Najvyšší súd  

2 Sžo 200/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: Ing. V. J., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Dunajská Streda, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia odporcu č. D/2009/00420-11zo dňa 14.júla 2009, konajúc o odvolaní

navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č.k. 38 Sp 98/2009-14 zo dňa  

11.júna 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave  

č.k. 38 Sp 98/2009-14 zo dňa 11.júna 2010   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave napadnutým uznesením č.k. 38 Sp 98/2009-14 zo dňa  

11.júna 2010 podľa ustanovenia § 250p Občianskeho súdneho poriadku odmietol opravný

prostriedok navrhovateľky proti rozhodnutiu odporcu, ktoré navrhovateľka vo svojom

opravnom prostriedku presne neoznačila. Dôvodom odmietnutia opravného prostriedku

navrhovateľky bolo nedoplnenie opravného prostriedku. Krajský súd postupom podľa § 43

ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyzval navrhovateľku na doplnenie neúplného

opravného prostriedku uznesením č.k. 38 Sp 98/2009-5 zo dňa 15.októbra 2009, ktoré

navrhovateľka prevzala dňa 26.októbra 2009. Na toto uznesenie navrhovateľka reagovala

listom zo dňa 5.novembra 2009 a žiadala o predĺženie lehoty na opravu a doplnenie

neúplného podania; do rozhodnutia krajského súdu (11.júna 2010) všk na výzvu nereagovala

a opravný prostriedok nedoplnila.

Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Uviedla,

že ako oprávnená osoba po jej nebohej matke T. F. si uplatňuje nárok na vrátenie vlastníctva

k pozemkom. Zo Štátneho archívu v Bratislave dostala rozhodnutie zo dňa 29.januára 1948,

že jej starému otcovi boli konfiškované pozemky na základe bodu C nariadenia č. 104/1945

Zb., ale jej starý otec nikdy nebol právoplatne odsúdený. Na základe tejto skutočnosti žiada

o opätovné prešetrenie prípadu a zistenie, či jej tieto pozemky patria alebo nie. K odvolaniu

priložila rozhodnutie Konfiškačnej komisie v Šamoríne č. 3/2/48   zo dňa 29.januára 1948,

návrh na vrátenie vlastníctva podľa zákona č. 503/2003 Z.z., výpisy z listov vlastníctva č. X.

pre k.ú. V. P., a výpisy z PK vložky č. X. pre k.ú. V. P..

Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že zotrváva na svojom rozhodnutí č.

D/2009/00420-11 zo dňa 14.júla 2009 a pri rozhodovaní vychádzal z archívnych materiálov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2

Občianskeho súdneho poriadku.

Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis odporcu  

č. D/2009/00420, vyplýva, že navrhovateľka podala „odvolanie“ proti „rozsudku“ Obvodného

pozemkového úradu v Dunajskej Strede, nakoľko jej starí rodičia (M. V. a T. J.) neboli nikdy

vysídlení do Maďarska a o ich vysídlení nemôže existovať tzv. Biely list. Jej starí rodičia ušli

vo februári 1947 cez zamrznutý Dunaj, pretože ich deti V. a T. chceli deportovať do Česka;

o ich úteku vedela celá dedina. Zároveň pripojila čestné prehlásenie, že od 14.augusta 2009

bola vážne chorá, prekonala vírusové ochorenie a preto odvolanie nestihla podať v 30-dňovej

lehote.

Krajský súd o žiadosti navrhovateľky o odpustenie zmeškania lehoty na podanie

opravného prostriedku nerozhodol samostatným uznesením, tak ako to vyžaduje § 58

Občianskeho súdneho poriadku, proti ktorému by v prípade neodpustenia zmeškania lehoty

bolo prípustné odvolanie (a contrario § 202 ods. 3 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku).

Keďže krajský súd vo veci ďalej konal, odvolací súd mal za to, že k odpusteniu zmeškania

lehoty na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporcu došlo, aj keď bez vydania

rozhodnutia, v ktorom by to bolo jednoznačne konštatované.

Krajský súd následne vyzval navrhovateľku na odstránenie vád podania uznesením

č.k. 38 Sp 98/2009-5 zo dňa 15.októbra 2009, ktoré navrhovateľka prevzala 26.októbra 2009.

Navrhovateľke bola poskytnutá lehota na opravu 10 dní od doručenia uznesenia,  

t.j. do 5.novembra 2009. Navrhovateľka podaním z 5.novembra 2009, doručeným krajskému

súdu 9.novembra 2009, požiadal o predĺženie lehoty. Na túto žiadosť navrhovateľky krajský

súd nereagoval a neoznámil jej, či došlo alebo nedošlo k predĺženiu lehoty, prípadne ak došlo

k predĺženiu lehoty, dokedy bola lehota predĺžená (z úpravy kancelárie len vyplýva, že spis

bol uložený na lehotu 30 dní, resp. do doplnenia odvolania navrhovateľka – č.l. 9).

Krajský súd vyzval odporcu na zaslanie oznámenia, či je u neho vedené reštitučné

konanie uplatnené navrhovateľkou a ak áno, požiadal o zaslanie spisového materiálu

a rozhodnutia spolu s doručenkami (výzva č.k. 38 Sp 98/2009-10 zo dňa 3.marca 2010).  

Vo výzve tiež krajský súd uviedol, že navrhovateľka bola vyzvaná na doplnenie neúplného

podania, ktoré v stanovenej lehote nedoplnila.

Na výzvu odporca reagoval podaním zo dňa 6.apríla 2010 a súdu predložil kompletný

administratívny spis č. D/2009/00420 v origináli vrátane doručeniek. Krajskému súdu bolo

teda známe rozhodnutie odporcu, ktoré navrhovateľka napadla opravným prostriedkom,

rovnako mu bol známy obsah administratívneho spisu. V odvolacej lehote navrhovateľka

navrhla celý prípad reštitúcie ešte raz prešetriť.

K reštitučným zákonom je potrebné pristupovať citlivo, aby v správnom a následne

v súdnom konaní nedochádzalo k ďalším krivdám. Účelom reštitučných zákonov  

je zmiernenie majetkových a iných krívd, ku ktorým došlo v období od 25.februára 1948  

do 1.januára 1990. Zároveň mali reštitučné zákony zabezpečiť, aby demokratická spoločnosť

pristupovala aspoň k čiastočnému zmierneniu následkov minulých majetkových a iných krívd

spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu

(napríklad III. ÚS 127/10, IV. ÚS 209/10).

V predmetnej právnej veci krajský súd vyzval navrhovateľku na doplnenie podania –

opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporcu. Po reakcii navrhovateľky a jej žiadosti

o predĺženie lehoty na doplnenie podania však krajský súd navrhovateľke neoznámil, či jej

túto lehotu predĺžil alebo nie. Ide o sudcovskú lehotu, ktorú možno predĺžiť, ale toto

predĺženie musí byť účastníkovi konania, ktorý o predĺženie lehoty požiadal, oznámené spolu

s určením ďalšej lehoty, v ktorej má byť úkon vykonaný. Cieľom tohto oznámenia je predísť

plynutiu lehoty po neurčitý čas, oznámiť účastníkovi konania, či jeho žiadosti o predĺženie

lehoty bolo vyhovené alebo nie, a zároveň aby po uplynutí tejto predĺženej lehoty bolo možné

postupovať podľa príslušných ustanovení hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov.

V predmetnej právnej veci však uvedený postup krajského súdu absentuje.

Napokon, krajský súd svojím následným postupom zisťoval, čoho sa navrhovateľka

domáha – vyzval odporcu na predloženie administratívneho spisu, ktorý sa týka reštitučného

nároku navrhovateľky. Odporca mu spis v origináli spolu s doručenkami predložil.

Krajskému súdu bol teda známy predmet súdneho prieskumu. V odvolacej lehote

navrhovateľka opravný prostriedok doplnila s tým, že žiada o preskúmanie celej veci

(rozhodnutie teda napáda v celom rozsahu), už v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu

odporcu spochybňovala hmotnoprávnu stránku rozhodnutia odporcu (deportácia jej starých

rodičov, ich útek cez Dunaj, konfiškácia pozemkov, otázka odsúdenia jej otca atď.). Z týchto

skutočností bol krajský súd schopný vyvodiť záver o tom, aké rozhodnutie odporcu

navrhovateľka napáda, v akom rozsahu rozhodnutie odporcu napáda, v čom vidí jeho

nezákonnosť a čoho sa domáha.

Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté

uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 38 Sp 98/2009-14 zo dňa 11.júna 2010 zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie, pretože postupom krajského súdu došlo k odňatiu možnosti

navrhovateľky konať pred súdom, teda k odňatiu práv, ktoré jej poskytuje Občiansky súdny

poriadok na ochranu svojich práv vyplývajúcich z hmotnoprávneho predpisu (§ 221 ods. 1

písm. f/, § ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

V ďalšom konaní je Krajský súd v Trnave viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu vysloveným v tomto uznesení; rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania  

(§ 224 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 6. júla 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová