UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: F. B., bytom Q. XX, Q. X., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6824/2014-POOn, r. z. 35174/2014 zo dňa 19. júna 2014, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Sp/41/2014-39 z 27. mája 2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Sp/41/2014- 39 z 27. mája 2015 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd") napadnutým uznesením zastavil konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa v súdom uloženej lehote nepredložila plnú moc na zastupovanie v konaní.
Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala, že súd ju odkázal na Centrum právnej pomoci, ktoré podľa nej vydalo absurdné, šikanózne, svojvoľné a účelové rozhodnutie. Ďalej uviedla, že správne orgány oboch stupňov sa v odôvodnení rozhodnutí nevyporiadali so všetkými skutkovými okolnosťami. Takéto rozhodnutia možno považovať za arbitrárne, pretože sú nedostatočne odôvodnené a zasiahlo sa nimi do práva na súdnu ochranu, ktorá je garantovaná každému Ústavou SR. Na základe uvedeného navrhla aby najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že nie je možné mu vyhovieť.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len„SSP") upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 ods. 2 SSP).
Podľa § 249 ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.
Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný návrh robí.
Podľa § 250a O.s.p. žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany.
Podľa § 250d ods. 3 súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil, a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala preskúmania rozhodnutia Centra právnej pomoci sp. zn. 6824/2014-POOn, r. z. 35174/2014 zo dňa 19.06.2014. V danej veci ide o konanie, v ktorom zákon ukladá povinné zastúpenie advokátom. Žalobkyňa ani na základe výzvy krajského súdu zo dňa 16.01.2015, ktorým ju súd vyzval na predloženie plnomocenstva a následného poučenia zo dňa 11.03.2015 podľa § 30 O.s.p. nepredložila krajskému súdu plnomocenstvo na zastupovanie v konaní. Dopytom žalovaného krajský súd zistil, že žalobkyňa v uvedenej veci vôbec nekontaktovala Centrum právnej pomoci v zmysle jeho poučenia zo dňa 11.03.2015. Keďže žalobkyňa v stanovenej lehote plnú moc na zastupovanie v konaní nepredložila, krajský súd konanie podľa ustanovenia § 250d ods. 3 prvej vety O.s.p. uznesením zastavil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd rozhodol správne, keď konanie v predmetnej veci podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.
So zreteľom aj na dôvody vyššie uvedené sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožnil so skutkovými ako aj právnymi závermi krajského súdu a jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p., keď neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal a žalovanému náhrada trov odvolacieho konania neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.