2 Sžo 192/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ppráp. P. V., zastúpený JUDr. Š. A., advokátom, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2445 zo dňa   19.   decembra 2008, o

odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 S 28/2009-36 zo dňa 4.

mája 2010, takto  

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave  

č.k. 3 S 28/2009-36 zo 4. mája 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a   na ďalšie konanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3 S 28/2009-36 zo 4. mája 2010 podľa § 250d

ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie vo veci žaloby

žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. 2445 zo dňa 19. decembra 2008 z dôvodu, že žalobca

podal na súd žalobu na preskúmanie personálneho rozkazu, ktorým žalovaný iba oznámil

žalobcovi skončenie služobného pomeru príslušníka policajného zboru v štátnej službe

uvoľnením.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého oznámenia dospel k záveru, že toto

oznámenie nenesie znaky správneho rozhodnutia, nakoľko má len deklaratórny charakter  

a žalobca ním nebol ukrátený na svojich právach.  

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie

a žiadal, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu zrušil, nakoľko podľa jeho názoru

rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného má priamy dopad na práva a povinnosti žalobcu a týmto rozhodnutím

došlo k zásahu a dotknutiu chránených záujmov žalobcu.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 12. júla 2010, v ktorom

žiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť s poukazom na to, že námietky

žalobcu sú totožné s námietkami, ktoré uviedol už v žalobe a tiež s poukazom na to,  

že predmetný personálny rozkaz nemá povahu rozhodnutia, nakoľko bol vydaný v súlade  

s § 196 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,

Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky  

a Železničnej polície (ďalej len „zák. č. 73/1998 Z.z.“), podľa ktorého ak sa policajt

a nadriadený nedohodnú inak, jeho služobný pomer sa skončí uvoľnením uplynutím dvoch

kalendárnych mesiacov, pričom lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým

dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni pôvodného rozhodnutia o skončení

služobného pomeru, v tomto prípade 1. júna 2004.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250ja v spojení s § 246c

OSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.

Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ods. 3 rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi

v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú

oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo

dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,  

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250d ods. 3 súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene,

ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom

preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil

a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a

alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

V danom prípade sa žalobca domáhal preskúmania personálneho rozkazu, ktorým mu

bolo oznámené, že jeho služobný pomer skončil 31. júla 2004, t. j. uplynutím dvoch mesiacov

odo dňa vydania pôvodného rozhodnutia, ktorým bol zo služobného pomeru prepustený.

Základnou otázkou, ktorú bolo potrebné v tomto konaní vyriešiť bola otázka

prípustnosti súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia, ktoré podľa názoru krajského súdu je

svojou povahou deklaratórnym právnym aktom, pretože   žalovaný ním len oznámil

žalobcovi, že k 31. júlu 2004 nastali okolnosti, ktoré mali za následok skončenie jeho

služobného pomeru príslušníka PZ SR k tomuto dátumu.

Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. ak sa rozhodnutie o skončení služobného

pomeru zruší, služobný pomer trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí

policajtovi služobný príjem podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) a písm. s) a ak ide o príslušníka

Policajného zboru podľa § 84 ods. 2 písm. a) až m), ktorý mu patril v čase pred neplatným

skončením služobného pomeru.

Podľa ods. 3, ak po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru policajt

oznámi, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby, platí, ak sa policajt a nadriadený

nedohodnú inak, že jeho služobný pomer sa skončí uvoľnením uplynutím dvoch

kalendárnych mesiacov; lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni pôvodného rozhodnutia o skončení

služobného pomeru.

Zo spisového materiálu vyplýva, že personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 179

z 21. mája 2004 bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zák. č. 73/1998 Z. z. prepustený  

zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len

príslušníka „PZ SR“).

Toto rozhodnutie bolo na základe žalobcom podaného rozkladu zrušené rozhodnutím

ministra vnútra SR č. SLV-868/PK-2008 z 12. decembra 2008 a žalobca listom  

z 18. decembra 2008 oznámil žalovanému, že na ďalšom výkone štátnej služby netrvá  

na základe dohody, t. j. podľa názoru žalovaného ako aj krajského súdu   nastala situácia,

ktorú rieši ustanovenie § 196 ods. 3 zák. č. 73/1998.

Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, v ktorom oznamuje žalobcovi,  

že jeho služobný pomer skončil k 31. júlu 2004.

Podľa názoru odvolacieho súdu, však   napadnuté rozhodnutie - personálny rozkaz  

č. 2445 z 19. decembra 2008 nemožno považovať a ani nie je deklaratórnym právnym aktom

a to z dôvodu, že je v ňom určený iný dátum skončenia služobného pomeru žalobcu,  

ako v pôvodnom rozhodnutí z r. 2004.

Tento iný dátum skončenia služobného pomeru síce vyplýva zo zákona, ale  

je podmienený tým, že nastali okolnosti o ktorých hovorí § 196 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z.,  

t. j. že žalobca skutočne oznámil žalovanému, že na ďalšom výkone štátnej služby netrvá.

Tieto skutočnosti však neboli nijakým spôsobom objasnené, z obsahu spisu vyplýva,

že sú sporné, nakoľko zo samotného odvolania proti personálnemu rozkazu vyplýva,  

že žalobca požadoval uvoľnenie zo služobného pomeru k 19. decembru 2008, keď predtým

k 18. decembru 2008 požiadal o znovu prijatie do služobného pomeru a zo strany žalovaného

mu bolo oznámené, že takáto žiadosť nie je potrebná, nakoľko ak je rozhodnutie o skončení

služobného pomeru zrušené, tak na služobnom pomere môže trvať, resp. netrvať.  

Tiež v liste   z 18. decembra 2009, v ktorom žalobca oznámil, že netrvá na ďalšom

výkone štátnej služby je uvedené „na základe dohody“.

Jediný spôsob, ako objasniť nad všetku pochybnosť či nastali okolnosti uvedené  

v § 196 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z.,   je vecne preskúmať personálny rozkaz č. 2445  

z 19. decembra 2008.

Opačný postup by znamenal odopretie žalobcovho práva na prístup k súdu, nakoľko

v danom kontexte predmetný personálny rozkaz nedeklaroval skončenie služobného pomeru k dátumu o ktorom už bolo raz rozhodnuté, ale stanovil nový dátum, t. j. 31. júl 2004 a tým

zasiahol konštitutívne do práv žalobcu, nakoľko spôsobil skončenie jeho služobného pomeru

k 31. júlu 2004.  

Preto aj keď zdanlivo nastala situácia predpokladaná a striktne upravená v § 196 ods. 3

zák. č. 73/1998 Z. z., kedy sa služobný pomer skončí do dvoch mesiacov od prvého dňa

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni pôvodného rozhodnutia o skončení služobného

pomeru, nemožno personálny rozkaz, ktorým sa „oznamuje“ skončenie služobného pomeru

k dátumu po uplynutí týchto dvoch mesiacov, považovať za deklaratórny právny akt

nepodliehajúci súdnemu prieskumu.  

Navyše v danom prípade vôbec nebolo preukázané, či sa žalovaný a žalobca nedohodli

na inom postupe podľa § 196 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z.., resp. či žalobca nebol uvedený  

do omylu.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR odvolaniu žalobcu   vyhovel a rozhodnutie

Krajského súdu v Bratislave podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie v rámci ktorého krajský súd vecne preskúma napadnuté rozhodnutie

žalovaného a vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.  

V Bratislave dňa 3. novembra 2010

  JUDr. Elena Kováčová, v. r.  

  predsedníčka senátu  

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová