Najvyšší súd 2 Sžo 152/2007 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: SPF, proti odporcovi: OPÚ S, za účasti 1) V. Š., 2) E. P., 3) K. V., 4) L. N., 5) V. N., 6) J. N., 7) M. G., 8) E. H., 9) O. N., nachádza sa na neznámom mieste, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. 319-1/2004/Ko, 319-2/2004/Ko zo dňa 7. apríla 2005, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Sp 209/2005-17 zo dňa 5. septembra 2007, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Sp 209/2005-17 zo dňa 5. septembra 2007 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. 3 Sp 209/2005-17 zo dňa 5. septembra 2007 potvrdil rozhodnutie odporcu č. 319-1/2004/Ko a č. 319-2/2004/Ko zo dňa 7. apríla 2005, ktorým odporca rozhodol o navrátení vlastníctva oprávneným osobám, V. Š., M. N. a E. P., podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 503/2003 Z.z.) a o priznaní práva na náhradu za nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území M. O.. Nehnuteľnosti pôvodných vlastníkov V. P. a jeho manželky V.,– rodičov oprávnených osôb prešli do vlastníctva čsl. štátu rozhodnutiami Konfiškačnej komisie v Š. č. 247/46/a I. zo dňa 13. augusta 1946 a č. 247/46/b I. zo dňa 1.augusta 1946.
Krajský súd v Bratislave konal, okrem navrhovateľa a odporcu, s vedľajšími účastníkmi V. Š., E. P. a E. H. (dcérou oprávnenej osoby M. N., ktorá zomrela v priebehu súdneho konania).
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol zrušenie rozsudku a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie. V prípade, že nebude jeho návrhu vyhovené, navrhol pripustiť dovolanie. Navrhovateľ sa nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu, pretože nárok na vyňatie z konfiškácie pred rozhodným obdobím vznikol len občanom maďarskej národnosti. Vyplýva to z pôvodnej dikcie ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. účinnej k 24. júnu 1991 (analógia k ustanoveniu § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z.), podľa ktorej sa obdobne postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Odkaz pod čiarou pritom poukazuje na nariadenie Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. SNR, ktorým sa upravuje vyňatie poľnohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie. Znamená to teda, že len u osôb maďarskej národnosti mohlo za splnenia ďalších náležitostí uvedených v citovanom nariadení dôjsť k vyňatiu z konfiškácie pred rozhodným obdobím.
Ďalšie vyňatie z konfiškácie zaviedol až zákon č. 330/1991 Zb. v ustanovení § 38 ods. 2 a ods. 3. Tým sa rozšíril okruh oprávnených osôb, pretože zákon č. 229/1991 Zb. pôvodne umožňoval reštitúciu konfiškovaného majetku len osobám maďarskej národnosti. Reštitúcia sa netýkala osôb nemeckej národnosti a tých fyzických osôb, ktoré boli označené za zradcov a nepriateľov slovenského národa, i keď neboli trestnoprávne postihnuté. Podmienkou pre priznanie reštitučného nároku je skutočnosť, že administratívne rozhodnutie o konfiškácii muselo byť vydané v rozhodnom období. Jednoznačne to vyplýva aj z ustanovenia § 38 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. Tento právny názor je uvedený aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M-Sždov 3/03 zo dňa 27. novembra 2003.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili vedľajší účastníci E. P., V. Š. a E. H.. Napadnutý rozsudok navrhli potvrdiť, považujú ho za správny, náležite odôvodnený. Uviedli, že E. H. zastupuje iba dedičov po zomrelej M. N. a nie ostatných vedľajších účastníkov, t.j. E. P. a V. Š. Názor navrhovateľa o nároku na vyňatie z konfiškácie pred rozhodným obdobím (pred 25.februárom 1948) považujú za zmätočný a nemá oporu v zákone. Ich nárok vychádza zo zákona č. 229/1991 Zb. Jeho účelom je odčiniť, prípadne zmierniť následky krívd z minulosti, ktoré spoločnosť považuje za nespravodlivé zásahy do života občanov. Medzi takéto nespravodlivé opatrenie patrí aj nariadenie Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. nar. SNR, na základe danosti postihu je zákonný nárok na reštitúciu nielen Maďarov, ale aj Nemcov a iných podľa vtedajšieho ponímania kolaborujúcich osôb.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu (§ 212 Občianskeho súdneho poriadku) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zrušiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa primárne zaoberal procesnou stránkou veci, najmä okruhom účastníkov, tak ako ich vymedzuje zákon č. 503/2003 Z.z. a Občiansky súdny poriadok.
Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis odporcu, vyplýva, že účastníkmi správneho konania pred odporcom boli oprávnené osoby E. P., V. Š. a M. N. (ako deti pôvodných vlastníkov V. P. a V. P.); povinnou osobou bol SPF.
Podľa ustanovenia § 250m ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú účastníkmi konania tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.
V priebehu konania, po vydaní rozhodnutia odporcu, oprávnená osoba M. N. zomrela, a to dňa 7.septembra 2005. Jej dcéra E. H. dňa 18. júna 2007 predložila do súdneho spisu fotokópiu rovnopisu Osvedčenia o dedičstve č.k. 38 D 1877/2005-52 Dnot 186/2005 zo dňa 28.mája 2007, podľa ktorého sú dedičmi zo zákona v prvej dedičskej skupine po poručiteľke jej deti:
- K. V.,
- L. N.,
- E. H.,
- V. N.,
- J. N.,
- O. N.,
- M. G.
Dcéra poručiteľky – vedľajšia účastníčka E. H. predložila do spisu plnú moc, ktorú jej dňa 24.augusta 2007 udelili jej súrodenci K. V., L. N., J. N. a M. G.; plná moc jej bola udelená na zastupovanie uvedených súrodencov na pojednávaní po ich nebohej mame.
Na pojednávanie pred Krajským súdom v Bratislave dňa 5.septembra 2007 boli predvolaní navrhovateľ, odporca, E. P., V. Š., M. N. (účastníčka, ktorá zomrela dňa 7.septembra 2005). Predvolanie adresované M. N. prevzala jej dcéra E. H.. Napokon v napadnutom rozsudku v jeho úvodnej časti sa uvádzajú ako vedľajší účastníci len E. P., V. Š. a E. H. s tým, že všetkých vedľajších účastníkov zastupuje E. H.. Krajský súd tak konal napriek skutočnosti, že v čase určenia termínu pojednávania mal vedomosť o úmrtí vedľajšej účastníčky M. N., bol mu známy okruh dedičov po poručiteľke a tiež okruh osôb, ktoré splnomocnili E. H. na zastupovanie na pojednávaní, teda nie v celom konaní.
Z uvedeného vyplýva, že krajský súd nekonal so všetkými účastníkmi, s ktorými mal konať – konkrétne s dedičmi po oprávnenej M. N. – čím im odňal možnosť konať pred súdom, pretože nemohli v konaní pred súdom uplatniť svoje práva, ktoré im Občiansky súdny poriadok poskytuje (zúčastniť sa na pojednávaní, predkladať dôkazy, vyjadriť sa k tvrdeniam ostatných účastníkov a napokon aj aby im bolo rozhodnutie súdu doručené a prípadné podanie opravného prostriedku), a to v zmysle ustanovení § 2 zákona č. 503/2003, § 461 Občianskeho zákonníka. Navyše, v napadnutom rozhodnutí za zástupkyňu všetkých vedľajších účastníkov označil E. H. a rozhodnutie doručoval len jej (okrem navrhovateľa a odporcu).
Keďže v konaní pred krajským súdom došlo k závažnému procesnému pochybeniu – odňatiu možnosti konať pred súdom vedľajším účastníkom – odvolací súd sa nezaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania.
Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Sp 209/2005-17 zo dňa 5.septembra 2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 221 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
V ďalšom konaní bude krajský súd konať so všetkými účastníkmi konania, t.j. navrhovateľom, odporcom, vedľajšími účastníkmi (tak ako to vyplýva z Osvedčenia o dedičstve č.k. 38 D 1877/2005-52 Dnot 186/2005 zo dňa 28. mája 2007) a vyrieši si aj otázku zastúpenia vedľajších účastníkov. Názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 Občianskeho súdneho poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 25. júna 2008
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová