Najvyšší súd
2 Sžo 145/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členiek senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Marianny Reiffovej v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. L. F., 2/ Ing. D. B., 3/ Ing. P. B., 4/ MVDr. I. G., 5/ Mgr. K. K., 6/ Pavel T., 7/ Ing. A. K. 8/ Ing. J. C., 9/ Ing. A. K. 10/ S. F., všetci zastúpení advokátom JUDr. J. G., proti žalovanému: KPZ N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 31. augusta 2006, číslo 2006/00218, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 7. augusta 2007, č. k. 30 S 46/2006-70, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 7. augusta 2007, č. k. 30 S 46/2006-70 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) zamietnuté ich odvolanie a potvrdené rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v N. zo dňa 26. apríla 2005, číslo 2005/00019-ZO-1, ktorým podľa § 8 ods. 5 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) zastavil konanie zahájené dňa
30.7.1998 na vysporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade CO evidenčné číslo X. v katastrálnom území D. po tom, čo vlastníci nadpolovičnej väčšiny pozemkov počítanej podľa výmery, ponúkli odkúpenie nehnuteľností v súlade s ustanovením § 8 ods. 4 zákona a nerozhodoval o podaných námietkach. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynul záver, že k zastaveniu konania došlo po splnení zákonných požiadaviek ustanovenia § 8 ods. 5 zákona a preto žalovaný správne rozhodol, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
Včas podaným odvolaním sa žalobcovia domáhali, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Opakovane poukázali na rozho- dujúce právne skutočnosti, ktoré opomenuli oba správne orgány a ktoré ani bližšie neskúmal a nezhodnotil prvostupňový súd. Uviedli, že predovšetkým ide o argumentáciu použitú v podanej žalobe, a to námietky voči opakovanému postupu (prvostupňovému) správneho orgánu, keď tento účelovo konal o návrhu aj v roku 2005 napriek tomu, že konanie začal verejnou vyhláškou dňa 30.7.1998, čím porušil ustanovenie § 27 správneho poriadku, pričom s prihliadnutím na ustanovenie § 28 ods. 2 správneho poriadku (pre uplynutie lehoty viac ako 1 rok) neprichádzalo do úvahy odpustenie lehôt, ktoré zákon stanovuje v § 8 ods. 3 a 4 zákona. Tiež uviedli, že aj v súvislosti s počítaním výmer pozemkov, kde vlastníci doložili ponuku o odkúpenie stavieb a trvalých porastov záhradkárom, bol postup súdu v rozpore so zákonom, keďže žalobcovia poukázali na základné nedostatky ponúk vlastníkov a domnievajú sa, že pri odôvodnenom súčte nebola splnená podmienka zákona o nadpolovičnej väčšine ponúk vlastníkov, z ktorého dôvodu nemalo dôjsť k zastaveniu pôvodného konania prvostupňovým správnym orgánom.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K veci uviedol, že oznámenie o začatí konania z 30.7.1998 obsahovalo prílohu geometrický plán a kópiu z katastrálnej mapy, pričom súčasťou oznámenia museli byť podľa ustanovenia § 8 ods. 2 zákona geometrický plán a register pôvodného stavu (úvodné podklady). K odstráneniu uvedeného pochybenia došlo v roku 2005, kedy boli opätovne zverejnené úvodné podklady už v súlade s § 8 ods. 2 zákona; dovtedy vlastníci nemali možnosť podať námietky voči výpisu z registra pôvodného stavu, ktorý je určitou formou rozhodnutia a účastníci konania môžu proti nemu podať námietky a rozhodnutie o námietkach je podľa § 9 ods. 3 zákona preskúmateľné súdom. Tiež uviedol, že vo všeobecnosti možno konštatovať, že bez ohľadu na názov správneho aktu (výpis z registra pôvodného stavu) z hľadiska právnej povahy ide o rozhodnutie, ak jeho obsahom je rozhodovanie správneho orgánu o právach alebo povinnostiach príslušných subjektov, z ktorého dôvodu sú tvrdenia žalobcov o zmeškaní lehôt uvedených v § 8 ods. 3 a 4 zákona s poukazom na porušenie ustanovenia § 27 správneho poriadku s prihliadnutím na § 28 ods. 2 správneho poriadku právne irelevantné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1, 3 v spojení s § 246c OSP v neprítomnosti účastníkov, ktorí súhlasili s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol dňa 21. mája 2008 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.
Z obsahu predložených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v N. zo dňa 26. apríla 2005, číslo 2005/00019-ZO-1, ktorým podľa § 8 ods. 5 zákona zastavil konanie zahájené dňa 30.7.1998 na vysporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade CO evidenčné číslo X. v katastrálnom území D. po tom, čo vlastníci nadpolovičnej väčšiny pozemkov počítanej podľa výmery, ponúkli odkúpenie nehnuteľností v súlade s ustanovením § 8 ods. 4 zákona. V preskúmavanom rozhodnutí sa žalovaný správny orgán dostatočne vyporiadal s námietkami odvolateľov, ktoré sú tiež obsahom žaloby, ako aj odvolania proti rozsudku krajského súdu. Preto Najvyšší súd SR môže len zopakovať, že pri posudzovaní, či ponuku podľa § 8 ods. 4 zákona oznámili obvodnému pozemkovému úradu vlastníci nadpolovičnej väčšiny pozemkov počítanej podľa výmery, je rozhodujúce, že záhradková osada bola zriadená na výmere 7463m2. Nemožno preto priznať právnu relevanciu tvrdeniu žalobcov, že výmera pozemkov celej záhradkárskej osady je 10 582m2. Uplatnená ponuka vlastníkov na odkúpenie stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení nachádzajúcich sa na pozemkoch v ich vlastníctve, sa týkala výmery 4532m2. Išlo o vlastníkov nadpolovičnej väčšiny pozemkov počítanej podľa výmery a tým boli splnené zákonné podmienky na zastavenie konania podľa § 8 ods. 5 zákona. Je potrebné akceptovať aj dôvody žalovaného, prečo bolo potrebné súhlasiť s postupom Obvodného pozemkového úradu v N. v súvislosti so zverejnením úvodných podkladov. Kópia z katastrálnej mapy a geometrický plán, zverejnené v roku 1998 nie sú úvodnými podkladmi. Podľa § 8 ods. 2 druhá veta geometrický plán a register pôvodného stavu tvoria úvodné podklady. Aj v prípade, že by vlastníci mali k dispozícii všetky informácie, ktoré sú obsahom úvodných podkladov, pred rokom 2005 nemali možnosť podať námietky proti registru pôvodnému stavu (ktorý spolu s geometrickým plánom tvorí úvodné podklady), lebo v roku 1998 im bol doručený len geometrický plán a kópia z katastrálnej mapy, ale nebol im doručený register pôvodného stavu. Nezverejnenie úvodných podkladov, teda iný postup Obvodného pozemkového úradu v N., než ten, ktorý v danej veci zvolil, by mal za následok vážny zásah do ústavných práv vlastníkov (článok 20 Ústavy SR). Nebolo možné prisvedčiť ani tvrdeniu žalobcov o porušení ustanovenia § 27 správneho poriadku a tvrdeniu, že s prihliadnutím na ustanovenie § 28 ods. 2 správneho poriadku (pre uplynutie lehoty viac ako 1 rok) neprichádzalo do úvahy odpustenie lehôt, ktoré zákon stanovuje v § 8 ods. 3 a 4 zákona. V § 27 správneho poriadku sú upravené lehoty, ktoré určuje na vykonanie úkonu správny orgán, pokiaľ ich neustanovuje zákon alebo osobitný právny predpis; na základe žiadosti ich môže predĺžiť alebo skrátiť (pri lehotách určených správnym orgánom v rámci zákonom stanovenej dĺžky však iba v týchto medziach). Odpustenie zmeškania lehoty, upravené v § 28 správneho orgánu sa týka postupu pri zmeškaní zákonných lehôt. Keďže vlastníkom v danej veci neboli v roku 1998 doručené úvodné podklady, voči ktorým mali možnosť podať námietky, ale takéto (kompletné) úvodné podklady im boli doručené až v roku 2005, nemohli im začať plynúť lehoty podľa § 8 ods. 3 a 4 zákona. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom žalovaného správneho orgánu, že v danej veci boli dané zákonné dôvody ustanovenia § 8 ods. 5 zákona na zastavenie konania. Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru, totožnému so záverom správnych orgánov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcov, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 249 ods. 2 OSP).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Neúspešným žalobcom náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave dňa 21. mája 2008
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová