Najvyšší súd
2 Sžo 196/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. M., , proti žalovanému: Ústav na výkon väzby Leopoldov, o návrhu na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 939242/1-2009 zo 26.júna 2009, na odvolanie
žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č.k. 14 S 6/2010-39 zo dňa
22.apríla 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave
č.k. 14 S 6/2010-39 zo dňa 22.apríla 2010 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trnave napadnutým uznesením č.k. 14 S 6/2010-39 zo dňa
22.apríla 2010 nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov a neustanovil
mu zástupcu z radov advokátov (§ 30, § 138 Občianskeho súdneho poriadku).
Krajský súd zisťoval pomery žalobcu a vyzval ho 16.februára 2010, aby v lehote 15
dní zaslal krajskému súdu riadne vyplnené pripojené tlačivo – Potvrdenie
o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch. Žalobca napriek tejto výzve
svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery nepreukázal; z vyjadrenia žalovaného
spolu s doloženými výpismi na konte žalobcu zo dňa 17.3.2010 vyplýva, že žalobca
disponuje dostatkom finančných prostriedkov.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol,
že z kolúznej väzby nemá ako preukazovať, že je nemajetný. Je toho názoru,
že v tomto prípade nesie dôkazné bremeno súd. Finančné prostriedky na účte sú
z minulosti a ide o prostriedky jeho blízkych, ktoré mu poslali na stravu. Nechce
zvyšovať trovy konania, a preto súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti.
Nemá žiadnu reálnu možnosť niekoho osloviť, resp. si požičať nejakým spôsobom
prostriedky na konanie a pochybuje, že mu niekto požičia. Neustanovením zástupcu
z radov advokátov dôjde k odopretiu jeho práva na prístup k súdu.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení
s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté
uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca
požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie zástupcu z radov
advokátov. Na základe tejto žiadosti ho krajský súd vyzval na preukázanie jeho
osobných, majetkových a zárobkových pomerov. Žalobca výzvu prevzal 18.3.2010.
V stanovenej 15-dňovej lehote na výzvu nereagoval a svoje osobné, majetkové
a zárobkové pomery nepreukázal.
Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalobca mal k 1.3.2010 na účte
1322,17 €.
Žalobca ani v podanom odvolaní nepreukázal svoje osobné, majetkové
a zárobkové pomery.
Oslobodenie od súdnych poplatkov je upravené v ustanovení § 138
Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže na návrh priznať
účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery
účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie
alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé
konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení
sa však nevracajú (ods. 1).
Návrh, resp. žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov podáva účastník
konania, o ktorého oslobodenie ide (dispozičné právo účastníka konania), preto
v tejto časti konania nesie dôkazné bremeno, má povinnosť tvrdenia. Je v záujme
účastníka konania, aby predložil všetky doklady vzťahujúce sa k jeho návrhu
(žiadosti) o oslobodenie od súdnych poplatkov. Tieto doklady je povinný predložiť
spolu so žiadosťou, tak aby súd mohol posúdiť odôvodnenosť žiadosti účastníka
konania v zmysle ustanovenia § 138 Občianskeho súdneho poriadku. V prípade,
že tak účastník neurobí, súd ho vyzve na preukázanie jeho osobných, majetkových
a zárobkových pomerov; ako pomôcka slúži tlačivo č. 6.
Vychádzajúc z uvedeného žalobca neuniesol povinnosť tvrdenia
odôvodňujúceho priznanie mu oslobodenia od súdnych poplatkov, preto krajský súd
dôvodne rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle
ustanovenia § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Podmienky ustanovenia účastníkovi konania zástupcu z radov advokátov
sú upravené v ustanovení § 30 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych
poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť
zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto
možnosti súd účastníka poučí.
Ustanovenie zástupcu z radov advokátov účastníkovi konania prichádza
do úvahy len vtedy, ak účastník konania preukáže, že na jeho strane sú predpoklady
pre oslobodenie od súdnych poplatkov (pomery účastníka, nejde o svojvoľné alebo
zrejme bezúspešné uplatňovanie práva). V tomto prípade súd nerozhoduje o tom,
či sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Túto otázku
posudzuje iba ako predbežnú otázku.
Žalobca svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery nepreukázal, teda
neuniesol povinnosť tvrdenia, ktorá by odôvodňovala pozitívnu aplikáciu
ustanovenia § 30 Občianskeho súdneho poriadku. Ak okolnosti na strane účastníka
konania objektívne nepreukazovali dôvody pre ustanovenie zástupcu z radov
advokátov v zmysle ustanovenia § 30 Občianskeho súdneho poriadku, neznamená
negatívne rozhodnutie podľa citovaného zákonného ustanovenia, že zo strany súdu
bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v otázke vzťahu medzi právom
na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok stotožnil s právnym
názorom Európskeho súdu pre ľudské práva vysloveným v rozsudku zo dňa
19.júna 2001, č. sťažnosti 28249/95 vo veci Kreuz proti Poľsku (odseky 59, 60),
podľa ktorého Európsky súd pre ľudské práva nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy
riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia
na prístup jednotlivca k súdu. V tej súvislosti Európsky súd pre ľudské práva
konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní, nemožno
pokladať za obmedzenie práva na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se
s článkom 6 ods. 1 Dohovoru.
Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnuté uznesenie krajského súdu v Trnave č.k. 14 S 6/2010-39 zo dňa
22.apríla 2010 ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a neúspešnému žalobcovi ich náhradu
nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 8. septembra 2010
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová