Najvyšší súd  

2 Sžo 196/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. M., , proti žalovanému: Ústav na výkon väzby Leopoldov, o návrhu na preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 939242/1-2009 zo 26.júna 2009, na odvolanie

žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č.k. 14 S 6/2010-39 zo dňa

22.apríla 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave  

č.k. 14 S 6/2010-39 zo dňa 22.apríla 2010   p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave napadnutým uznesením č.k. 14 S 6/2010-39 zo dňa

22.apríla 2010 nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov a neustanovil

mu zástupcu z radov advokátov (§ 30, § 138 Občianskeho súdneho poriadku).

Krajský súd zisťoval pomery žalobcu a vyzval ho 16.februára 2010, aby v lehote 15

dní zaslal krajskému súdu riadne vyplnené pripojené tlačivo – Potvrdenie

o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch. Žalobca napriek tejto výzve

svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery nepreukázal; z vyjadrenia žalovaného

spolu s doloženými výpismi na konte žalobcu zo dňa 17.3.2010 vyplýva, že žalobca

disponuje dostatkom finančných prostriedkov.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol,

že z kolúznej väzby nemá ako preukazovať, že je nemajetný. Je toho názoru,  

že v tomto prípade nesie dôkazné bremeno súd. Finančné prostriedky na účte sú

z minulosti a ide o prostriedky jeho blízkych, ktoré mu poslali na stravu. Nechce

zvyšovať trovy konania, a preto súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti.

Nemá žiadnu reálnu možnosť niekoho osloviť, resp. si požičať nejakým spôsobom

prostriedky na konanie a pochybuje, že mu niekto požičia. Neustanovením zástupcu

z radov advokátov dôjde k odopretiu jeho práva na prístup k súdu.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení  

s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté

uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca

požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie zástupcu z radov

advokátov. Na základe tejto žiadosti ho krajský súd vyzval na preukázanie jeho

osobných, majetkových a zárobkových pomerov. Žalobca výzvu prevzal 18.3.2010.

V stanovenej 15-dňovej lehote na výzvu nereagoval a svoje osobné, majetkové

a zárobkové pomery nepreukázal.

Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalobca mal k 1.3.2010 na účte  

1322,17 €.

Žalobca ani v podanom odvolaní nepreukázal svoje osobné, majetkové

a zárobkové pomery.

Oslobodenie od súdnych poplatkov je upravené v ustanovení § 138

Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže na návrh priznať

účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery

účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie

alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé

konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení

sa však nevracajú (ods. 1).

Návrh, resp. žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov podáva účastník

konania, o ktorého oslobodenie ide (dispozičné právo účastníka konania), preto

v tejto časti konania nesie dôkazné bremeno, má povinnosť tvrdenia. Je v záujme

účastníka konania, aby predložil všetky doklady vzťahujúce sa k jeho návrhu

(žiadosti) o oslobodenie od súdnych poplatkov. Tieto doklady je povinný predložiť

spolu so žiadosťou, tak aby súd mohol posúdiť odôvodnenosť žiadosti účastníka

konania v zmysle ustanovenia § 138 Občianskeho súdneho poriadku. V prípade,  

že tak účastník neurobí, súd ho vyzve na preukázanie jeho osobných, majetkových

a zárobkových pomerov; ako pomôcka slúži tlačivo č. 6.

Vychádzajúc z uvedeného žalobca neuniesol povinnosť tvrdenia

odôvodňujúceho priznanie mu oslobodenia od súdnych poplatkov, preto krajský súd

dôvodne rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle

ustanovenia § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Podmienky ustanovenia účastníkovi konania zástupcu z radov advokátov  

sú upravené v ustanovení § 30 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého

účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych

poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť

zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto

možnosti súd účastníka poučí.

Ustanovenie zástupcu z radov advokátov účastníkovi konania prichádza  

do úvahy len vtedy, ak účastník konania preukáže, že na jeho strane sú predpoklady

pre oslobodenie od súdnych poplatkov (pomery účastníka, nejde o svojvoľné alebo

zrejme bezúspešné uplatňovanie práva). V tomto prípade súd nerozhoduje o tom,  

či sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Túto otázku

posudzuje iba ako predbežnú otázku.

Žalobca svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery nepreukázal, teda

neuniesol povinnosť tvrdenia, ktorá by odôvodňovala pozitívnu aplikáciu

ustanovenia § 30 Občianskeho súdneho poriadku. Ak okolnosti na strane účastníka

konania objektívne nepreukazovali dôvody pre ustanovenie zástupcu z radov

advokátov v zmysle ustanovenia § 30 Občianskeho súdneho poriadku, neznamená

negatívne rozhodnutie podľa citovaného zákonného ustanovenia, že zo strany súdu

bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v otázke vzťahu medzi právom  

na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok stotožnil s právnym

názorom Európskeho súdu pre ľudské práva vysloveným v rozsudku zo dňa  

19.júna 2001, č. sťažnosti 28249/95 vo veci Kreuz proti Poľsku (odseky 59, 60),

podľa ktorého Európsky súd pre ľudské práva nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy

riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia  

na prístup jednotlivca k súdu. V tej súvislosti Európsky súd pre ľudské práva

konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní, nemožno

pokladať za obmedzenie práva na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se

s článkom 6 ods. 1 Dohovoru.

Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté uznesenie krajského súdu v Trnave č.k. 14 S 6/2010-39 zo dňa  

22.apríla 2010 ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení  

s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a neúspešnému žalobcovi ich náhradu

nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 8. septembra 2010

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová