Najvyšší súd  

2Sžo/16/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. J. J., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. SLV-94/PK-2008 z 28. mája 2008, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 20. januára 2011, č. k. 1S/127/2011-68, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave  

z 20. januára 2011, č. k. 1S/127/2011-68 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením z 20. januára 2011, č. k. 1S/127/2011-68 zastavil

konanie vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SLV-94/PK-2008 z 28. mája 2008,

ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdený personálny rozkaz riaditeľa Úradu

boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru zo 14.marca 2008, č. 297,

ktorým bol žalobcovi priznaný osobný príplatok podľa § 91 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej

službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej  

a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon“)   pevne

stanovenou sumou vo výške 7 830,- Sk podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len „OSP“).

Podľa názoru krajského súdu, na osobný príplatok nie je právny nárok, lebo v § 91

ods. 1 zákona je zakotvené, že za splnenia zákonom predpísaných podmienok policajtovi

„možno“ priznať osobný príplatok, a preto nejde o nárokovú zložku služobného platu,

a z toho dôvodu ide o rozhodnutie, ktoré nepodlieha súdnemu preskúmavaniu, nakoľko

odňatím alebo znížením osobného príplatku nemohol byť žalobca ukrátený na svojich

právach.  

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal zrušenia uvedeného rozhodnutia

a vrátenia veci krajskému súdu na nové konanie. Podľa jeho názoru krajský súd nesprávne

zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil a porušil tým právo žalobcu na spravodlivé

súdne konanie ktoré mu vyplýva z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo 14.marca 2011, v ktorom žiadal

uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť aj s poukazom na rozhodnutia

Najvyššieho súdu č. 5 Sž 137/00 a 5 Sž 174/00, v ktorých najvyšší súd v obdobnej veci

vyslovil, že rozhodnutie, ktorým bol znížený osobný príplatok policajta podľa § 91 zákona

nie je rozhodnutím, ktorým by došlo k zásahu do práv policajta, a preto nemôže byť

predmetom súdneho prieskumu, nakoľko osobný príplatok je iba jedna zložka platových

náležitostí, ktorú môže policajtovi priznať nadriadený s prihliadnutím na množstvo a kvalitu

plnenia služobných povinností, ich zložitosť a náročnosť, pričom nadriadený môže rovnako

priznaný osobný príplatok aj znížiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal

napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa  

§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

je dôvodné.  

Podľa §   84 ods. 1 zákona, policajtovi v stálej štátnej službe, okrem príslušníka

Policajného zboru v stálej štátnej službe, za výkon štátnej služby patrí služobný príjem, ktorý

tvoria tieto zložky:

g) osobný príplatok.

Podľa § 91 ods. 1 policajtovi v stálej štátnej službe, okrem príslušníka Policajného

zboru v stálej štátnej službe, s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh,

ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok pri zaradení

a) vo výkone do výšky 100%,

b) mimo výkonu do výšky 70% súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku  

za výsluhu rokov.

Podľa ods. 2 príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe s prihliadnutím  

na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať

osobný príplatok do výšky 30% súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu

rokov.

Podľa ods. 3 policajtovi v stálej štátnej službe zaradenému podľa odseku 1 písm. b)

možno v osobitných prípadoch priznať osobný príplatok až do výšky 100% súčtu funkčného

platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.

Podľa ods. 4 o priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí osobného príplatku podľa

odsekov 1 a 2 rozhoduje príslušný nadriadený a podľa odseku 3 minister. Súbeh osobných

príplatkov podľa odsekov 1 a 3 nie je možný.

Podľa ods. 5 osobný príplatok sa priznáva pevnou sumou do výšky ustanoveného

limitu podľa odsekov 1 až 3 a zaokrúhľuje sa na 50 eurocentov smerom nahor.

Podľa názoru odvolacieho súdu, právny názor krajského súdu vyslovený

v napadnutom uznesení nie je správny. Napriek tomu, že korešponduje s právnym názorom

uvedeným v citovaných rozsudkoch najvyššieho súdu, je potrebné pripomenúť, že tento

právny názor bol novšou judikatúrou najvyššieho súdu prekonaný.

Z vyššie uvedených ustanovení zákona vyplýva, že osobný príplatok je jednou  

zo zložiek služobného príjmu policajta, ktorý policajtovi v stálej štátnej službe   za výkon

štátnej služby patrí.

V danom prípade nemožno odmietnuť súdny prieskum rozhodnutia o znížení

osobného príplatku len z toho dôvodu, že ide o rozhodnutie, pri ktorom nadriadený policajtovi môže, ale nemusí priznať osobný príplatok. Slovíčko „môže“ v danom prípade naznačuje,  

že správne orgány budú pri posudzovaní, či žalobca spĺňa resp. nespĺňa predpoklady  

pre priznanie osobného príplatku postupovať v rámci svojej diskrečnej právomoci  

a na základe zisteného skutkového stavu   a vlastného uváženia rozhodnú, či a v akej výške

policajtovi osobný príplatok priznajú, odnímu resp. znížia, alebo zvýšia.

Úlohou súdu bude potom preskúmať,   rovnako ako v iných prípadoch rozhodnutí,  

pri ktorých správne orgány rozhodujú na základe správneho uváženia, či rozhodnutie

žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jeho závery zodpovedajú

zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym

procesným postupom (rozhodnutie R č. 52/2003).

Vzhľadom   na vyššie uvedené   odvolací súd podľa § 221 ods. 1   písm. f) OSP

napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,

pričom v novom konaní krajský súd   preskúma napadnuté rozhodnutie žalovaného,  

ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pričom preskúma najmä či správne

orgány pri rozhodovaní nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či závery  

ku ktorým dospeli zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok

boli zistené úplne a riadnym procesným postupom, vec meritórne rozhodne, pričom rozhodne

aj o trovách   tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 OSP a svoje rozhodnutie  

aj náležite odôvodní.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave dňa 16. novembra 2011  

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová