Najvyšší súd  

2Sžo/164/2010

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa

Milučkého, v právnej veci žalobcu: MVDr. J. M., zastúpeného advokátom Mgr. P. V., proti

žalovanému: Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, zastúpenému

advokátom JUDr. J. E., v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 35/NP/2008 Pr zo

dňa 3. januára 2009, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave  

č.k. 14S/23/2009-65 zo dňa 25. februára 2010 v časti, v ktorej krajský súd zrušil rozhodnutie

žalovaného č. 35/NP/2008 Pr zo dňa 3. januára 2009, ako aj prvostupňové rozhodnutie

disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Komory veterinárnych lekárov Slovenskej

republiky č. 35/NP/2008 DiK zo dňa 21. novembra 2008   a   zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi náhradu trov konania vo výške 190,42 €, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave  

č.k. 14S/23/2009-65 zo dňa 25. februára 2010 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške

127,44 € na účet advokáta Mgr. P. V., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

  2Sžo/164/2010

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom č.k. 14 S 23/2009-65 zo dňa  

25. februára 2010 v prvom výroku zastavil konanie v časti, ktorou sa žalobca domáhal

zaplatenia škody vo výške 59,75 €, v druhom výroku zrušil napadnuté rozhodnutie prezídia

Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky (ďalej len „Komora“) č. 35/NP/2008 Pr

zo dňa 3. januára 2009, ako aj rozhodnutie disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie

Komory č. 35/NP/2008 DiK zo dňa 21. novembra 2008 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.

a vec vrátil na ďalšie konanie, v treťom výroku rozsudku krajský súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 190,42 €.

Napadnutým rozhodnutím č. 35/NP/2008 Pr zo dňa 3. januára 2009 prezídium

Komory potvrdilo rozhodnutie disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Komory  

č. 35/NP/2008 DiK zo dňa 21. novembra 2008 o uložení disciplinárneho opatrenia – pokuty

vo výške 20 000 Sk (663,88 €) - za porušenie povinnosti ustanovenej v § 9 ods. 2 písm. e)

zákona č. 442/2004 Z.z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych

lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej

starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súkromných veterinárnych lekároch“) a § 3 písm. g) Prvej časti Etického a profesného

poriadku Stanov Komory, ktorú žalobca porušil tým že nezaplatil riadne a včas členský

príspevok na činnosť Komory na rok 2008, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa

§ 21 ods. 1 zákona o súkromných veterinárnych lekároch a § 3 písm. b) Prvej časti

Disciplinárneho poriadku Stanov Komory. Žalobcovi bolo zároveň uložené uhradiť trovy

disciplinárneho konania vo výške 2 000 Sk (66,38 €) na účet Komory.  

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu Komory v rozsahu

žalobných dôvodov dospel k záveru, že správny orgán uloženie pokuty správne odôvodnil

tým, že prihliadal na povahu porušenej povinnosti a na to, že žalobca nezaplatil členský

príspevok úmyselne, a to ani po prevzatí výzvy na vyjadrenie k návrhu na začatie

disciplinárneho konania, ani po doručení rozhodnutia disciplinárneho senátu. Krajský súd

neakceptoval námietky žalobcu, že telefonicky žiadal pozastaviť členstvo v Komore, pretože

podľa § 2 Šiestej časti Registrového poriadku Stanov Komory o pozastavenie členstva  

je súkromný veterinárny lekár povinný požiadať písomne. Krajský súd neprihliadol  

ani na námietku žalobcu ohľadom neprimeranej výšky uloženej pokuty, nakoľko uložená   2Sžo/164/2010

pokuta je v strednej hranici zákonnej sadzby a všetky okolnosti uloženia pokuty boli

dostatočne zdôvodnené.

Krajský súd však zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodu, že rozhodnutie

o trovách disciplinárneho konania, ktoré bolo odôvodnené len citáciou § 2 Desiatej časti

Disciplinárneho poriadku Stanov Komory, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Podľa krajského súdu je v rozhodnutí potrebné presne uviesť a špecifikovať, ako dospel

správny orgán k vyčísleniu trov konania na sumu 2 000 Sk.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd tak, že z dôvodov hodných osobitného

zreteľa žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške ½ z účelne uplatnenej náhrady trov,

t.j. 190,42 €. Za dôvody hodné osobitného zreteľa krajský súd považoval správanie žalobcu,

ktorý sa nezúčastňoval úkonov v správnom konaní, členský príspevok zaplatil oneskorene a nepreukázal ani riadnu komunikáciu so žalovaným.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu v časti, v ktorej krajský súd zrušil rozhodnutie

žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie

Komory, a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, podal žalovaný

v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že krajský súd zrejme prihliadol na argumenty

žalobcu, že trovy disciplinárneho konania sa zvyšovali s opakovaním disciplinárneho konania,

teda že žalobca bol povinný niesť aj trovy za nezákonné, prezídiom zrušené disciplinárne

rozhodnutia (trovy prvého disciplinárneho konania 800 Sk, trovy druhého disciplinárneho

konania 1 000 Sk, trovy tretieho disciplinárneho konania 2 000 Sk). Krajský súd sa však

nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného o opaku, nakoľko trovy disciplinárneho konania  

sa nenavyšovali postupne (súčtom za jednotlivé disciplinárne rozhodnutia), ale záviseli  

od reálnych nákladov súvisiacich s počtom prítomných osôb v disciplinárnom konaní. V prvej

fáze (prvé disciplinárne rozhodnutie z 30. mája 2008) bolo najviac disciplinárne riešených

osôb, v druhej fáze (druhé disciplinárne rozhodnutie, po prvom odvolaní žalobcu,  

26. septembra 2008) ich bolo menej a v tretej fáze ich bolo najmenej (tretie disciplinárne

rozhodnutie, po druhom odvolaní žalobcu, 21. novembra 2008). Náklady a hotové výdavky

prítomných členov disciplinárnej komisie sa so znižujúcim sa počtom disciplinárne riešených

osôb budú zvyšovať, nakoľko sa rozpočítavajú na menej účastníkov konania. Podľa

žalovaného je postačujúce, aby výška trov bola odôvodnená len citovaním § 2 Desiatej časti

Disciplinárneho poriadku Stanov Komory, nakoľko text tohto ustanovenia je dostatočným   2Sžo/164/2010

odôvodnením určenia výšky trov disciplinárneho konania, nakoľko žalobcovi ako členovi

Komory je známe, že v súvislosti s týmto disciplinárnym previnením nevykonáva dozorná

komisia žiadne šetrenie a rovnako je mu známy aj počet členov disciplinárneho senátu,  

ako aj výška odmeny za výkon funkcie člena disciplinárneho senátu, preto si vie jednoducho

odôvodniť, že pri troch disciplinárne obvinených a troch členoch disciplinárneho senátu,  

keď odmena v danom čase bola 2 000 Sk, budú trovy na jedného disciplinárne obvineného

2 000 Sk. Žalobcovi nebola uložená povinnosť uhradiť všetky vzniknuté trovy  

za predchádzajúce, prezídiom zrušené rozhodnutia, ale iba trovy v súvislosti s posledným

disciplinárnym   rozhodnutím, ktoré bolo potvrdené prezídiom Komory. V konečnom

dôsledku, reálne trovy v súvislosti s disciplinárnym riešením žalobcu prevyšujú trovy, ktoré mu boli dané k náhrade.

Vzhľadom na to, že ustanovenie § 2 Desiatej časti Disciplinárneho poriadku Stanov Komory umožňuje bez ďalšieho uložiť povinnosť disciplinárne potrestanej osobe uhradiť

trovy disciplinárneho konania, ktoré vznikli v súvislosti so šetrením disciplinárnej komisie

a disciplinárnym konaním, žalovaný zastáva názor, že nie je potrebné tieto trovy podrobne

špecifikovať, resp. ich rozpočítavať na jednotlivých členov disciplinárnej komisie alebo  

na šetrenie pred dozornou komisiou a postačuje iba uvedenie paušálnej sumy.

Žalovaný namietal aj rozhodnutie krajského súdu v časti o náhrade trov konania,

nakoľko vyúčtovanie trov právneho zastúpenia právnym zástupcom žalobcu je nesprávne.  

Za účasť na pojednávaní priznal krajský súd právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov  

vo výške 120,23 €, pričom 1/13-ine výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky  

č. 655/2004 Z. z. zodpovedá 55,49 €.

Vzhľadom na uvedené dôvody žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov konania

žalovanému.

K podanému odvolaniu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 13. mája 2010

vyjadril žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Trnave potvrdil

a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 127,44 €. Uviedol,  

že odôvodnenie výšky uloženej náhrady trov disciplinárneho konania je nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené. V tejto súvislosti tiež poukázal na skutočnosť, že ukladanie   2Sžo/164/2010

akýchkoľvek náhrad trov disciplinárneho konania je v rozpore so zákonom, pretože zákon

o súkromných veterinárnych lekároch nepriznáva Komore nárok na takýto príjem (poukázal

pritom na ustanovenie§ 14 ods. 1 zákona o súkromných veterinárnych lekároch a čl. 2 ods. 1

Ústavy SR). Na túto skutočnosť podľa žalobcu poukázal aj krajský súd pri ústnom

odôvodnení rozsudku. Podľa žalobcu je zrušenie rozhodnutia žalovaného  

pre nepreskúmateľnosť správne aj z dôvodov, ktoré nie sú obsiahnuté v odôvodnení rozsudku.

Orgány Komory podľa žalobcu nedostatočne odôvodnili uloženie disciplinárneho opatrenia

podľa § 21 ods. 3 zákona o súkromných veterinárnych lekároch a nedostatočne zohľadnili

všetky kritériá uvedené v tomto ustanovení. Výška uloženej pokuty je zjavne neprimeraná

povahe porušenej povinnosti. Orgány Komory tiež majú dbať na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Komora

v predchádzajúcich prípadoch za nezaplatenie členského príspevku takto vysoké pokuty

neukladala. Žalobca tiež vo vyjadrení uviedol, že krajský súd mal okrem dôvodov uvedených

v § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušiť napadnuté rozhodnutie aj z dôvodov uvedených v § 250j

ods. 2 písm. a), b), c) a e) O.s.p., tak ako to žalobca navrhoval v žalobe. Žalobca tiež uviedol,

že nepokladá za správne, ak súd prvého stupňa krátil uplatnené trovy konania na polovicu,

pretože žaloba bola podaná oprávnene.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa  

§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa  

§ 250ja ods. 2 a § 214 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň

verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli  

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, t.j. orgánov štátnej

správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších

právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach  

a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p.).

  2Sžo/164/2010

Predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

žalovaného o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi – pokuty vo výške 20 000 Sk

(663,88 €) - za porušenie povinnosti ustanovenej v § 9 ods. 2 písm. e) zákona o súkromných

veterinárnych lekároch a § 3 písm. g) Prvej časti Etického a profesného poriadku Stanov

Komory, ktorú žalobca porušil tým že nezaplatil riadne a včas členský príspevok na činnosť

Komory na rok 2008, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 zákona

o súkromných veterinárnych lekároch a § 3 písm. b) Prvej časti Disciplinárneho poriadku

Stanov Komory. Žalobcovi bolo zároveň uložené uhradiť trovy disciplinárneho konania  

vo výške 2 000 Sk (66,38 €) na účet Komory.  

Odvolacou námietkou žalovaného bolo, že odôvodnenie rozhodnutia o povinnosti

uhradiť trovy disciplinárneho konania, keď žalovaný v odôvodnení rozhodnutia len citoval

ustanovenie § 2 Desiatej časti Disciplinárneho poriadku Stanov Komory, je dostatočné.

Podľa § 22 ods. 2 zákona o súkromných veterinárnych lekároch disciplinárny senát  

je povinný o veci rozhodnúť do 30 dní od začiatku konania; vo zvlášť zložitých prípadoch  

do 60 dní od začiatku konania. Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť

písomné a musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.

Podľa § 23 ods. 1 zákona o súkromných veterinárnych lekároch na konanie podľa

tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 47 ods. 2 veta prvá a   zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny

poriadok) výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,

podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.

Podľa odseku 3 v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako  

sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom

rozhodnutia.

Rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy disciplinárneho konania je súčasťou

výrokovej, záväznej časti rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré zdôvodňujú, prečo správny orgán   2Sžo/164/2010

dospel k záveru uvedenému vo výrokovej časti rozhodnutia, je správny orgán povinný bližšie

rozviesť a ozrejmiť v odôvodnení rozhodnutia. Z odôvodnenia musí byť účastníkovi konania

zrejmé, akým logickým postupom dospel správny orgán k rozhodnutiu vyslovenému  

vo výrokovej časti.

Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa § 2 Desiatej časti

Disciplinárneho poriadku Stanov Komory je súkromný veterinárny lekár, ktorý bol

právoplatne uznaný za disciplinárne vinného, povinný zaplatiť Komore trovy, ktoré vznikli

v súvislosti so šetrením disciplinárnej komisie a disciplinárnym konaním.

Takéto odôvodnenie rozhodnutia, keď žalovaný len reprodukuje normatívne ustanovenie, nespĺňa zákonné požiadavky na jasné a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia

správneho orgánu. Z takto odôvodneného výroku rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy

disciplinárneho konania nie je vôbec jasné, akým postupom dospel správny orgán k sume trov

konania vo výške 2 000 Sk.

Z uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k rovnakému

právnemu záveru ako krajský súd, t.j. že rozhodnutie o trovách disciplinárneho konania, ktoré

bolo odôvodnené len citáciou § 2 Desiatej časti Disciplinárneho poriadku Stanov Komory,  

je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný je povinný rozhodnutie odôvodniť

právne aj skutkovo, teda uviesť právnu normu, na základe ktorej rozhodol, ako aj konkrétne

skutočnosti a fakty, ktoré podmienili použitie relevantnej právnej normy. Aplikácia

konkrétnej právnej normy na dané skutkové okolnosti musí byť logická a nesmie vybočovať

zo zákonných medzí. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, z akých faktov (skutkových okolností)

správny orgán vychádzal a akú platnú právna normu na daný skutkový stav aplikoval.

Okrem výroku, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného, napadol žalovaný

aj výrok rozsudku krajského súdu o trovách konania, nakoľko vyčíslenie trov právneho

zastúpenia za účasť právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní vo výške 120,23 € podľa

žalobcu nezodpovedá 1/13-ine výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004

Z. z.

Podľa § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky  

č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   2Sžo/164/2010

účinnej ku dňu, keď bol vykonaný sporný úkon právnej pomoci (účasť na pojednávaní dňa  

25. februára 2010) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna

šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti

Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach

sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena  

za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

Výška výpočtového základu na rok 2010 bola 721,40 €, a teda 1/6 z tejto sumy  

je 120,23 €. Krajský súd preto postupoval v súlade s citovanou vyhláškou, keď vychádzal  

so žalobcom vyčíslených trov konania za účasť na pojednávaní pred krajským súdom dňa  

25. februára 2010 vo výške 120,23 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného konštatuje,  

že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné. Krajský súd postupoval v súlade

so zákonom, keď napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.

ako nepreskúmateľné, a tiež postupoval správne pri vyčíslení trov právneho zastúpenia

žalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s právnym záverom, ako aj s konečným

rozhodnutím krajského súdu stotožnil, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil

(§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1

O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu, a to za jeden úkon právnej služby

(podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu žalovaného) vo výške 120,23 € + režijný paušál

vo výške 7,21 €. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je podľa § 11

ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. jedna šestina výpočtového základu, ktorý na rok 2010

predstavoval sumu 721,40 €.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 18. mája 2011

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová