Najvyšší súd
2 Sžo 16/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členiek senátu JUDr. Jany. Henčekovej, PhD. a JUDr. Marianny Reiffovej v právnej veci navrhovateľa: J. H., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v P., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. OPU-978-2007/1699-P zo dňa 4. mája 2007, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13 Sp 33/2007-16 zo dňa 23. októbra 2007, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13 Sp 33/2007-16 zo dňa 23. októbra 2007 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom č.k. 13 Sp 33/2007-16 zo dňa 23.októbra 2007 potvrdil rozhodnutie odporcu č. OPU-978-2007/1699-P zo dňa 4.mája 2007, ktorým odporca rozhodol, že navrhovateľ nespĺňa podmienky ustanovenia § 3 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len reštitučný zákon) na navrátenie vlastníctva k pozemkom, alebo priznanie práva na náhradu za pozemky v katastrálnom území D.
- parcela č. X. zapísaná v PK vložke č. X. vo výmere 237m² - roľa – z dôvodu, že pozemok bol vyvlastnený za náhradu,
- parcela č. X. zapísaná v PK vložke č. X. vo výmere 800m² - stavebná plocha – z dôvodu, že vlastníctvo neprešlo na štát alebo inú právnickú osobu niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení § 3 ods. 1 až ods. 3 reštitučného zákona a pozemok v zmysle § 1 tohto zákona netvoril poľnohospodársky pôdny fond alebo lesný pôdny fond ani do neho nepatril.
Navrhovateľ podal opravný prostriedok na krajský súd v časti rozhodnutia odporcu, ktorá sa týkala parc. č. X. vo výmere 399m² zapísanej v PK vložke č. X. v katastrálnom území D.. Krajský súd považoval zistený skutkový stav za dostačujúci, odporca z neho vyvodil správny právny záver a vo veci rozhodol v súlade so zákonom. Podľa názoru krajského súdu neboli splnené podmienky na navrátenie vlastníctva k parc. č. X. v katastrálnom území D. v zmysle reštitučného zákona, pretože vlastníctvo k tomuto pozemku neprešlo na štát z dôvodu uvedeného v ustanovení § 3 ods. 1 písm. m) reštitučného zákona, pretože nedošlo k vyvlastneniu bez vyplatenia náhrady. Podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru v Prievidzi č. Výst. 3506/1968-Ga zo dňa 30.augusta 1968 bola právnemu predchodcovi navrhovateľa priznaná finančná náhrada podľa vtedy platných cenových predpisov, ktorú odmietol prijať a vrátil ju späť vyvlastniteľovi. Túto skutočnosť navrhovateľ nepopieral. Z vyvlastňovacieho rozhodnutia nevyplýva, že vyvlastniteľ a vyvlastnený sa dohodli na poskytnutí náhrady za vyvlastnený pozemok pridelením iného stavebného pozemku. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a neúspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť, rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Považuje sa za oprávnenú osobu v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. c) reštitučného zákona, pretože predmetný pozemok vlastnil jeho otec J. H. st., ktorý zomrel dňa 16. decembra 1990. Jeho otcovi ako pôvodnému vlastníkovi bola za vyvlastnený pozemok ponúknutá peňažná náhrada vo výške 1422 Kčs, ktorú dňa 21.decembra 1968 prevzala jeho manželka. Nakoľko J. H. st. nesúhlasil s vyvlastňovacím rozhodnutím a za vyvlastnený pozemok požadoval prideliť stavebný pozemok, vyplatenú náhradu dňa 23.decembra 1968 vrátil bývalému Okresnému národnému výboru v Prievidzi. Bývalý okresný národný výbor mu náhradu už potom nikdy nevyplatil. Je toho názoru, že ustanovenie § 3 ods. 1 písm. m) reštitučného zákona je potrebné vykladať extenzívne takým spôsobom, že právo na vrátenie pozemku má aj oprávnená osoba, ktorá vyplatenú náhradu za vyvlastnený pozemok neprevzala, a teda ju reálne neobdržala.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Rozhodol na odvolacom pojednávaní dňa 1.augusta 2008 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 214 ods. 1, § 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis odporcu č. 978/2007, vyplýva, že navrhovateľ uplatnil právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom v zmysle reštitučného zákona svojou žiadosťou zo dňa 5.decembra 2004 na Obvodnom pozemkovom úrade v P. Predmetom jeho žiadosti boli nehnuteľnosti v katastrálnom území D., a to parcela č. X. zapísaná v PK vložke č. X. a parcela č. X. zapísaná v PK vložke č. X.. K vyvlastneniu uvedených nehnuteľností prišlo na základe rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru v Prievidzi č. Výst. 3506/1968-Ga zo dňa 30. augusta 1968 na individuálnu bytovú zástavbu. Podľa tohto rozhodnutia bola navrhovateľovmu otcovi poskytnutá náhrada vo výške 1422 Kčs. Navrhovateľov otec, resp. jeho manželka peňažnú náhradu prevzala dňa 21.decembra 1968; dňa 23.decembra 1968 bola peňažná náhrada v sume 1422 Kčs vrátená bývalému Okresnému národnému výboru v Prievidzi.
Podmienkami pre úspešné uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom v zmysle reštitučného zákona sú:
- pozemky, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, alebo tvoria lesný pôdny fond (§ 1),
- oprávnená osoba (§ 2),
- reštitučný titul (§ 3).
Reštitučným titulom, okrem iných, je aj vyvlastnenie pozemkov, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, lesný pôdny fond, bez vyplatenia náhrady (§ 3 ods. 1 písm. m/ reštitučného zákona). Nemožno súhlasiť s názorom navrhovateľa, že toto ustanovenie je potrebné vykladať extenzívne v tom zmysle, že aj keď náhrada bola vyplatená a vrátená naspäť vyvlastniteľovi, ide o reštitučný titul. Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. m) reštitučného zákona jednoznačne určuje, že reštitučným titulom môže byť len vyvlastnenie pozemkov bez vyplatenia náhrady, t.j. ak náhrada vyplatená nebola vôbec (či už priamo osobe, ktorej pozemok bol vyvlastnený, alebo do úschovy notárskemu úradu), prípadne k jej realizácii vôbec neprišlo. Iný výklad by bol v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením. V navrhovateľovom prípade bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že jeho otcovi ako pôvodnému vlastníkovi bola náhrada poskytnutá a vyplatená v sume 1422 Kčs dňa 21.decembra 1968. Teda k realizácii výplaty peňažnej náhrady za vyvlastnené pozemky prišlo. Bez právneho významu už potom zostáva skutočnosť, že navrhovateľov otec túto peňažnú náhradu dňa 23.decembra 1968 vrátil, čo len potvrdzuje reálne vyplatenie náhrady za vyvlastnené pozemky. Napokon, ani sám navrhovateľ vyplatenie náhrady za vyvlastnené pozemky nespochybňuje.
Z uvedeného vyplýva, že nebola splnená jedna zo základných podmienok na úspešné uplatnenie práva na vrátenie vlastníctva v zmysle reštitučného zákona, a to existencia reštitučného titulu (§ 3).
Podľa názoru odvolacieho súdu obvodný pozemkový úrad ako aj súd prvého stupňa riadne zistili skutkový stav, pri zisťovaní procesne nepochybili, správne aplikovali ustanovenia reštitučného zákona a vyvodili z neho správne právne závery. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13 Sp 33/2007-16 zo dňa 23.októbra 2007 ako vecne správny potvrdil (§ 219 Občianskeho súdneho poriadku).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a neúspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal. Odporcovi v tomto druhu konania náhrada trov konania neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 1. augusta 2008
JUDr. Elena K o v á č o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová