a je možné ich uplatniť ako

dôvod na obnovu iba vtedy, ak konanie pred správnym orgánom je ukončené rozhodnutím,

ktoré je právoplatné a na tieto skutočnosti poukázali už v podaní zo dňa 16.12.2009. V danom

prípade správny poriadok predpokladá iba nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať

podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli   sa v pôvodnom konaní uplatniť bez zavinenia

účastníka konania, kým dôvod obnovy podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. okrem uvedeného

predpokladá, že môžu privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobca je

toho názoru, že ním označený dôkaz je novým dôkazom, ktorý môže mať podstatný vplyv na

rozhodnutie a nemohol sa v správnom konaní uplatniť bez jeho zavinenia. V danom prípade

dôkaz predložený žalobcom, a to mapa mierky 1:50 000 má podstatný vplyv na presné

označenie hranice pozemkov, na posúdenie geometrického plánu, ktorý má obsahovať starú hranicu, ale najmä na posúdenie a dodržanie rozhraničovacej čiary v teréne podľa § 54

katastrálneho zákona ako predpoklad prípadnej zmeny katastrálnej hranice. V danom prípade

žalobca uviedol, že jeho tvrdeniam dáva za pravdu i judikát č. 26/2002 (rozsudok NS SR

5Cdo 4/01 zo dňa 30.01.2001), tiež i judikát 6/1968 (zošit č. 1 str. 36, 5Cz 81/67). Podľa

žalobcu práve tieto rozhodujúce a podstatné skutočnosti a dôkazy, ktoré predložil na obnovu

konania, chýbali v pôvodnom správnom konaní. Podľa žalobcu mesto K. sa dozvedelo o veci

zmeny katastrálnej hranice, konkrétne s obcou S., iba po prvom rozhodnutí správneho orgánu,

ktorým vtedy zamietol návrh obce. Predložená mapa a smerný územný plán Hospodársko-

sídelnej agromerácie podľa uznesenia vlády SSR č. 19/1976, ktoré boli podkladom uznesenia

plenárneho zasadania obce S. a ktorá vyznačuje, resp. podrobne špecifikuje zmenu priebehu

hranice, bola nájdená po rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach, v priebehu odvolacieho

konania v mesiaci december 2007 (Návrh na obnovu konania podaný v januári 2008),

osobným vyhľadaním z archivovaných dokumentov. Predložené dokumenty môžu mať

podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v správnom konaní uplatniť   bez zavinenia

žalobcu. Preto je žalobca toho názoru, že v priebehu súdneho konania po rozhodnutí

krajského súdu a počas prípravy odvolania, konkrétne dňa 29.11.2007, vyšli najavo také

skutočnosti a dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní

uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Uvádza, že dôkazy, ktoré vyšli najavo dodatočne a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, boli označené v návrhu žalobcu

a poukazuje na ich opis. Podľa názoru žalobcu, vychádzajúc z dodatočne skompletizovaného

administratívneho spisu, môže byť správny záver k otázke, že zmena priebehu hranice obce

H., vrátane jej častí S., sa vykonala so súhlasom obce, keďže o tejto zmene rozhodoval

kompetentný orgán obce v súlade s vtedy platným právnym stavom. Podľa zoznamu obcí

v rozhodnom období obcou bola obec H., ktorá sa vytvorila v roku 1960 zlúčením dvoch obcí

a katastrálnych území B. a S., ale o zmene katastrálnej hranice bolo kompetentné rozhodovať

podľa zákona plenárne zasadanie obce H., keďže vytvorením obce H. obec S. a obec B.

zanikli. H. nemali nikdy samostatné katastrálne územie ako katastrálne územie H., a ak sa

uvádza, tak iba omylom. Poukázal na uznesenie plenárneho zasadnutia č. 18/1979 zo dňa

16.8.1979, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že zastupiteľský zbor občanov H., ako

kompetentný orgán obce, súhlasil so zmenou hranice obce a s pričlenením časti obce H.,

vrátane katastrálneho územia B. – S. k mestu K. v rozsahu a v súlade s návrhom Okresného

národného výboru Košice – okolie, Odd. vnútorných vecí č. Vnútro 152/1979. Aj zo

schváleného uznesenia, ktoré sa odvoláva na smerný územný plán H. K., ktorý bol predložený

aj k návrhu na obnovu konania, ako aj z dodatočne získanej mapy je zrejmé, že sa jednalo práve o areál bývalých V., ktorý zasahoval do katastrálneho územia S., a tento nový dôkaz

nebol vykonaný v pôvodnom konaní. Podľa žalobcu nové dôkazy majú takú kvalitu, že

v prípade ich uplatnenia v pôvodnom konaní mohli objektívne zmeniť názor správneho

orgánu na rozhodovanie vo veci. V rozpore s názorom krajského súdu bola naplnená aj tretia

podmienka na preukázanie dôvodu obnovy konania, t.j. uplatnenie dôkazov v konaní bez

zavinenia účastníka konania. Krajský súd nesplnenie tejto podmienky odôvodnil tým, že

žalobca tieto dôkazy mal k dispozícii už 29.11.2007 a v dôsledku oneskorene podaného

odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach   zo dňa 22.11.2007 ich neuplatnil

a odvolací súd sa nimi preto nemohol zaoberať. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že jeho

odvolanie bolo odmietnuté Najvyšším súdom SR použitím ustanovenia o právnej fikcii

doručenia, ktorej použitie bolo nesprávne, a tohto času je vec na Ústavnom súde SR. Žalobca

je toho názoru, že aj v prípade, ak by sa nepodalo odvolanie proti rozhodnutiu správneho

orgánu prvého stupňa, ktoré by tým nadobudlo právoplatnosť, bolo by možné na základe

nových skutočností alebo dôkazov začať obnovu konania. Mesto K. však podalo odvolanie

proti rozsudku krajského súdu, v ktorom použilo nové dôkazy a skutočnosti získané po

vyhlásení rozsudku krajským súdom a preto za týchto okolností by bolo podľa žalobcu tvrdé a obmedzením realizácie procesných práv vykladať odmietnutie odvolania žalobcu na základe

nesprávnej a spornej konštrukcie právnej fikcie doručenia, ktorú uplatnil Najvyšší súd SR.

Taktiež podľa žalobcu je dôležité, že konanie pred správnym orgánom bolo ukončené

rozhodnutím, ktoré je právoplatné a je nepodstatné, z akého dôvodu je právoplatné a ďalej je

dôležité, že vyšli najavo nové dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie

a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania.

Žalovaný správny orgán sa písomne k odvolaniu žalobcu vyjadril a okrem iného

uviedol, že správny poriadok taxatívne stanovuje dôvody obnovy konania a pri naplnení

ktoréhokoľvek z nich je správny orgán povinný konanie obnoviť. Pre nové skutočnosti alebo

dôkazy sa konanie obnoví len za predpokladu, že vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia

a že ich účastník konania v pôvodnom konaní buď vôbec nepoznal alebo ich bez vlastnej viny

nemohol uplatniť. Otázku, kedy nová skutočnosť alebo nový dôkaz mohli mať na rozhodnutie

podstatný vplyv, musí správny orgán posúdiť podľa povahy konkrétneho prípadu.

O podstatnom vplyve na rozhodnutie možno hovoriť najmä v prípadoch, v ktorých  

by sa v pôvodnom konaní buď vydalo opačné rozhodnutie alebo sa vydalo v podstatných

otázkach iné rozhodnutie. Ak vplyv novej skutočnosti alebo nového dôkazu na pôvodné

rozhodnutie možno podľa povahy konkrétneho prípadu charakterizovať ako nepodstatný, obnovu konania nemožno povoliť. Nepravdivými dôkazmi sú najmä nepravdivé svedecké

výpovede alebo znalecké posudky, podvrhnuté alebo falšované listiny, nepravdivé čestné

vyhlásenia a pod. Správa katastra Košice – okolie vykonala v priebehu konania rozsiahle

dokazovanie a zaoberala sa všetkými dôvodmi a argumentmi účastníkov konania  

a jej rozhodnutie bolo potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 6Sp/18/2007  

zo dňa 22.11.2007. Skutočnosti, resp. listinné dôkazy, na ktoré poukázal žalobca vo svojom

návrhu, nemajú podstatný vplyv na rozhodnutie č. H-2/97/d-BJ zo dňa 11.02.2009, nakoľko

nimi nie je preukázané, že plenárne zasadnutie MNV H. rozhodlo o zmene priebehu hranice

obce H., vrátane časti S.. Katastrálny úrad Košice zároveň uvádza,   že skutočnosti, na ktoré

poukazuje žalobca, nie sú novými skutočnosťami, ktoré by vyšli najavo až po právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia, nakoľko boli navrhovateľovi známe a spomínal ich aj vo svojom

odvolaní zo dňa 16.01.2008 proti rozsudku krajského súdu č.k. 6Sp/18/2007. Dôkazy

pripojené k odvolaniu proti uvedenému rozsudku krajského súdu žalobca považoval za nové

dôkazy, ktoré podľa neho mali vyjsť najavo po právoplatnom ukončení konania podľa § 52

a nasl. katastrálneho zákona. Podľa žalovaného správneho orgánu žalobca v návrhu na

obnovu konania a ani v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa skutkovo

nevymedzil dôvod na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. e) zákona o správnom konaní.

Dôkazy uvedené žalobcom v návrhu na obnovu konania, ktoré mali byť novými dôkazmi a mali odôvodňovať povolenie obnovy konania, nevyšli najavo   po právoplatnom ukončení

konania vedeného Správou katastra Košice – okolie podľa § 52 a nasl. katastrálneho zákona,

nakoľko rozhodnutie správy katastra zo dňa 20.06.2007 nenadobudlo právoplatnosť jeho

doručením účastníkom konania, pretože žalobca podal proti nemu odvolanie podľa § 56

katastrálneho zákona vo vtedy platnom znení a žalobca už dňa 29.11.2007 mal k dispozícii

listinné dôkazy, ktoré pripojil k odvolaniu proti rozsudku krajského súdu zo dňa 22.11.2007,

teda mal tieto dôkazy ešte pred právoplatným skončením súdneho konania, a len

právoplatným skončením súdneho konania nadobudlo právoplatnosť aj rozhodnutie Správy

katastra Košice – okolie zo dňa 20.06.2007. Žalovaný ďalej poukázal na to, že existencia

dôkazov, na ktoré poukazuje žalobca, bola známa správnemu orgánu prvého stupňa ako

i účastníkom konania od začiatku správneho konania, a na tieto dôkazy sa poukazuje už

v návrhu podanom dňa 23.04.1997.   Podľa žalovaného vplyv týchto dôkazov na konanie by

bol zanedbateľný pre rozhodnutie správy katastra o návrhu na určenie priebehu hraníc obce S.

a hraníc katastrálneho územia. Pre posúdenie dôvodnosti návrhu bolo rozhodujúce to, že

nebola preukázaná existencia súhlasu obce H. so zmenou katastrálneho územia S., pretože

správny orgán a ani súd uznesenie plenárneho zasadnutia MNV H. č. 18/1979 v bode A zo dňa 16.08.1979 nepovažovali za súhlas so zmenou hraníc obce a katastrálneho územia.

Dôkazy ako mapa a uznesenie vlády SSR č. 19 by objektívne nemohli viesť k inému

rozhodnutiu než vydala Správa katastra Košice – okolie. Ani po prípadnom vykonaní týchto

dôkazov by nebolo možné očakávať iné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Mapa

sama osebe nevypovedá o tom, či k zmene hraníc došlo so súhlasom alebo bez súhlasu obce.

Taktiež nebola naplnená ani ďalšia podmienka na preukázanie dôvodu obnovy konania, t.j.

uplatnenie dôkazov v konaní bez zavinenia účastníka konania. Ak rozhodnutie nadobudne

právoplatnosť až po právoplatne skončenom súdnom prieskumnom konaní podľa tretej hlavy

piatej časti O.s.p. je pod pojmom konanie potrebné rozumieť nielen konanie správne ale aj

súdne preskúmavacie konanie. Žalobca tieto dôkazy mal k dispozícii už

29.11.2007. V dôsledku oneskorene podaného odvolania proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 22.11.2007 ich neuplatnil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný

žiadal z hľadiska obsahu odvolania, aby Najvyšší súd SR ako súd odvolací rozsudok

Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/81/2009-68 zo dňa 5.5.2010 zamietol.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila aj obec S. a navrhla, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok krajského súdu potvrdil. S dôvodmi odvolania žalobcu nesúhlasila a pokladá ich za

nedôvodné a účelové. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za jasné a zrozumiteľné,

ktoré dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Taktiež i podľa názoru obce S. nebola zo strany žalobcu splnená ani jedna zákonná podmienka pre povolenie obnovy

konania.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý

verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), pričom termín verejného

vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu  

a na internetovej stránke www.nsud.sk.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania žalobcu

posudzoval, či správne orgány ako i krajský súd   pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne

zisteného skutkového stavu veci. S ohľadom na námietky žalobcu ohľadne hodnotenia

dôkazov zisťoval, či konanie pred správnymi orgánmi ako i pred krajským súdom bolo

vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy

vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.

V odvolacom konaní mal Najvyšší súd SR za preukázané, že krajský súd postupoval

súladne so zákonom, keď žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol,  

a to z nasledovných dôvodov:

Pokiaľ žalobca v priebehu preskúmavacieho konania podľa piatej časti hlavy  

druhej O.s.p. v konaní pred krajským súdom podaním zo dňa 16.12.2009 vzniesol  

námietku zaujatosti voči členke senátu krajského súdu JUDr. J. J. z dôvodu, že mal výhrady

voči jej postupu v súvislosti s rozhodovacou činnosťou vo veci vedenej   pod sp. zn.

6Sp/18/2007 a pokiaľ podaním zo dňa 18.1.2010 vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým

členom senátu krajského súdu (JUDr. J. K., JUDr. T. S. a JUDr. J. J.), tak i odvolací súd je

toho názoru, že z obsahu týchto podaní nesporne vyplýva, že obsahom týchto podaní žalobcu

sú námietky týkajúce sa len okolností ustanovených v § 14 ods. 3 O.s.p. Správne preto

postupoval krajský súd, keď na takéto námietky žalobcu neprihliadol a nepredložil vec na

rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému súdu. V tejto súvislosti je potrebné

zdôrazniť, že pokiaľ JUDr. J. prejednávala predmetnú vec v základnom konaní, tak je i podľa

názoru odvolacieho súdu samozrejmé a súladné so zákonom, že v danej veci v konaní podľa

piatej časti hlavy tretej O.s.p. vyjadrila príslušný právny názor na danú vec. V tomto smere

i novela Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 15.10.2008 zohľadňuje súdnu prax,

ktorá bola konštantná v prípadoch, keď sudca v inej obdobnej veci rozhodol spôsobom,

s ktorým účastník nesúhlasil, resp. opakovane vo veciach toho istého žalobcu zamietol žalobu.  

Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa § 15a ods. 5 O.s.p., ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených  

v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému

súdu nepredkladá.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom i odvolací súd toho názoru, že krajský súd

neporušil žiadne procesné práva žalobcu ako účastníka konania a neodňal mu možnosť konať

pred súdom, ak v danom prípade nepredložil vec nadriadenému súdu vzhľadom na námietku

predpojatosti žalobcu, pretože obsah uvedených námietok žalobcu v jeho príslušných

podaniach sa nesporne dotýka postupu sudkyne JUDr. J. v konaní o prejednávanej veci, resp.

procesného postupu senátu v jeho rozhodovaní v danej veci a správne preto postupoval senát

krajského súdu, ak na vznesenú námietku neprihliadol a následne riadne pokračoval v konaní,

v ktorom i meritórnym spôsobom vo veci rozhodol.  

Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že v základnom konaní Správa katastra

Košice – okolie rozhodnutím č. H-2/97/d-BJ zo dňa 20.6.2007 rozhodovala o návrhu žalobcu

na určenie priebehu hranice obce S. a hranice kat. úz. S. podľa § 52 a nasl. katastrálneho

zákona, keď svojim rozhodnutím rozhodla tak, že určila priebeh hranice medzi obcou S.

a mestom K. – mestská časť Š. a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami S. a Ž. podľa

geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného spoločnosťou G. s.r.o., úradne overeného

Správou katastra Košice dňa 10.5.2007 pod č. 317/07. Mesto K. následne podalo opravný prostriedok proti rozhodnutiu Správy katastra Košice – okolie zo dňa 20.6.2007

a v preskúmavacom konaní podľa piatej časti hlavy tretej O.s.p. v konaní o opravných

prostriedkoch Krajský súd Košice rozsudkom č.k. 6Sp/18/2007-29 zo dňa 22.11.2007 potvrdil

rozhodnutie Správy katastra Košice – okolie č. H-2/97/d-BJ zo dňa 20.6.2007. Na základe

odvolania mesta Košice proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Sp/18/2007-29 zo

dňa 22.11.2007 Najvyšší súd SR ako súd odvolací odvolanie navrhovateľa mesta K.

uznesením sp. zn. 6Sžo/43/2008 zo dňa 29.10.2008 odmietol v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm.

a) O.s.p., keď mal za to, že odvolanie mesta Košice bolo podané oneskorene.

Žalobca vzhľadom na uvedené skutočnosti podal návrh na obnovu konania zo dňa

22.12.2008, ktorým sa na Správe katastra Košice – okolie domáhal, aby správa katastra

v zmysle ust. § 63 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní povolila obnovu konania vo veci

určenia priebehu hranice, ktoré konanie bolo v základnom konaní ukončené na správe katastra

rozhodnutím č. H-2/97/d-BJ zo dňa 20.6.2007. Uviedol, že bez zavinenia sa nemohli v konaní

uplatniť nové dôkazy (§ 62 ods. 1 písm. a/ správneho poriadku) a že rozhodnutie Správy

katastra Košice – okolie zo dňa 20.6.2007 sa opiera o dôkazy, ktoré sú nepravdivé a boli

nesprávne posúdené. Poukázal na to, že po vyhlásení rozsudku krajského súdu zo dňa 22.11.2007 v základnom konaní vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré si Správa

katastra Košice – okolie nevyžiadala zo Štátneho archívu v Košiciach.

Podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku konanie pred správnym orgánom

ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné sa na návrh účastníka konania obnoví, ak vyšli

najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv   na rozhodnutie

a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania.

Podľa § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom

ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné sa na návrh účastníka konania obnoví,  

ak rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé alebo rozhodnutie  

sa dosiahlo trestným činom.

Čo sa týka dôvodu obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku,

žalobca poukazoval na tú skutočnosť, že až po vyhlásení rozsudku Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 22.11.2007 vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré Správa katastra

Košice – okolie nevyžiadala zo Štátneho archívu v Košiciach a poukázal na to,  

že v administratívnom spise sa v priebehu základného konania nenachádzalo uznesenie vlády SSR č. 19 zo dňa 21.1.1976 s prílohou Smernica pre realizáciu smerného územného plánu H.,

ktoré vysvetľovalo aj termín použitý v uznesení pléna MNV H. č. 18/1979-H.-B.-Ž. čo bol

názov hospodárskeho okrsku, v ktorom boli postavené V. a že taktiež sa v administratívnom

spise nenachádzala dobová mapa v mierke 1:50 000, ktorá vytyčovala zmenu katastrálnej

hranice medzi K. a okresom K. – v..

Z obsahu administratívneho spisu, ako i z pripojeného spisového materiálu Krajského

súdu v Košiciach, mal odvolací súd za preukázané, že uvedené listinné dôkazné prostriedky,

a to mapa v mierke 1:50 000 a uznesenie vlády SSR č. 19/1976 zo dňa 21.1.1976, boli

nájdené v Štátnom archíve Ministerstva vnútra SR v Košiciach skutočne až dňa 29.11.2007,

čo znamená, že po rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach zo základného konania a žalobca

tieto listinné dôkazy uplatnil v priebehu odvolacieho konania proti rozsudku krajského súdu

zo dňa 22.11.2007. Na túto skutočnosť poukázal i krajský súd v terajšom napadnutom

rozsudku na str. 7 dôvodov rozhodnutia, kde uviedol, že „žalobca už 29.11.2007 mal

k dispozícii listinné dôkazy, ktoré pripojil k odvolaniu proti rozsudku krajského súdu

z 22.11.2007 a teda žalobca mal tieto dôkazy pred právoplatným skončením súdneho konania“. Odvolací súd mal teda za preukázané, že uvedené listinné dôkazné prostriedky

žalobca získal zo Štátneho archívu Ministerstva vnútra SR dňa 29.11.2007, avšak

v pôvodnom základnom konaní tieto listinné dôkazné prostriedky účinne v odvolacom konaní

nemohol realizovať, nakoľko v odvolacom konaní uznesením Najvyššieho súdu SR  

sp. zn. 6Sžo/43/2008 zo dňa 29.10.2008 bolo odvolanie navrhovateľa mesta K.  

ako oneskorene podané odmietnuté v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Čo sa týka dôvodov obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. e) zákona o správnom

konaní, i odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou krajského súdu, že žalobca takéto

dôvody obnovy konania vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania bližšie skutkovo

vôbec nekonkretizoval. Taktiež takéto dôvody obnovy konania s poukazom na § 62 ods. 1

písm. e) správneho poriadku žalobca nekonkretizoval ani v odvolacom konaní pred

Katastrálnym úradom v Košiciach a ako vyplýva až zo samotnej žaloby žalobcu za takýto

nepravdivý dôkaz považoval geometrický plán na zmenu hraníc v katastrálnom konaní, ktorý

sa opravoval i po právoplatnosti rozhodnutia Správy katastra Košice – okolie zo dňa

20.6.2007. Odvolací súd sa preto stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že otázkou

existencie dôvodu na povolenie obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku sa mohol zaoberať iba správny orgán prvého stupňa v konaní o povolení obnovy

konania, ktorému je zákonom o správnom konaní zverená právomoc rozhodovať o návrhu  

na povolenie obnovy konania, pretože v opačnom prípade, ak by túto otázku posudzoval  

až krajský súd v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., rozhodoval by týmto o veci,

ktorá je zo zákona zverená správnemu orgánu z hľadiska právomoci.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti za danej skutkovej a právnej situácie vo veci preto

správne postupoval krajský súd keď ustálil, že predmetom súdneho prieskumu môže byť  

iba posúdenie otázky, či je daný dôvod obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho

poriadku, nakoľko dôvod na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku

v priebehu správneho konania, a to jednak pred správnym orgánom prvého stupňa ako i pred

správnym orgánom druhého stupňa žalobca nekonkretizoval a takýto dôvod obnovy konania

v priebehu správneho konania ani podľa právneho názoru odvolacieho súdu preukázaný

nebol.

Čo sa týka dôvodov obnovy konania v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 písm. a)

správneho poriadku, teda existencie listinných dôkazov, a to mapy v mierke 1:50 000 a uznesenia vlády SSR č. 19/1976 zo dňa 21.1.1976 je nesporné, že tieto dôkazy žalobca

získal až dňa 29.11.2007, kedy ich mal fyzicky i k dispozícii a pripojil ich k odvolaniu proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.11.2007 zo základného konania, avšak

krajský súd je pri posudzovaní tohto dôvodu obnovy konania toho názoru, že z hľadiska

ustanovenia § 62 ods. 1 písm. a ) správneho poriadku je potrebné okrem iných tam uvedených

zákonných podmienok preukázať, že účastník nemohol tieto dôkazy v konaní uplatniť  

bez svojho zavinenia, pričom však podľa názoru krajského súdu žalobca tieto listinné dôkazy

v konaní neuplatnil, a to v dôsledku svojho oneskorene podaného odvolania proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.11.2007 a že preto sa odvolací súd v konaní

6Sžo/43/2008 nimi nemohol zaoberať.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Najvyšší súd SR stotožňuje s právnym názorom

krajského súdu, že v danom prípade žalobca nepreukázal existenciu dôvodov na povolenie

obnovy konania vo veci z hľadiska zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 62  

ods. 1 písm. a) a e) zákona č. 71/1967 Zb o správnom konaní a preto správne postupoval

krajský súd, keď žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný v zmysle ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.  

Čo sa týka námietky žalobcu, že krajský súd postupoval nezákonne, ak pribral   do konania obec S. a že nemá vedomosť o tom, na základe akých okolností bola táto obec

pribratá do konania a že okrem iného žalobcovi nebolo doručené ani uznesenie o pribratí obce

S. do konania ako účastníka konania Najvyšší súd SR považuje za potrebné zdôrazniť, že

postup krajského súdu bol i v tomto procesne súladný so zákonom, a to s ustanovením § 250

ods. 1 veta druhá O.s.p. Predmetné konanie sa totiž týka i práv a oprávnených záujmov obce

S. a preto i v zmysle novely O.s.p. vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z. účinnej od

15.10.2008 krajský súd nepochybil, keď obec S. uznesením pribral do konania ako účastníka

konania.

Pre úplnosť veci Najvyšší súd SR uvádza, že uznesenie Najvyššieho súdu

z predchádzajúceho konania, teda zo základného konania sp. zn. 6Sžo/43/2008 zo dňa

29.10.2008 bolo nálezom Ústavného súdu SR č. II. ÚS 65/2010-49 zo dňa 27.10.2010 zrušené

a vec bola vrátená Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z tohto vyplýva,  

že Najvyšší súd SR ako súd odvolací sa bude v konaní 6Sžo 43/2008 meritórne zaoberať

i odvolaním žalobcu, ktoré žalobca podal proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach   č.k. 6Sp/18/2007-29 zo dňa 22.11.2007, ku ktorému odvolaniu žalobca pôvodne pripojil

i príslušné listinné dôkazy, ktorými preukazoval existenciu dôvodov pre povolenie obnovy

konania v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku. Táto skutočnosť

znamená, že Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. 6Sžo/43/2008 sa bude musieť

vyporiadať i s týmito dôkaznými prostriedkami, pretože predmetom odvolacieho konania

bude okrem iného z hľadiska posúdenia skutkového stavu veci i posúdenie týchto dôkazných

prostriedkov.  

Odvolací súd je teda nesporne toho právneho názoru, že vzhľadom na už uvedené

skutočnosti je návrh žalobcu na povolenie obnovy konania nielenže nedôvodný, ale vzhľadom

na právne závery obsiahnuté v uvedenom náleze Ústavného súdu SR neexistuje potom  

ani právny dôvod na skúmanie a posudzovanie otázky v tomto konaní, či existujú v danom

prípade zákonné dôvody pre povolenie obnovy konania. Totiž vzhľadom na právne dôsledky

nálezu Ústavného súdu SR je nesporné, že rozhodnutie Správy katastra – okolie č. H-2/97/d-

BJ zo dňa 20.6.2007 nie je v súčasnosti naviac ani rozhodnutím právoplatným, pričom

právoplatnosť ako vlastnosť rozhodnutia je základnou zákonnou podmienkou pre povolenie obnovy konania.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. rozsudok krajského súdu

ako súladný so zákonom potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p.

v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 246c ods. 1 veta prvá

O.s.p., keď žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému trovy konania

v odvolacom konaní nevznikli.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 15. júna 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová