ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXXX, XXX XX T., zast. JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-171/2011 zo dňa 27. októbra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 257/2011-100 zo dňa 13. novembra 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 257/2011-100 zo dňa 13. novembra 2012, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave v zmysle ust. § 250 j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobný návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný v odvolacom konaní zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, č. KRPPZ-BB-VO2-PK-10-004/2011 zo dňa 18. júla 2011, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol návrh žalobcu na obnovu konania vo veci rozhodnutia riaditeľa KR PZ Banská Bystrica č. KRP-16-6/PK-2008 o odvolaní proti služobnému hodnoteniu schválenému riaditeľom OR PZ vo Zvolene, ktorým bol žalobca vyhodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Krajský súd takto rozhodol, keď poukázal na to, že v personálnom konaní podľa zákona o štátnej službe príslušníkov PZ je obnova konania prípustná za kumulatívneho splnenia troch podmienok, ktorými sú dodatočné zistenie nových skutočností alebo dôkazov, ich neznámosť policajtovi alebo jeho nadriadenému v čase pôvodného konania - a to bez jeho viny, a možnosť, že tieto nové skutočnosti alebo dôkazy budú mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V žiadnom prípade konanie o obnove nie je právnym prostriedkom ako zvrátiť dôsledky účastníkovej pasivity v pôvodnom konaní. Ak bol žalobca toho názoru, že príslušný nadriadený nezákonne nahliadol do utajovaných častí trestného spisu, resp. ak mal akúkoľvek inú pochybnosť o zákonnosti nazerania do trestného spisu v rámci jehopersonálneho konania, mal túto námietku vzniesť už počas pôvodného správneho konania a následne aj počas súdneho konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.. Túto možnosť však nevyužil a proti rozhodnutiu KR PZ v Banskej Bystrici č. p. KRP-16-6/PK-2008 zo dňa 16. mája 2008, ktorým bolo potvrdené žalobcovo služobné hodnotenie správnu žalobu nepodal. Pokiaľ žalobca svoje práva správnou žalobu nebránil, nie je možné nahrádzať tento postup návrhom na obnovu konania. Krajský súd ďalej dôvodil tým, že samotné oznámenie Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 20. apríla 2011 bez ďalšieho nedokazuje nezákonný postup žalobcovho nadriadeného pri spracovaní návrhu služobného hodnotenia. Zo služobného hodnotenia ani z rozhodnutia o odvolaní proti nemu nijako nevyplýva tvrdenie, že podkladom služobného hodnotenia boli aj utajované časti spisov a preto krajský súd zhodne s názorom žalovaného dospel k záveru, že zákonné predpoklady na povolenie obnovy konania v žalobcovom prípade neboli naplnené. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu a to tak, že rozhodnutie Prezidenta policajného zboru č. SLV-PS-PK-171/2011 zo dňa 27. októbra 2011 zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že až dňa 28. apríla 2011 mu bolo známe, že mjr. G. R. v tej dobe vo funkcii riaditeľa OO PZ Hriňová nahliadol do utajovaných častí tohto spisu ČVS: UIS- 169/IOS-V-2006 a že si myslel, že legálnym spôsobom. Dôvodil tým, že dňa 28. apríla 2011 mu bolo podľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR, plk. C.. G. C. doručené oznámenie zo dňa 20. apríla 2011 o vybavení jeho sťažnosti zo dňa 6. januára 2011, pričom v oznámení o vybavení sťažnosti sa jednoznačne uvádza, že bolo zistené, že G. R. a ani iným neoprávneným osobám neboli poskytnuté písomnosti z uvedeného utajovaného spisu. To, že mjr. R. nahliadol do utajovaných častí spisu preukazuje návrh služobného hodnotenia na osobu žalobcu, ktorý sa nachádza v personálnom spise, keď priamo v návrhu služobného hodnotenia uvádza na strane 3, že,,Treba dodať, že vyhodnotené odpočúvania menovaného sú legálnym dôkazom pre potreby personálneho konania. Jedná sa o legálny dôkaz (so zreteľom na rozhodnutie o odpočúvaní vydané Vojenským obvodovým súdom v Banskej Bystrici zo dňa 8. novembra 2006 v zmysle § 115 ods. 6 Trestného poriadku) a dôkaz legitímny (s poukazom na ustanovenie § 36 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore)" po utajovanej časti spisu sa opierajú o rozhodnutie o služobnom hodnotení a práve opačné tvrdenie je podľa oznámení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 20. apríla 2011, že nikto nemohol nezákonne nahliadnuť do utajovaných skutočností rozhodnutí o odpočúvaní vydaných Vojenským obvodovým súdom v Banskej Bystrici zo dňa 8. novembra 2006. Pokiaľ mjr. R. by nenahliadol do utajovaných častí spisu, nemohol by potom tieto skutočnosti uvádzať v návrhu služobného hodnotenia a v služobnom hodnotení a následne sa o tieto utajované časti mohli opierať ďalšie personálne konania vykonané správnymi orgánmi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Neobstojí preto ani tvrdenie prezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky plk. C.. C. E. v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 27. októbra 2011, nakoľko prepisy boli vyhotovené až dňa 12. júla 2007 a dňa 13. júla 2007 a do spisu ČVS:UIS-169/OIS-V-2006, boli doručené až dňa 16. júla 2007, skoro 4 mesiace neskôr ako ich overené kópie mal údajne prevziať G. R.. Ako dôkaz k žalobe doložil kópiu časti písomnosti číslo PPZ-785/ZPČ-S-ITP-2007 a kópiu časti PPZ-791/ZPČ-S-ITP-2007, ktoré podľa žalobcu potvrdzujú jeho tvrdenia. Na rozdiel od krajského súdu je toho názoru, že kumulatívne splnil všetky podmienky pre obnovu konania v danom prípade. Tieto nedostatky vyšli najavo až po právoplatnosti služobného hodnotenia na jeho osobu a tieto nové dôkazy majú závažný vplyv a sú spôsobilé zvrátiť rozhodnutie vo veci samej. Uviedol, že jemu neboli bez jeho viny tieto uvádzané skutočnosti a dôkazy v čase služobného hodnotenia a odvolania voči nemu známe, nemohol ich napadnúť v samostatnej žalobe. Tvrdenie krajského súdu, že nekonal vo veci služobného hodnotenia, považuje za nesprávne, nakoľko ako náhle mu bolo doručené Oznámenie zo dňa 20. apríla 2011, tak postupoval vo veci zákonným spôsobom. Ďalej uviedol, že považuje za nesprávne, že krajský súd sa nezaoberal tým, že dňa 3. novembra 2011 po zákonnej lehote mu bolo doručené rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-171/2011 zo dňa 27. októbra 2011, ktorým Prezident Policajného zboru Slovenskej republiky C.. C. E. podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. zamietol jeho odvolanie voči rozhodnutiu riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ Banská Bystrica plk. G.. G. R. č. p.: KRPZ-BB-VO2-PK-10-004/2011 zo dňa 18. júla 2011 o zamietnutí,,návrhu na obnovu konania" vo veci rozhodnutia riaditeľa KR PZ Banská Bystrica č. KRP-16-6/PK-2008 zo dňa 16. mája 2008 o odvolaní voči,,služobnému hodnoteniu" schválenému riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene. Týmto bol porušený zákon, pretožeodvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania a ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní od podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť, pričom odvolací orgán nerozhodol v zákonnej lehote 60 dní a rozhodol až dňa 27. októbra 2011 - skoro po troch mesiacoch od podania odvolania. Žalobca ďalej poukázal na svoje vysvetlenie týkajúce sa trestného konania, na základe ktorého bolo na neho spracované služobné hodnotenie mjr. G. R. a uviedol, že všetky dôkazy, na základe ktorých mu bolo vznesené obvinenie a vedené vyšetrovanie a následne podaná obžaloba za prečin zneužívania verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, boli nezákonné a vykonané nezákonným postupom a konaním vyšetrovateľa a orgánov činných v trestnom konaní. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/64/2012 zo dňa 25. júla 2012, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/25/2011 zo dňa 13. marca 2012, na základe ktorého bol podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol ako obžalovaný stíhaný a že tieto rozhodnutia zaslal k preskúmavaciemu konaniu Krajskému súdu v Bratislave. Uviedol, že počas personálneho konania bolo použité proti nemu nezákonné odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, ktoré boli vykonané v rozpore s § 115 Trestného poriadku, na základe nezákonného príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností vydaného Vojenským obvodovým súdom Banská Bystrica dňa 8. novembra 2006, kde komunikácia z príslušného telefónneho čísla bola následne v dobe od 8. novembra 2006 do 7. mája 2007 nezákonne odpočúvaná a taktiež boli zaznamenávané SMS správy z príslušného telefónneho čísla Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky - Prezídiom Policajného zboru, Úradom zvláštnych policajných činností -Stred Banská Bystrica. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa písomne ku odvolaniu žalobcu vyjadrilo a žiadalo, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako súladný so zákonom potvrdil. Poukázalo na to, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia k podanej žalobe.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu ako aj internetovej stránke súdu www.nsud.sk.
V správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, t. j. orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 1, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Pokiaľ ide o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. d/ zákona o Policajnom zbore, je potrebné dať do pozornosti nasledovné skutočnosti a to, že v zmysle § 27 ods. 6 písm. b/ zákona sa v priebehu štátnej služby vykoná služobné hodnotenie, ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie. Dňa 5. marca 2008 bol riaditeľom Obvodného oddelenia PZ Hriňová na žalobcu spracovaný návrh služobného hodnotenia a z tohto návrhu vyplýva, že k jeho spracovaniu sa pristupuje v súlade s § 27 ods. 6 písm. b/ zákona a spracované služobné hodnotenie bolo schválené i riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene dňa 14. marca 2008. Žalobca bol so schváleným služobným hodnotením oboznámený dňa 19. marca 2008. Žalobca sa voči služobnému hodnoteniu odvolal a jeho odvolanie bolo zamietnuté rozhodnutím riaditeľa KR PZ v Banskej Bystrici č. KRP-16-6/PK-2008 zo dňa 16. mája 2008 a bolo žalobcovi riadne doručené dňa 19. júna 2008. Proti rozhodnutiu o odvolaní proti služobnému hodnoteniu žalobca žalobný návrh v zmysle piatej časti hlavy druhej O.s.p. nepodal.
Zákon č. 73/1998 Z. z. upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru (okrem iných). Štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom v služobnom úradealebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace; štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere a zakladá sa vo vzťahu k štátu (§ 2 ods. 2, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.).
Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon č. 171/1993 Z. z.") policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 3).
Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad 5Sž/92/97, 4Sž/185/2000, 6Sž/13/2001, Sž-o-NS/23/2003, Sž-o-NS/53/2003, 4Sž/143/2002, 7Sž/107/2001, 7Sž/86/2002, 2Sžo/156/2008, 2Sž-o-KS/48/2005) ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad III. ÚS 366/06, III. ÚS 263/06) vyplýva, že v konaní o prepustenie policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru nie je otázka jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z. z. Preto nemožno vo veci žalobcu v súdnom preskúmavacom konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku skúmať otázku prezumpcie neviny, trestnosť činu v rozsahu, ktorý je v konaní pred trestným súdom. Sankciu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Preto konanie v personálnych veciach príslušníkov Policajného zboru (s výnimkou ustanovenia § 192 ods. 1 písm. f/ zákona č. 73/1998 Z. z., o ktoré však v predmetnej právnej veci nejde) nie je podmienené výsledkom trestného konania.
Žalobca v odvolaní poukázal na to, že v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 2T/96/2010 bol v plnom rozsahu oslobodený spod obžaloby, nakoľko nebolo preukázané, že sa skutok stal. Podľa žalobcu mal jeho nadriadený v personálnom konaní vo veci porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti čakať na výsledky trestného konania vedeného proti žalobcovi. Žalobca vyslovil názor, že svojim konaním sa nedopustil porušenia služobnej prísahy alebo porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, nakoľko v trestnom konaní sa preukázalo, že skutok sa ani nestal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne so záverom krajského súdu uvádza, že konanie o služobnom pomere a trestné konanie sú dve samostatné konania, pričom pre konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru nie je rozhodujúci výsledok trestného konania v tom zmysle, či žalobca bude uznaný vinným zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. V konaní o prepustení zo služobného pomeru, i v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, je postačujúce preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie príslušného policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Tiež je potrebné uviesť, že služobný orgán je v zmysle zákona č. 73/1998 Z. z. kompetentný v personálnych veciach konať samostatne a nemá povinnosť prerušiť konanie za účelom vyčkania na výsledok trestného konania. Ani prípadný právoplatný oslobodzujúci rozsudok by ešte neznamenal, že policajt sa nedopustil porušenia služobnej disciplíny. Disciplinárna zodpovednosť je oveľa širšia ako zodpovednosť trestnoprávna. Administratívne konanie sa od trestného konania odlišuje okrem iného aj väčšou neformálnosťou procesu a podstatne voľnejšou procesnou úpravou dokazovania. V personálnom konaní možno použiť ako dôkazy aj dôkazné prostriedky, ktoré nemusia svojou formou postačovať pre účely trestného konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že by v administratívnom konaní boli zadovážené dôkazy v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný správny orgán vykonal vo veci vlastné dokazovanie a jeho výsledky vyhodnotil v súlade § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že u žalobcu boli splnené podmienky na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z. z., pretože jeho konanie bolo v rozpore s obsahom služobnej prísahy a nezodpovedá služobným povinnostiam príslušníka PZ a ako také je neprijateľné a nezlučiteľné so záujmami štátnej služby.
Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 257/2011-100 zo dňa 13. novembra 2012 ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a stotožnil sa i s jeho odôvodnením (§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a žalovanému náhrada trov konania neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.