Najvyšší súd

2Sžo/130/2010

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu: P. U., zastúpeného advokátom Mgr. P. L., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-294/PK-2006 zo dňa 5. februára 2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/193/2009-70   zo dňa   19. februára 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave   č.k. 4S/193/2009-70 zo dňa 19. februára 2010 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM- 294/PK-2006 zo dňa 5. februára 2007, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie

- personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 327 zo dňa 10. októbra 2006 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že krajský súd po preskúmaní dospel k záveru,   že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento správne právne posúdili. Krajský súd poukázal na služobnú prísahu, ktorú žalobca zložil pri vzniku služobného pomeru a ktorou sa zaradil do osobitnej kategórie osôb, ktorých konanie je pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Vzhľadom na skutočnosť, že príslušník Policajného zboru má účasť na plnení funkcií štátu, je prirodzené od neho očakávať,   že bude príkladne rešpektovať zákony tohto štátu v službe aj mimo nej, tak ako sa k tomu zaviazal.

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Uviedol, že zákon neumožňuje prepustenie policajta zo služobného pomeru   pri akomkoľvek porušení zákona, ale len pri porušení jeho povinností zvlášť hrubým spôsobom, pričom konanie žalobcu nemožno kvalifikovať ako zvlášť hrubé porušenie zákona. Svojím konaním nikoho neohrozil a nespôsobil nikomu žiadnu ujmu. Nevybočil z medzí bežného slušného správania sa na verejnosti, a preto jeho konanie nemohlo ohroziť vážnosť PZ alebo dôveru v tento zbor. Krajský súd sa touto námietkou nezaoberal a neobjasnil, v čom bolo konanie žalobcu zvlášť hrubým porušením prísahy.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok   ako vecne správny potvrdiť. V plnom rozsahu sa pridržiaval svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 9. augusta 2007. Žalovaný má za to, že dokazovanie v predmetnej veci bolo vykonané v súlade so zákonom, pričom dôkazy preukazovali protiprávne konanie žalobcu, ktoré minister vnútra v rámci zákonom zverenej pôsobnosti vyhodnotil   ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy, ktorého následkom je podľa zákona prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ. Žalovaný uviedol, že služobnú prísahu bolo potrebné vnímať aj v súvislosti s interným predpisom, rozkazom   č. 2/2002 v znení rozkazu č. 63 zo dňa 14. mája 2003, z ktorého vyplýva,   v znení rozkazu č. 63 zo dňa 14. mája 2003, z ktorého vyplýva, čo sa rozumie pod zvýšenou disciplínou vo vzťahu k požívaniu alkoholu, a aký je následok jej porušenia. Žalobca vedel o prijatých prísnejších opatreniach na zamedzenie viesť motorové vozidlá   pod vplyvom alkoholu a bol uzrozumený s následkami, ak sa u neho počas vedenia motorového vozidla zistí prítomnosť alkoholu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)   preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli   a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel k záveru, že   odvolanie je nedôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený 6. apríla 2011 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.

Z obsahu predložených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie – personálny rozkaz ministra vnútra SR o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona, podľa ktorého policajt sa pre pustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy bolo žalovaným posúdené konanie žalobcu, keď dňa 18. Augusta 2006 o 10.00 hod. mimo výkonu štátnej služby viedol po účelovej komunikácii medzi lesným porastom svoje osobné motorové vozidlo zn. Škoda 120L, ev. č. T., kde pri vjazde na hlavnú cestu III. triedy nedal prednosť v jazde P. H., ktorý viedol traktor zn. Zetor, ev. č. S. v smere P. – L., v dôsledku čoho došlo k zrážke. Po vykonaní dychovej skúšky na alkohol bola u žalobcu v čase o 11.50 hod. zistená hodnota 0,23 mg/l (0,48 promile) alkoholu v jeho dychu.

Odvolacou námietkou žalobcu bolo, že uvedené konanie nemožno kvalifikovať ako zvlášť hrubé porušenie zákona, keďže svojím konaním nikoho neohrozil a nespôsobil nikomu žiadnu ujmu. Žalobca zároveň namietal, že krajský súd neobjasnil, v čom bolo konanie žalobcu zvlášť hrubým porušením prísahy.

Z obsahu služobnej prísahy policajta zakotvenej v ustanovení § 17 ods. 1 zákona vyplýva, že policajt má byť čestným, statočným a disciplinovaným, a svoje sily a schopnosti vynaloží na ochranu práv občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok,   a to aj s nasadením vlastného života; riadi sa ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 47 zákona služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, dodržiavať služobnú disciplínu (§ 48 ods. 3 písm. a), g) a h) zákona).

Najvyšší súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, že krajský súd neobjasnil, v čom bolo jeho konanie zvlášť hrubým porušením prísahy. Po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel najvyšší súd k záveru, že krajský súd sa v odôvodnení rozsudku s uvedenou námietkou dostatočne presvedčivo vysporiadal, keď v konaní žalobcu videl tak závažné a hrubé porušenie služobnej prísahy, ktoré odôvodňuje prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa žalobca vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu dopustil závažného protiprávneho konania, ktoré žalovaný oprávnene kvalifikoval ako hrubé porušenie prísahy. Za uvedené konanie by bol postihnutý každý bežný občan tohto štátu, a to práve prostredníctvom príslušníka policajného zboru, ktorý okrem iného dohliada aj nad dodržiavaním všeobecne záväzných právnych predpisov   na úseku cestnej dopravy. Tým skôr je nevyhnutne potrebné, aby samotní príslušníci policajného zboru, ktorí sú „predlženou rukou štátu“ pri postihovaní iných vodičov   za dopravné priestupky, dôsledne dodržiavali relevantné právne predpisy. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že svojím konaním nikoho neohrozil a nevybočil z medzí bežného slušného správania sa na verejnosti. Alkohol za volantom je z hľadiska možných následkov takým všeobecne nebezpečným javom, ktorý nemožno v žiadnom prípade tolerovať, tobôž nie u policajta. Verejnosť oprávnene očakáva, že príslušníci policajného zboru budú sami rešpektovať zákony, ktorých dodržiavanie kontrolujú, a preto možno konanie žalobcu kvalifikovať ako spôsobilé narušiť vážnosť polica jného zboru a dôveru v neho. Najvyšší súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď konanie žalobcu vyhodnotil ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a preto rozhodol o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona.

Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom žalovaného a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona a zákonom chránených záujmov žalobcu, tento názor považoval aj odvolací súd z vyššie zmienených dôvodov za správny.

Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu   ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení   § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p s použitím § 246c O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu trov   zo zákona neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 6. apríla 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová