Najvyšší súd
2 Sžo 130/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Jany. Henčekovej v právnej veci žalobcu: I. Z., proti žalovanému: MV SR, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: A 2006/08269 zo dňa 20. decembra 2006, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 30 S 17/2007-25 zo dňa 10. júla 2007, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 30 S 17/2007-25 zo dňa 10. júla 2007 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e:
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: A 2006/08269 zo dňa 20. decembra 2006, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu v Nových Zámkoch číslo 1113/2006, AP-121/2006-1/Ka zo dňa 30. októbra 2006, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 06.01.2006 v čase asi o 13,30 hod. v obývačke rodinného domu chytil za nohy J. Z. a snažil sa ju vytiahnuť do kuchyne, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním sa. Zároveň mu bola uložená sankcia – pokarhanie a povinnosť uhradiť trovy priestupkového konania vo výške 500 Sk. Konanie o priestupku, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 06.01.2006 v čase asi o 13,00 hod. sa mal vyhrážať J. Z. zabitím a toho istého priestupku sa mal dopustiť aj voči Š. Z. dňa 23.01.2006 v čase asi po 17,00 hod. pri rodinnom dome bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie uvedených skutkov nebolo preukázané.
Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného správneho orgánu aj konania ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 246 ods. 1 O.s.p., 246a ods. 1 OSP a po oboznámení sa so spisom žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že súd nebral do úvahy jeho námietky a stanoviská. J. Z. nereagovala na jeho výzvy, aby opustila jeho pozemok, vbehla do spálne, kde ležala jeho matka, ktorú bila po hlave. V snahe zabrániť J. Z. bitiu matky, ju schytil za nohy a chcel ju vytiahnuť von. Matka po zobudení nevedela komunikovať s policajtmi, ktorí boli privolaní, pretože nevedela po slovensky. Lekárke, ktorá sa na privolanie dostavila matka tvrdila, že sa cíti dobre a nechce ísť do nemocnice. Nie je pravdou, že by sa J. a Š. Z. vyhrážal zabitím. Zbraň nikdy nevlastnil.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 246c O.s.p. v spojení s ustanovením § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Z obsahu predložených spisov odvolací súd zistil, že rozhodnutím Obvodného úradu v Nových Zámkoch číslo 1113/2006, AP-121/2006-1/Ka zo dňa 30. októbra 2006, bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 06.01.2006 v čase asi o 13,30 hod. v obývačke rodinného domu chytil za nohy J. Z. a snažil sa ju vytiahnuť do kuchyne, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním sa. Zároveň mu bola uložená sankcia, a to pokarhanie a povinnosť uhradiť trovy priestupkového konania vo výške 500 Sk. Konanie o priestupku, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 06.01.2006 v čase asi o 13,00 hod. sa mal vyhrážať J. Z. zabitím a toho istého priestupku sa mal dopustiť aj voči Š. Z. dňa 23.01.2006 v čase asi po 17,00 hod. pri rodinnom dome, bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie uvedených skutkov nebolo preukázané.
Krajský úrad v Nitre rozhodnutím číslo A 2006/08269 zo dňa 20. decembra 2006 zamietol odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dokazovanie vykonané Obvodným úradom v Nových Zámkoch výsluchom oznamovateľky, žalobcu, Š. Z. (brata žalobcu), M. Z. (dcéry J. Z.), Š. A., J. Š., V. F., príslušníkov polície, R. K. a O. K.. Matka žalobcu, Z. Z. nemohla byť k veci vypočutá, pretože dňa 20.08.2006 zomrela. Správny orgán ako aj súd prvého stupňa zhodne dospeli k záveru, že žalobca sa dopustil priestupku tak, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním tak, že chytil J. Z. za kabát, ťahal ju zaň von, pričom ona spadla a tak ju za nohy ťahal ďalej. V priebehu súdneho konania žalobca na pojednávaní nevyvrátil uvedené zistenia. Na svoju obranu tvrdil, že svojim konaním chcel obrániť svoju matku, ktorú mala J. Z. rukami udierať do hlavy. Súd dospel k záveru, že správanie žalovaného sa vymklo z ustálených noriem občianskeho spolunažívania vo všetkých znakoch, žalobca sa v priebehu konania k tomuto konaniu sám doznal, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 2 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa § 49 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
Podľa § 51 zákona o priestupkoch, pre priestupkové konanie platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
Správny orgán v danej veci postupoval v súlade s uvedeným ustanovením tak, že zisťoval skutočný stav veci, obstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. Jeho právny názor bol právne správny a stotožnil sa s ním súd prvého aj druhého stupňa.
Odvolací súd považuje za potrebné na základe námietok uvedených v odvolaní žalobcu zdôrazniť, že v danom konaní bolo preukázané hrubé správanie sa žalobcu voči J. Z., ktorého sa dopustil tým, že ju ťahal za nohy. Uvedenú skutočnosť žalobca nepopieral. Za tento priestupok bola žalobcovi uložená sankcia – pokarhanie.
Konanie vo veci priestupku, ktorého sa mal dopustiť tak, že sa vyhrážal J. a Š. Z. zabitím bolo zastavené, pretože spáchanie tohto priestupku nebolo v správnom ani súdnom konaní preukázané. V tomto smere nebolo potrebné zo strany odvolacieho súdu doplniť dokazovanie v zmysle ustanovenia § 250i ods. 2 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vecne správne rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z uvedených dôvodov podľa §219 v spojení s § 246c O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd navrhovateľovi podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 a § 246c OSP nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v dôsledku jeho neúspechu v konaní. Odporcovi zákonný nárok na ich náhradu nevznikol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 19. februára 2008
JUDr. Elena K o v á č o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová