Najvyšší súd
2 Sžo 184/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. P. Ď., proti žalovaným: 1. Ústav na výkon väzby v Prešove, 2. Mjr. Mgr. Š. K., vedúci
otvoreného oddelenia ÚVV Prešov, 3. kpt. M. K., pedagóg otvoreného oddelenia
ÚVV Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚVV -958646/21-
2009 zo 16. októbra 2009, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Prešove č. k. 2 S 63/2009-64 z 26. apríla 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove
č. k. 2 S 63/2009-64 z 26. apríla 2010 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením č. 2 S 63/2009-64 zo dňa
26. apríla 2010 nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Krajský súd zisťoval pomery
žalobcu a dospel k záveru, že tieto nie sú také, aby mu neumožňovali obstarať
si sumu, ktorá je potrebná na zaplatenie súdneho poplatku.
Podľa názoru krajského súdu základom uvažovania o možnosti oslobodenia
od súdnych poplatkov je také postavenie žiadateľa v zárobkovej oblasti, ktoré
sa blíži k zákonom stanovenej minimálnej mzde. V tejto spojitosti treba zohľadniť aj ďalšie okolnosti, ktoré sa týkajú majetkových pomerov, ktoré tvoria základ
pre ich posúdenie.
Okrem finančných pomerov žiadateľa, ďalšou z významných okolností
pri rozhodovaní o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov je výška súdneho
poplatku. V danom prípade poplatková povinnosť za návrh o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného predstavuje sumu 66 € (položka 10 písm. a/ sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch v spojení s § 2
ods. 4 veta prvá, § 5 ods. 1 písm. a/ a § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch).
Vzhľadom na to, že žalobca je absolventom vysokej školy, čo dokumentuje jeho
akademický titul Ing., ďalšia vysoká škola (právnická fakulta) ako aj jej forma –
externé štúdium je spoplatnená, a to čiastkou 677,80 € na jeden akademický rok,
ktorú čiastku žalobca musel uhradiť pri zápise v akademickom roku 2009/2010,
čo je v úplnom rozpore s jeho tvrdením o jeho osobných, majetkových a zárobkových
pomeroch.
Z uvedeného vyplýva, že pomery žalobcu nie sú také, že mu neumožňujú
obstarať si sumu, ktorá je potrebná na zaplatenie súdneho poplatku a úhradu trov
právneho zástupcu.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol,
že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym právnym
záverom, keď nevzal do úvahy viaceré skutočnosti. Pokiaľ súd vyhodnotil, že príjem
žalobcu za rok 2008 a august až október 2009 postačoval na zaplatenie súdneho
poplatku, žalobca poukázal na to, že po odrátaní zrážok na výživné mu zostal
disponibilný zostatok, tzv. vreckové vo výške 15 – 18 € na mesiac, takže súdny
poplatok vo výške 66 € zaplatiť nemohol. Navyše od 29. januára 2010 nie je
pracovne zaradený a jeho majetkové pomery sa ešte zhoršili.
Taktiež poukázal na zákon č. 327/2005 Z. z., podľa ktorého evidentne spĺňa
podmienky na poskytnutie právnej pomoci, nakoľko sa nachádza v stave materiálnej
núdze a doložil potvrdenie o evidencii na ÚPSVaR v Bratislave na úseku služieb
zamestnanosti od 1. augusta 2010 a potvrdenie o tom, že nie je vlastníkom osobného
motorového vozidla.
V súvislosti so zaplateným školným uviedol, že je pravdou, že bol študentom
externej formy štúdia v akademickom roku 2009/2010, za ktoré bola uhradená suma
677,80 €, avšak podľa jeho názoru krajský súd pochybil, keď neskúmal,
kto v skutočnosti túto sumu za žalobcu zaplatil.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2
v spojení s § 246c ods. 1 OSP preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja
ods. 2, § 214 ods. 2 OSP.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s rozhodnutím krajského súdu
v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti považuje za potrebné doplniť,
že oslobodenie od súdnych poplatkov je upravené v ustanovení § 138 OSP, podľa
ktorého súd môže na návrh priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie
od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné
alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodn e súd
inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky
zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú (ods. 1).
Návrh, resp. žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov podáva účastník
konania, o ktorého oslobodenie ide (dispozičné právo účastníka konania), preto
v tejto časti konania nesie dôkazné bremeno, má povinnosť tvrdenia.
Je pravdou, že žalobca doložil ku svojej žiadosti doklady preukazujúce
zúženie zákonom určeného rozsahu BSM, potvrdenie o tom, že nie je vlastníkom
osobného motorového vozidla a potvrdenie o zaradení do evidencie nezamestnaných,
avšak skutočnosť, že v roku 2009 zaplatil školné vo výške 677, 80 €, pričom v spise
sa nachádza doklad o zaplatení, vierohodným spôsobom nespochybnil. Jeho tvrdenie,
že túto sumu zaňho zaplatil niekto iný sa javí ako účelové.
Vychádzajúc z uvedeného žalobca neuniesol povinnosť tvrdenia
odôvodňujúceho priznanie mu oslobodenia od súdnych poplatkov, preto krajský súd
dôvodne rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle
ustanovenia § 138 ods. 1 OSP.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v otázke vzťahu medzi právom
na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok stotožnil s právnym
názorom Európskeho súdu pre ľudské práva vysloveným v rozsudku zo dňa
19.júna 2001, č. sťažnosti 28249/95 vo veci Kreuz proti Poľsku (odseky 59, 60), podľa ktorého Európsky súd pre ľudské práva nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy
riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia
na prístup jednotlivca k súdu. V tej súvislosti Európsky súd pre ľudské práva
konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní, nemožno
pokladať za obmedzenie práva na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se
s článkom 6 ods. 1 Dohovoru.
Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 250k ods. 1 OSP a neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému
v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 14. septembra 2010
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová